Devínska Nová Ves leží na západnom úpätí Devínskych Karpát, ktoré sú súčasťou Malých Karpát. Obec sa rozkladá sčasti v Záhorskej nížine a sčasti v Devínskych Karpatoch, vystupujúc na masív Devínskej Kobyly.
Panoráma Devínskej Novej Vsi. Zdroj: Wikimedia Commons
História Osídlenia
Najstaršie sídlisko mestského typu na území Bratislavy vzniklo v 2. storočí pred Kristom, keď na území terajšieho Slovenska sídlili Kelti. Okolo roku 58 pred Kristom sem prišli germánski Dákovia. Pod velením kráľa Burebistu porazili Keltov a obsadili ich územie.
Dunaj sa stal hranicou medzi územím ríše rímskej a malými germánskymi kráľovstvami, ktoré ležali severne od neho. Vyvýšeniny, na ktorých neskôr v stredoveku postavili hrady (bratislavský, devínsky či hainburský) boli dôležitými bodmi na ochranu hranice.
Na rímskom území bolo súčasťou rímskej hranice voči Germánom mesto Gerulata. Na jeho mieste sa neskôr vyvinula obec, teraz mestská časť, Rusovce. V čase sťahovania národov Germánov sa tu vystriedali Avari a Slovania. Slovania znovu využili rozpadnuté pozostatky keltských, rímskych či germánskych opevnení a objektov.
Územie terajšieho západného Slovenska bolo v 9. storočí organickou súčasťou Moravského kniežatstva. V roku 869 sa franský panovník rozhodol zničiť centrum Moravy. Jeho vojsko sa dostalo až k miestu “nevýslovnej Rastislavovej pevnosti” (munitio inefabile Rastizi). Tam ho Slovania zastavili. Možno sa domnievať, že spomínaná “nevýslovná pevnosť” bol práve terajší Bratislavský hrad.
Na prelome 9. a 10. storočia prišli do strednej Európy z východu prví Maďari. V roku 907 údajne porazili neďaleko hradu, ktorý sa v písomnom prameni spomína ako Pressalauspurc, bavorské vojská, ktoré im mali zabrániť v postupe ďalej na západ.
Vývoj v Stredoveku
V priebehu 11. storočia sa sformovalo uhorské kráľovstvo a územie neskoršej Bratislavy sa stalo jeho súčasťou. Na začiatku 11. storočia razili v areáli kráľovského hradu strieborné mince uhorského kráľa Štefana s nápisom Preslava. Panovníci zo západu susediacich krajín - moravské a rakúske kniežatá - sa snažili toto územie získať. Uhorskí králi preto museli svoje pohraničné hrady veľmi dobre udržiavať.
Nemecký kronikár Herriman už v roku 1042 spomína “ľudnaté mesto” pod hradom Brecisburg. Arabský obchodník Al- Idrisi zo Sicílie precestoval medzi rokmi 1140 a 1150 viaceré krajiny strednej Európy. Z jeho zápiskov sa zdá, že vtedy bolo územie terajšej Bratislavy pričlenené k českému kráľovstvu.
Situovanie kostola Najsvätejšieho Spasiteľa v areáli Hradu spôsobovalo veliteľovi Hradu a jeho posádke problémy. Do kostola na omše prichádzal ľud zo širokého okolia. V prípade obliehania hradu alebo vojnového konfliktu sa mohol s veriacimi dostať do areálu aj nepriateľ. Uhorský kráľ Imrich II. preto požiadal v roku 1204 pápeža o povolenie premiestniť kostol do podhradia.
Do podhradia sa v roku 1221 z Hradu presťahovala aj kapitula s prepoštom na čele, ktorá pôsobila aj ako hodnoverné miesto. Tam sa prepisovali, potvrdzovali, a ukladali - archivovali - dôležité listinné dokumenty.
Keď sa mesto v roku 1291 znovu ocitlo na území uhorského kráľovstva, kráľ Ondrej III. potvrdil mešťanom privilégiá, ktoré už predtým údajne mali, ale listiny sa im počas rakúskeho panstva stratili. V roku 1312 mesto, hrad a okolie definitívne získal uhorský kráľ Karol Robert z Anjou.
V 14. storočí sa mesto maximálne rozrástlo a až do konca 15. storočia pokračovala výstavba farského a kapitulného (prepoštského) kostola Najsvätejšieho Spasiteľa a svätého Martina.
Novoveké Turbulencie
V roku 1526 Turci porazili kresťanské vojská v bitke pri Moháči. Po bitke zahynul aj uhorský kráľ Vladislav Jagelo. Nasledovala turecká invázia do Uhorska. Vďaka tureckému zásahu sa stal Prešporok rozhodnutím snemu hlavným mestom uhorského kráľovstva.
Po obsadení Székesfehérváru a Ostrihomu sa mesto stalo uhorským korunovačným mestom a na niekoľko storočí aj dočasným exilovým sídlom ostrihomského arcibiskupa. V chráme Spasiteľa a svätého Martina v roku 1563 ako prvého za kráľa Maximiliána a jeho manželku Máriu, v roku 1572 ich syna Rudolfa.
Na začiatku 17. storočia sa celé obyvateľstvo mesta hlásilo k protestantizmu. Pápežovi ostali verní len arcibiskup a jeho dvor, a kapitula s prepoštom na čele. Protestantské hnutie bolo veľmi vítané v prostredí výhradne nemecky hovoriaceho domáceho obyvateľstva a nepriamo podporené tureckou inváziou ako aj odporom uhorskej šľachty voči vládnúcej dynastii Habsburgovcov.
