V tieni Západných Tatier, pod masívom Osobitej, leží Habovka - obec, ktorá dýcha históriou, piesňou i prácou generácií. Obec Habovka patrí do okresu Tvrdošín, kraja Žilinského, leží pri vtoku potoka Blatná do riečky Studená. Väčšia a staršia jej časť založená je pri Blatnej, zvaná „Koncôvky“, menšia a novšia pri Studenej, zvaná „Završkom“.
Dedina leží 730 m n.m., jej chotár je pomerne neúrodný, kamenistý a od najstarších časov primitívne obrábaný. Rozloha katastru činí 2,006 ha, pole, ktoré bolo vymerané až za cisára Leopolda, zložené je v rýmovanom poradí: Jedna Biedna, Človečia, Vrch Studienky, Závnučie, Lány, Bučník, Jurkovka, Šimicová, Paškovka.
Habovka so sesterskou dedinou Zubercom, leží v doline Studenej, ktorá je k severo-západu otvorená, má podnebie chladné až drsné. Od juhu a východu chránená je horským masívom Roháčov. Sneh na vrchoch napadne niekedy už v septembri - októbri, ktorý však nemá dlhého trvania. Do Vianoc zima býva suchá, mesiac január, február a marec sú bohaté na zrážky a snehu býva veľa. Zvláštnosťou neni májový sneh.
Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1593, kedy ju založili osadníci na valašskom práve. Tí priniesli so sebou folklór a zvykoslovné bohatstvo, ktoré sa v Habovke zachovalo až dodnes. Tradičný kroj a starodávne obyčaje (ako polievanie na Veľkú noc či vianočné zvyky) sú tu dodnes súčasťou života. Kostol Sedembolestnej panny Márie, ktorý tu stojí od roku 1829, je duchovným centrom obce a zároveň symbolom vytrvalosti jej ľudu.
Počas 19. a 20. storočia obec čelila ťažkým časom - hladomorom, vojnám aj vysťahovalectvu, no nikdy nestratila svoju identitu.
Habovka je aj dnes živým centrom kultúry. Vidiečanova Habovka je celoštátna postupová súťaž spojená s prehliadkou hudobného folklóru detí a dospelých, ktorá každoročne vrcholí u nás v Habovke. Súťaž je vrcholným podujatím svojho druhu na Slovensku a uskutočňuje sa od roku 1976.
Okolie Habovky ponúka nespočetné možnosti:
- Roháčska dolina - výnimočný kus prírody s plesami, vodopádmi a turistickými chodníkmi,
- Múzeum oravskej dediny v Zuberci - skanzen, kde ožíva minulý svet,
- v zime zas lyžiarske strediská, ktoré privádzajú do doliny aktívnych návštevníkov.
Panoráma Habovky
Vznik obce
O vzniku našej obce nemáme veľa historicky podložených záznamov a ako už bolo spomenuté vo všeobecnej historickej časti veľká väčšina obcí vznikla v 16. a 17. storočí v čase rozvoja Oravy za Thurzovcov. Podľa ústneho podania a povesti bola založená asi v r. 1583, keď kráľovským nariadením, valasi ktorí v horách a na poľanách pásli ovce, museli sa zísť spolu a žiť v dedine.
V týchto časoch rozkladala sa na tomto mieste čierna hlboká hora, azda prales. Miestami boli močariny, miestami lúky a pastviny, na ktorých pásol ovce liptovského pána istý valach, pôvodom z Čimhovej. Raz tomuto pánovi s ovcami ušiel, „zhabal mu ich“ a zdržoval sa na „Jamách.“ Keď vyšlo spomínané kráľovské nariadenie, začal si so svojou rodinou a priateľmi stavať dedinu - Habovku.
Najstarších gazdov bolo iba sedem a najstaršie rody boli Púčkov, Tekeľov a Brnulákov. Pôvodu sú čisto slovenského, nakoľko až do najnovších čias udržali si obyvatelia reč s nepatrným dialektom. Napr. „čo robä?“, „oni spä“, v siedmom páde podst. mien „nohôv“, „hlavôv“, „rukôv“ ap. I obyvateľstvo, ktoré sa sem prisťahovalo pravdepodobne z juhu, lebo západu, nakoľko jeho reč nemá pokazením poľským dialektom, ako napr. Huty patriace do Liptova. Len prízvuk na predposlednú slabiku a málo slov ukazuje na poľský vplyv, ktorý sa však môže vysvetliť blízkym súsedstvom. Celá Studená dolina je čisto slovenského pôvodu.
Stará Habovka mala asi 80 domov, samozrejme drevených, ktoré boli stavané zo stromov z „Borčiaku“, kde bol mohutný prales. Z toho dreva ešte v čase písania tejto kroniky stál dom Živnostkov, kde stôl bol zhotovený z pňa, ktorý sa tom mieste rástol. Domy skladali sa z veľkej izby, kuchyne z pitvorom, komory, zadných stavov a boli obrátené čelom ku ceste. V štíte mávali často vyrezávaný kalich. Okná boli malé, podláh v izbe nebývalo. V kuchyni stával kozub z ktorého dým šiel na povalu a strechou von.
