Rímskokatolícky Kostol svätého Michala v Košiciach: História a Architektúra

Kostol svätého Michala (do roku 2006 nazývaný Kaplnka sv. Michala) je gotická stavba nachádzajúca sa južne od Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Kostol sv. Michala v Košiciach, často prehliadaná vďaka svojmu impozantnému susedovi - Dómu sv. Alžbety, je perla s bohatou históriou a fascinujúcimi príbehmi, ktoré sú úzko späté s jej stenami, podzemnými priestormi a okolím.

Kaplnka sv. Michala, Košice, v pozadí katedrála sv. Alžbety.

Stredoveký Pôvod a Význam

Pôvodne cintorínsku kaplnku (tzv. karner) dali postaviť mešťania mesta Košice približne v druhej polovici 14. storočia na južnej strane farského kostola sv. Alžbety, na území stredovekého mestského cintorína. Vznik stavby sa datuje do rokov 1340 - 1380. Vtedy ešte vedľa existoval jednoloďný románsky kostol, predchodca Dómu sv. Alžbety.

Zasvätená je svätému Michalovi archanjelovi, patrónovi zosnulých. K posmrtnému životu sa viaže i zasvätenie kaplnky: svätý Michal Archanjel má na Poslednom súde vážiť duše, aby sa podľa tejto skúšky rozhodlo, ktorá duša sa môže dostať do neba. Jeho vyobrazenie nájdeme, spolu s vyobrazeniami apoštolov sv. Pavla a sv. Petra.

Cintorínska kaplnka mala v stredoveku dôležitú funkciu nielen pri pohrebných bohoslužbách resp. pri slúžení zádušných omší za duše mŕtvych. V kaplnke sa konali zádušné omše, t. j. omše za zomrelých. Do jej podzemia sa ukladali zvyšky kostí z okolitých hrobov, keď sa celý cintorín zaplnil, a bolo potrebné vytvoriť nové miesta pre pochovávanie. Aj podzemie košickej kaplnky slúžilo podobným účelom. Úzke okienka podzemia, viditeľné v južnej a východnej stene, zabezpečovali odvetranie tzv. kostnice.

Podľa inej teórie pôvodne slúžila ako kostnica, v ktorej sa pochovávali kosti, ktoré vykopali pri vytváraní nových hrobov na cintoríne okolo dómu. Ak veríme, že sa smrťou všetko nekončí, tak podľa jednej z teórií vás po nej ešte zvážia. Telo už mať nebudete, ale sv. Michal archanjel vám zváži dušu.

Je to práve on, kto má službu pri vchode do druhého sveta a odtiaľ už odprevadí každú dušu pred Boží súd. A tam sa uvidí, čo v nej preváži, či dobro alebo zlo. Archanjela Michala v akcii pekne vidno na hlavnej fasáde rovnomennej Kaplnky sv. Michala. A nie je tam náhodou. Nablízku kedysi dušičiek dosť často pribúdalo, rozkladal sa tam cintorín.

Dôvody sú prozaické. Pri prieskumoch sa kosti na cintoríne našli až v 8 vrstvách nad sebou.

Rozšírenie v 15. storočí

Dôležitým obdobím v existencii košickej kaplnky sv. Michala sa stal začiatok 15. storočia, kedy Juraj Szatmáry, košický rodák, neskôr ostrihomský arcibiskup - prímas a hlavný kancelár krajiny, daroval mestu bohatú základinu na farský kostol i na Michalskú kaplnku (pre tento účel venoval dva domy v Košiciach, lúky a záhrady, vinice a domy v tokajskej oblasti i značnú hotovosť). V roku 1508 došlo k najradikálnejšej prestavbe v dejinách kaplnky. K pôvodne jednoloďovej stavbe s pôdorysom 18,2x12,5 m sa pristavala takmer rovnako veľká bočná loď.

Košická mestská rada listinou potvrdila prevzatie všetkých uvedených statkov a sľúbila dodržať všetky záväzky, z toho vyplývajúce, napr. zabezpečiť pravidelné bohoslužby za spásu duše donátora, jeho rodičov a príbuzných. Iniciátorom dostavby bol kráľovský hlavný kancelár, prímas a neskôr aj ostrihomský arcibiskup Juraj Szatmáry. Ten mestu ponúkol bohaté majetky ako základinu pre kaplnku, ale aj pre farský kostol.

V tomto období sa k severnej stene kaplnky pristavala ďalšia loď, pôdorysne skoro rovnako veľká ako pôdorys samotnej kaplnky. Kaplnka tak takmer dvojnásobne nabrala na objeme a zo štíhlej a elegantnej stavby sa stala stavba robustná a ťažkopádna.

