Obec Jaklovce sa nachádza približne 3 km juhozápadne od Margecian, v nadmorskej výške 325 m n. m. Z pamiatok sa v obci nachádza barokový kaštieľ rodiny Csáky z 18. storočia, pôvodne gotický kostol sv. Antona Pustovníka z poslednej tretiny 13. storočia s prestavbami a prístavbami z roku 1897 a 1912 a v ňom známa gotická Madona z Jakloviec, kaplnka z roku 1772 a klasicistická kúria rodiny Jekelfaluši (Jekelfallusy) z prvej polovice 19. storočia. Spomínané objekty predstavujú typickú ľudovú architektúru sedliackych domov z konca 19. storočia až zo začiatku 20. storočia. V obci začína zelená turistická trasa, ktorá vedie na vrch Šľuchta (781 m n.m.) so štyrmi vyhliadkami (Kolovrat, Lada, Dživa.
Rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka je jednoloďová gotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z konca 13. storočia. Upravovaný bol v 15. storočí a v rokoch 1872, 1897 a 1912. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou.
V listinách sa prvýkrát spomína už v roku 1297. Staviteľom bol gelnický mešťan, komes Jekul/Hekkul, ktorý tu v rokoch 1282 a 1284 získal od kráľa Ladislava IV. v tej dobe ešte neosídlené územie. Patrocínium kostola dalo aj meno obci, ktorá sa prvý raz uvádza v roku 1328 pod názvom villa sancti Anthony - dedina sv. Antona.
Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Nachádza sa na severnom okraji obce neďaleko hlavnej cesty a železničnej trate. Stojí v ohradenom ale prístupnom areáli.
Kostol sv. Antona Pustovníka v Jaklovciach.
História obce a kostola
Prvá písomná zmienka o Jaklovciach (do roku 1927 slov. Jakľovce, pôvodne nem. Jeckelsdorf, maď. Jekelfalu) je z 31. mája 1328 pod názvom villa sancti Anthony (dedina sv. Antona), podľa patróna miestneho kostola.
V roku 1282 dostal gelnický mešťan komes Jekul za verné služby kráľovi Ladislavovi IV. do dedičnej držby rozsiahly opustený les, nachádzajúci sa smerom na východ od Gelnice. O dva roky neskôr dostal Jekul od Ladislava IV. ďalšiu darovaciu listinu na les nachádzajúci sa pod Kojšovskou hoľou v okolí Kojšovského potoka. Centrom tejto domény sa stalo miesto na sútoku Hnilca a Kojšovského potoka, kde dal Jekul ešte v 13. storočí postaviť kostol a neskôr aj mlyn na rieke Hnilec.
Prvá písomná zmienka o novej dedine je 31. mája 1328 pod názvom villa sancti Anthony (dedina sv. Antona), podľa patróna miestneho kostola. Pod menom villa Jekul (Jekulova dedina) sa prvýkrát spomína v roku 1336. Meno dediny sa neskôr ustálilo v podobe villa Jekel alebo Jekelfalva, prípadne miernych obmenách. Na rozsiahlej doméne pánov z Jakloviec vznikli v priebehu 14. storočia ďalšie sídla.
Založenie kostola
Kostolík postavili niekedy koncom 13. storočia ako typickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickou svätyňou. V listinách sa prvýkrát spomína už v roku 1297. Staviteľom bol gelnický mešťan, komes Jekul/Hekkul, ktorý tu v rokoch 1282 a 1284 získal od kráľa Ladislava IV. v tej dobe ešte neosídlené územie.
Vývoj a prestavby
Okolo roku 1400 pristavali zo severnej strany presbytéria sakristiu. Zrejme v prvej polovici 15. storočia dostal kostolík freskovú výzdobu a prešiel aj vrcholnegotickou úpravou. Farnosť v Jaklovciach sa stala koncom stredoveku súčasťou v tom čase vytvoreného Bratstva mestečiek baníkov, ktoré spadalo pod právomoc prepošta Kostola sv.
V čase reformácie prešiel kostolík do rúk protestantov, aj z dôvodu, že v regióne malo významné zastúpenie obyvateľstvo nemeckého pôvodu. Úpravami prešiel kostolík aj v roku 1872, kedy dostal novú strechu, a v roku 1897. V 20. storočí sa opravy realizovali v rokoch 1912 (kedy mali byť zatreté maľby v presbytériu a osadený kazetový strop v lodi), 1957 (oprava vežičky) a rozsiahlejšia pamiatková obnova v rokoch 1973 - 75.