Arcibiskup Peter Pázmány pozval do mesta jezuitov a založil školu, v ktorej pôsobili. Napriek tomu sa ešte v meste dlho udržali protestanti. V roku 1638 dokončili stavbu prvého evanjelického kostola podľa projektu Hannsa Stossa z Augsburgu, ktorý postavili v tesnom susedstve radnice.
V druhej polovici 17. storočia sa Turci znovu pokúsili zmocniť sa Uhorska. V roku 1663 postúpili až k Nitre. Vzápätí cisár odňal evanjelikom ich kostoly v centre mesta (1672) a daroval ich jezuitom a uršulínkam. Na pamiatku víťazstva nad protestantmi postavili pred jezuitský kostol vysoký stĺp so sochou Panny Márie.
V roku 1712, po náhlej smrti cisára a kráľa Jozefa I., korunovali v Prešporku za kráľa posledného mužského potomka dynastie Habsburgovcov, Karola.
Okolo roku 1720 žilo vo...
Devínska Nová Ves Dnes
Prvá písomná zmienka o Devínskej Novej Vsi pochádza z roku 1435. V listine bratislavskej kapituly sa spomína Ján z Novej Vsi. Patria medzi poddanské osady devínskeho panstva. V tejto súvislosti sa obec v 16. storočí spomína ako Chorvátska Nová Ves.
S Devínskou Novou Vsou sa spájajú počiatky robotníckeho hnutia nielen na Slovensku, ale v celej Rakúsko-uhorskej monarchii. Obec sa postupne rozvíjala ako malé mestečko, ktoré v roku 1972 pripojili k Bratislave. V osemdesiatych rokoch tu vybudovali veľký obytný komplex, čím sa výrazne zvýšil počet obyvateľov.
V Devínskej Novej Vsi je rímskokatolícky kostol Svätého Ducha z roku 1713 a kaplnky sv. Marka, sv. Floriána, sv. Vendelína, sv. Júda Tadeáša, Nenarodeným deťom, Pieta, sv. Žije tu najväčšia chorvátska menšina na území Slovenska a každoročne sa tu koná Festival chorvátskej kultúry. Ako mestská časť bola pričlenená k Bratislave 1.januára 1972, na sklonku rokov 1988-1989 tu bolo vybudované sídlisko.
Rímskokatolícky kostol Svätého Ducha v Devínskej Novej Vsi. Zdroj: Wikimedia Commons
Najviac ale históriu názvov ulíc ovplyvnilo práve pripojenie k Bratislave 1.1.1972. Dovtedy bola Devínska Nová Ves samostatná obec a mala svoje názvy ulíc (nezávisle od Bratislavy). Mnoho ulíc (resp. skoro všetky) malo po pripojení svojho "dvojníka". Ako mestská časť sme sa museli prispôsobiť a tak ulice v priebehu rokov 1972-1976 premenovať.
Prírodné Zaujímavosti
Nachádza sa tu chránená krajinná oblasť Devínska Kobyla, ktorej súčasťou je aj prírodný útvar zvaný Sandberg kde sa nachádzajú fosílie živočíchov a rastlín z treťohôr.
Unikátnou a z hľadiska flóry a fauny veľmi zaujímavou lokalitou je štátna prírodná rezervácia Devínska Kobyla. Na južných a juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly rastú viaceré sucho- a teplomilné spoločenstvá so vzácnymi a chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Lesy na juhozápadných svahoch sú zvyškom pôvodných teplomilných dúbrav s dubom plstnatým, dubom letným a dubom cerovým. Cez štátnu prírodnú rezerváciu vedie 4 km dlhý náučný chodník.
Najzaujímavejšou lokalitou štátnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla je pieskový odkryv na vrchu Sandberg. Nachádzajú sa tu horninové zvyšky z treťohorného mora s vodorovne uloženými vrstvami, ktorých vek sa odhaduje na 14 až 16 miliónov rokov. V sedimentoch tvorených pieskami, pieskovcami, piesčitými vápencami a ílovcami objavili vyše 250 druhov neogénnych skamenelín.
Sandberg v Devínskej Novej Vsi. Zdroj: Wikimedia Commons
Doprava
Devínska Nová Ves je významným železničným uzlom, pretože je to jeden z dvoch železničných hraničných priechodov do Rakúska. Problémom zostáva cestná doprava. Všetky príjazdové cesty do Devínskej Novej Vsi sú vzhľadom na frekventovanosť premávky priúzke a v zimných mesiacoch až nezjazdné.
Devínska Nová Ves je mestská časť s najkritickejším stavom mestskej dopravy v Bratislave. Problémom je vzdialenosť od centra, počet obyvateľov a časté meškanie autobusov z dôvodu stavebných prác na Lamačskej ceste v Bratislave. Výsledkom sú preplnené autobusy a zápchy.
Obsluhovaná je autobusmi Dopravného podniku Bratislava a.s. 20: DNV, Opletalova - TESCO Lamač 21: AS Mlynské Nivy - Volkswagen-2 22: DNV, Ul.
Aký je politický význam hradu Devín? - TalkingSoutheastEurope
tags: #rimskokatolicky #kostol #devinska #nova #ves