Výmenou za tieto statky sa košická mestská rada listinou zaviazala zabezpečiť pravidelné bohoslužby za spásu duše donátora, jeho rodičov a príbuzných. Pri prestavbe sa vnútro oboch lodí prepojilo arkádovými oblúkmi, došlo k zbúraniu malej sakristie na severnej strane a vybudovaniu malého prístavku novej na južnej strane. Pôvodný vchod do podzemia s úzkymi točitými schodíkmi zo severnej strany sa dostal pod dlažbu novej prístavby, preto bolo potrebné otvoriť aj nový vstup do podzemia.

Kaplnka v Období Reformácie a Protireformácie

V nepokojnom období reformácie a protireformácie vnútro kaplnky využívali na pravidelné bohoslužby menšiny, dokonca v neskoršom období sa zaužíval názov ”Windische Kirche” - tzv. slovenský kostol. Vďaka tomu, že sa v kaplnke za nepokojného obdobia reformácie a protireformácie konali bohoslužby v slovenčine, zaužívalo sa označenie kaplnky Slovenský kostol ("Windische Kirche"). Kostol sv. Michala preslávil tým, že ako jediný kostol v meste poskytovala bohoslužby v slovenčine, čo mu vynieslo pomenovanie “slovenský kostol”.

Po tom, ako sa Košice stali roku 1552 súčasťou Kráľovského Uhorska odovzdal hlavný kapitán Lazár Schwendi kaplnku veriacim maďarského jazyka. V roku 1567 zasiahla kaplnku obrazoborecká násilnosť. Dvaja mešťania Šebastián Bakay a František Tóth značne poškodili jej vnútorné zariadenie. Počas obdobia reformácie sa dostala kaplnka do rúk evanjelikov a fungovala ako fília dómu. 7. januára 1604 ju hlavný kapitán Barbiano Belgioso na rozkaz kráľa Rudolfa vrátil katolíkom, ale Štefan Bocskay ju ešte toho roku opätovne odovzdal evanjelikom, a to veriacim slovenského jazyka.

Osud kaplnky bol neskôr podobný ako dómu sv. Alžbety. 11. novembra 1711, po potlačení povstania Františka Rákocziho II, vrátili kaplnku do užívania katolíkom.

Úpravy a Obnovy v 19. a 20. storočí

Začiatkom 19. storočia vykonali na fasáde kaplnky najnevyhnutnejšie opravy - zvetralé kusy kamennej architektúry nahradili novými prvkami. Alžbety v rokoch 1880 - 96. Roku 1748 vydala mestská rada podnet na vykonanie rozsiahlejšej údržby kaplnky pričom sa opravili okná, lavice a nanovo sa uliali dva zvony. Súčasne sa postarala o to, aby sa v kaplnke konali pravidelné bohoslužby dvakrát týždenne. Jedna sv. omša na úctu sv. Kríža a druhá k úcte patróna kaplnky sv. Michala Archanjela.

Zásadnou obnovou sa začali zaoberať až začiatkom 20. storočia, v rámci príprav na storočnicu založenia košickej diecézy. Táto obnova sa realizovala pod vedením Uhorskej pamiatkovej komisie, na spoločné náklady štátu, mesta i cirkvi, s príspevkami súkromných donátorov. Hlavným projektantom obnovy sa stal Otto Sztehlo. Hlavným zámerom bolo prinavrátiť kaplnke pôvodný vzhľad z obdobia výstavby - kvôli tomuto zámeru sa rozhodli odstrániť neskoršiu prístavbu: loď na severnej strane kaplnky.

V rokoch 1903-1904 sa plánovaná obnova realizovala: zbúrali prístavbu, a podľa starších kamenných prvkov, ktoré boli sekundárne zamurované v jej stenách, rekonštruovali polohu i tvar schodiskovej vežičky s kupolou, ktorú obnovili pri severozápadnom nárožnom pilieri kaplnky. Aj keď hmotová rekonštrukcia stredovekej cintorínskej kaplnky sa pomerne vydarila, vo vnútri sa reštaurátori dali uniesť romantizujúcimi tendenciami.

Väčšinu vnútrajška však vymaľovali romantickou historizujúcou dekoráciou, navyše v nevhodnom tmavom odtieni. Sporé fragmenty stredovekej výmaľby reštaurovali i premaľovali, napríklad nástennú maľbu svätého Michala, vážiaceho duše, ktorému sa prizerajú svätí Kozma a Damián. Viktor Myskovszky, jeden z priekopníkov ochrany pamiatok v Hornom Uhorsku, profesor deskriptívnej geometrie na štátnej reálke v Košiciach, napísal o obnove interiéru Michalskej kaplnky tieto slová: ”... Pôvodne bolo celé vnútro kaplnky vyzdobené nástennými maľbami, z ktorých sa zachovalo pár detailov vo svätyni a v poliach organovej empory.