Architektúra a interiér
Rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka je jednoloďová gotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z konca 13. storočia. Bol upravovaný v 15. storočí a v rokoch 1872, 1897 a 1912. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou.
Kostol sv. Antona Pustovníka sa v listinách prvýkrát spomína v roku 1297. Kedysi bol menší, pôvodná stavba v ranogotickom štýle tvorí sakristiu súčasného chrámu. Prístavba južnej predsiene je renesančná a severnej kaplnky novodobá.
Presbytérium má gotickú krížovú klenbu a gotický víťazný oblúk. V obdĺžnikovej lodi bol drevený kazetový strop. Pri triumfálnom oblúku bola gotická krstiteľnica z konca 13. storočia.
Na stenách chrámovej lode sú maľby patrónov bývalých filiálok jaklovskej farnosti: sv. Katarína - Rolová Huta, sv. Margita - Margecany a sv. Michal archanjel - patrón súčasnej filiálky Veľký Folkmar. V minulosti k filiálkam jaklovskej farnosti patrili aj Orlovec a Kojšov.
Gotické okná, ktoré boli kedysi čiastočne zamurované a pozmenené, po rekonštrukcii opäť obnové, majú dnes novú sklenenú výzdobu - vitráž zobrazujúcu vzkrieseného Krista, svätú Trojicu, sv. Petra a Pavla, sv. Antona, sv. Cyrila a Metoda.
Umelecké prvky
Vzácnosťou je gotická socha Madony z 15. storočia, ktorá bola v období baroka upravená. Zariadenie kostola je zo začiatku 20. storočia.
Od konca 19. storočia bola odbornej verejnosti známa krstiteľnica s osembokou kupou datovaná do 13. storočia, na ktorej mali byť použité ešte románske prvky v podobe oblúčikového vlysu. V kostolíku sú zdokumentované dnes už zatreté nástenné maľby datované zbežne do prvej polovice 15. storočia. Nachádzali sa v sakristii po celom obvode jej stien a sčasti aj v presbytériu. V kostolíku sa nachádza aj gotická socha známa ako "Madona z Jakloviec" z 1. polovice 15. storočia.
Súčasnosť
Stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu. Jaklovce - Kostol sv.
Pôvodne gotický kostol z konca 13. storočia. Neskôr sa ukutočnili prestavby a úpravy a to v roku 1897 a 1912. Kostol je jednoloďový a má presbytérium s rovným uzáverom. [1] Kedysi bol menší, pôvodná stavba v ranogotickom štýle tvorí sakristiu súčasného chrámu. Prístavba južnej predsiene je renesančná a severnej kaplnky novodobá. Presbytérium má gotickú krížovú klenbu a gotický víťazný oblúk. V obdĺžnikovej lodi bol drevený kazetový strop. Pri triumfálnom oblúku bola gotická krstiteľnica z konca 13. storočia. Kostol nemá oltár. Vzácnosťou je gotická socha Madony z 15. storočia, ktorá bola v období baroka upravená. Zariadenie kostola je zo začiatku 20. storočia.
Kostol sv. Antona Pustovníka sa v listinách prvýkrát spomína v roku 1297. Na stenách chrámovej lode sú maľby patrónov bývalých filiálok jaklovskej farnosti: sv. Katarína - Rolová Huta, sv. Margita - Margecany a sv. Michal archanjel - patrón súčasnej filiálky Veľký Folkmar. V minulosti k filiálkam jaklovskej farnosti patrili aj Orlovec a Kojšov.
Interiér kostola prešiel niekoľkými rekonštrukciami. Počas jednej z nich (v roku 1900) bol zakúpený organ od firmy Rieger v Krnove za 10 000 korún zo zbierky veriacich. V roku 1910 boli zakúpené obrazy jednotlivých zastavení krížovej cesty. Gotické okná, ktoré boli kedysi čiastočne zamurované a pozmenené, po rekonštrukcii opäť obnové, majú dnes novú sklenenú výzdobu - vitráž zobrazujúcu vzkrieseného Krista, svätú Trojicu, sv. Petra a Pavla, sv. Antona, sv. Cyrila a Metoda. [5]
Na rozsiahlej doméne pánov z Jakloviec vznikli v priebehu 14. storočia ďalšie sídla.
Rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka, jednoloďová gotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z konca 13. storočia. Upravovaný bol v 15. storočí a v rokoch 1872, 1897 a 1912. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou. Zariadenie kostola je novodobé, okrem gotickej sochy Madony.
Kaplnka sv. Kaplnka sv.
Obec Jaklovce sa nachádza približne 3 km juhozápadne od Margecian, v nadmorskej výške 325 m n. m. Prvá pís. Jaklovce (do roku 1927 slov. Jakľovce, pôvodne nem. Jeckelsdorf, maď. V roku 1282 dostal gelnický mešťan komes Jekul za verné služby kráľovi Ladislavovi IV. do dedičnej držby rozsiahly opustený les, nachádzajúci sa smerom na východ od Gelnice. O dva roky neskôr dostal Jekul od Ladislava IV. ďalšiu darovaciu listinu na les nachádzajúci sa pod Kojšovskou hoľou v okolí Kojšovského potoka. Centrom tejto domény sa stalo miesto na sútoku Hnilca a Kojšovského potoka, kde dal Jekul ešte v 13. storočí postaviť kostol a neskôr aj mlyn na rieke Hnilec. Prvá písomná zmienka o novej dedine je 31. mája 1328 pod názvom villa sancti Anthony (dedina sv. Antona), podľa patróna miestneho kostola. Pod menom villa Jekul (Jekulova dedina) sa prvýkrát spomína v roku 1336. Meno dediny sa neskôr ustálilo v podobe villa Jekel alebo Jekelfalva, prípadne miernych obmenách.
V roku 1923 sa v obci rozhorel spor o obsadenie miesta farára, ktorého dovtedy dosadzovali Csákyovci. Po odmietnutí dvoch kňazov a násilnostiach vyhlásil rožňavský biskup nad farnosťou interdikt.
Medzi pamiatky patrí barokový kaštieľ rodiny Csáky z 18. storočia, pôvodne gotický kostol sv. Antona Pustovníka z poslednej tretiny 13. storočia s prestavbami a prístavbami z roku 1897 a 1912 a v ňom známa gotická Madona z Jakloviec, kaplnka z roku 1772 a klasicistická kúria rodiny Jekelfaluši (Jekelfallusy) z prvej polovice 19. storočia.
Ďalšie pamiatky v obci
Okrem kostola sa v obci nachádzajú aj ďalšie zaujímavé pamiatky:
Kaštieľ
Kaštieľ je dvojpodlažná baroková stavba na nepravidelnom pôdoryse z polovice 18. storočia. V roku 1920 bol rozšírený v duchu romantizmu.
Kaplnka
Kaplnka sv. Kaplnka sv. Kaplnka sv.
Spomínané objekty predstavujú typickú ľudovú architektúru sedliackych domov z konca 19. storočia až zo začiatku 20. pivnica zo začiatku 20.
Vývoj počtu obyvateľov Jakloviec
Tabuľka: Vývoj počtu obyvateľov Jakloviec
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1787 | 708 |
| 1828 | 982 |
Zoznam kňazov
Vymenilo sa množstvo kňazov a od 1. septembra 2010 správcom farnosti je Mgr. Ivan Greňa.
Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v severovýchodnej časti obce.
Zdroje
- GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s.
- TOGNER, M. - PLEKANEC, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši.
- TOGNER, M.: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku.
- ŠPIRKO, J.: Dejiny a umenie očami historika.
- TARI, E.: Kőbe faragott liturgia. A Karpát-medence kőzepkori kő keresztelőmedencéi.
- JÁCHIM, L.: Páni z Jakloviec v 13. a 14. storočí. In: Montánna História: Ročenka o dejinách baníctva a hutníctva, roč. 2015, str. 88 - 119.
- Jaklovce od histórii k súčasnosti 1282 - 2007. Vydal Obecný úrad Jaklovce, 2007.
- JUDÁK, V. - POLÁČIK, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia - obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, . Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- JÁCHIM, Lukáš. Páni z Jakloviec v 13. a 14. storočí. In: Montánna história: Ročenka o dejinách baníctva a hutníctva, 2014, roč. 7, s.
- Jaklovce - Kostol sv. Antona Pustovníka . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- Jaklovce . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online. Zdroj:Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
tags: #rimskokatolicky #kostol #jaklovcen