Komíny na dreveniciach ešte ani dnes nevidieť. Kúrilo sa výhradne drevom a povala slúžila ako udiareň. Strechy domov boli výlučne kryté šindľami domácej výroby. Pri domoch stály drevené kôlne a siene pre hospodársky riad. Na dvore bývalo hnojisko a že domy stály husto a pre močovku nebolo zvláštnych jám, bývali dvory vlhké a blativé. Mnohé domy mali pod veľkou izbou pivnicu na repu (zemiaky) a kapustu, ktorá bola hlavnou stravou. Stromov, hlavne ovocných bolo v dedine málo.
Ani studní v dedine nebolo, všetku vodu brali Habovčani len zo Studenej a Blatnej.
Vývoj katolíckej farnosti
Habovka je farnosť od roku 1787, keď cisár Jozef II. zrušil 600 kláštorov, z ich majetku založil fond na podporu rozvoja nový farností. Tohto roku sa prvým habovsko-zubersko-bielopotockým farárom stal Juraj Wagner.
Zuberec
"Roku tisíceho sedemsto pätnásteho, tj. 1715 prvý raz postavil v tejto farnosti drevené kostol vdp. Ján Samko, vtedajší nižniansky farár s povolením (ostrihomského vikára) Ladislava Pébera. Pri tom rovnakou pomocou prispeli Habovčania, Zuberčania a Bielopotočania. Tento kostol bol zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii Bolestnej. Požehnaný bol roku 1716. Na jeho mieste stojí teraz kaplnka Bl. Márie Magdalény, postavená roku 1859 nákladom Habovčanov za 400 zlatých, ktoré poskytol osvietený pán biskup Ladislav Zábojský. Tento kostol požehnal roku 1876 Mikuláš Sádecký, kanonik kalegiátneho kostola na Spiši a oravský archidiakon.
Keď však blahosklonným kráľovským oznámením táto filiálka bola zriadená ako farnosť a dostala miestneho farára, vyžiadalo sa od Jeho najposvätnejšieho kráľovského veličenstva blahosklonné láskavé rozhodnutie postaviť nový priestrannejší kostol. Tento kostol stavali z pevného materiálu, nákladom Náboženského fondu v ôsmom roku pred rokom 1813. Tohoto totiž roku 1813 osudná povodeň zmietla nový kostol s celým zariadením a farskou budovou a na tomto mieste pod obcou Habovkou, kde stál kostol, Studená voda si vyryla koryto.
Keď tento kostol voda zobrala a predošlý drevený odtiahli na Huty, habovskí a zuberskí farníci postavili dočasne na slávenie bohoslužieb roku 1813 tretí kostol zo sem-tam pozbieraných napoly zhnitých brvien. Táto budova bola nepekná a nebezpečná, lebo hrozila každú chvíľu spadnutím, nevyzerala ako kostol, ale skôr ako vozáreň, slúžila 17 rokov na slávenie bohoslužieb. Počas tejto doby vdp. Jozef Virostek, miestny farár, pokúsil sa všemožným spôsobom vyžiadať blahosklonné rozhodnutie pre postavenie nového domu Božieho.
Po opätovných žiadostiach ho konečne dosiahol, v roku 1821 prikročilo sa k stavaniu terajšieho a to už štvrtého kostola. Ale s akými ťažkosťami sa stretávala táto stavba! A tak teda tohoto roku 1821, keď 12. mája 1819 padlo blahosklonné láskavé rozhodnutie Jeho posvätného Veličenstva, začalo sa so stavbou 16. mája 1821 so sumou jednej štvrtiny celého nákladu 3.700 zlatých platnej meny, ktorú sumu vydala filiálna pokladnica Náboženského fondu v Kláštore pod Znievom. Do konca novembra tohto roku postavila sa aj strecha kostola. Robilo sa to na účet ďalšej časti určeného nákladu. Táto sa však dosiahla až roku 1828 po všetkými cestami opakovaných žiadostiach na najvyšších miestach a tak roku 1829 sa pokračovalo v práci. Od mája až do 1. septembra úspešne pracovali murársky majster Ján Hlavay a tesár Ondrej Polanský. Na prácu dozeral a účty viedol farár Jozef Virostek.
Dňa 1. septembra 1829 po modlidbách zhormaždeného ľudu založili na vežu guľu s krížom pozláteným, ktorý sa skvel na veži až do 1886 roku. Roku 1881 sa zistilo, že tento kostol a veža si vyžadujú opravu. Aby sa to mohlo uskutočniť, miestny farár sa obrátil na biskupa, ktorý vymohol náklady z pokladnice Náboženského fondu, ale vec sa vybavila až roku 1883 a tak nasledujúceho roku začalo sa reštaurovanie kostola pod dozorom Jakuba Kuxa, ktorý to prenajal. Opravu previedol Ján Gluch, tesár a Ján Rozehnal, lipnický zlatník. Pri tejto oprave sa guľa zložila a znovu pozlátila. 24. júna 1886 roku pri zhromaždení ľudu sa slávnostne zasadila na vežu. Toto sa čo najstručnejšie zaznačilo pre nedostatok času a zápis sa uložil na večitú pamiatku a na známosť do gule 24. júna 1886(napísal habovský farár František Silvester)."
V roku 1856 bola v Habovke dostavaná a posvätená kaplnka Sv. Márie Magdalény, ktorú v roku 1955 vykradla rodina zo Žiliny.
Habovka - obec, ktorá spája minulosť s prítomnosťou, prírodu s tradíciou a človeka s krajinou.
tags: #rimskokatolicky #kostol #habovka