Na ploche južnej steny bol výjav z legendy sv. Ladislava, keď sv. Ladislav bojuje s kumánskym vodcom Ákošom, avšak túto fresku pri poslednej obnove pretreli vápnom ! Takéto vandalstvo sa môže stať len u nás ! Existuje síce Krajinská pamiatková komisia, ktorej povinnosťou i povolaním by malo byť zabezpečenie údržby a ochrany našich pamiatok, pri reštaurovaní pamiatok však u nás dodnes chýba dôsledná kontrola.

V uplynulých desaťročiach Košičania mali prístup do kaplnky len zriedkavo. V období po II. svetovej vojne bývala pravidelne otvorená raz v roku, na sviatok svätého Michala. Aj táto príležitosť však skončila v roku 1986, kedy sa v jej vnútri uskladnili tabuľové maľby hlavného oltára z Dómu sv. Alžbety - počas reštaurovania svätyne. Po ukončení reštaurovania svätyne i hlavného oltára Dómu ostala kaplnka sv. Michala zatvorená.

Po roku 1903, kedy sa odohrávali posledné veľké regotizačné úpravy, neprešla kaplnka takmer žiadnou údržbou. Až v 90-tych rokoch sa začalo pripravovať komplexné reštaurovanie a odborníci pod vedením prof. Jozefa Poruboviča pripravovali podklady. Tento výskum odhalil rozsiahle plochy stredovekej výzdoby.

V deväťdesiatych rokoch sa tu začali objavovať skupinky odborníkov: vyhotovili podrobné zameranie, spracovali statický prieskum a začali pripravovať komplexné reštaurovanie kaplnky. Potom postavili lešenie, zakrývajúce celú stavbu, a začali práce. Aj keď tieto reštaurátorské a obnovovacie práce v poslednom období napredujú len s prekážkami, pre Košičanov môže byť potešiteľná skutočnosť, že reštaurátorský výskum odhalil pod nátermi zo začiatku tohto i konca minulého storočia rozsiahle plochy stredovekej výzdoby, ktoré sa reštaurujú.

Rekonštrukcia potom prebiehala v rokoch 1998 - 2006 a realizovali ju odborníci zo Združenia pre reštaurovanie a obnovu pamiatok- Villard. Ide o jednoloďovú stavbu s málo vyvýšenou, polygonálne uzavretou svätyňou a do západného priečelia vstavanou vežou. Vnútro kaplnky má všetky atribúty kostola počnúc pastofóriom cez sakristiu, oratórium a chór.

Málokto vie, že do Kaplnky sv. Michala sa dá už ísť nielen na svätú omšu, krstiny či sobáš. Sprievodcovia, ktorí sídlia v Dóme, vám radi sprístupnia už aj podzemie tohto skvostu gotiky.

Architektonické prvky a výzdoba

Paprskovitá klenba v presbytériu kaplnky sv. Michala vytvára pôsobivý architektonický detail. Strop kaplnky je delený na dve polia krížovej rebrovej klenby a jedno pole paprskovitej klenby. To sa nachádza v presbytériu. Svorník tohto poľa znázorňuje sv. Michala so svojim typickým atribútom- váhami. Na medziklenbovom rebre, medzi stredným poľom a poľom presbytéria, nájdeme vloženú jednoduchú, no veľmi ojedinele používanú kružbu.

Rebrá klenieb jednoduchej hruškovej profilácie sú zvedené na prípory s vegetabilne dekorovanými hlavicami. Prípory majú profil jednoduchého vyžľabeného rebra. Abaky ich hlavíc sú oktogonálneho tvaru. V polygonálnom presbytériu sa nachádza oltár zhotovený roku 1896 v Šoproni. Mestu ho daroval niekdajší košický biskup Žigmund Bubics. Hlavnou postavou oltára je socha sv. Michala, ktorý víťazí nad satanom. Po jeho bokoch sa nachádzajú sochy archanjelov Rafaela a Gabriela. Pod baldachýnom oltára, zakončeným krížovým kvetom je socha Panny Márie. Na zlatom oltári z 19. storočia sú vyobrazené scény zo života sv. Alžbety.

Napravo od oltára sú do steny vyhĺbené tri bohato zdobené sedílie s vegetabilným dekorom a troma pomerne veľkými kamennými ružami ukrytými za kružbou lomených oblúkov. Kvôli výške tympanonu sedílií je okno nad nimi skrátené oproti ostatným o tretinu dĺžky. Neskorogotické kamenné pastofórium sa nachádza v severnej časti svätyne. Na tordovanom stĺpe baldachýn členený fiálami, pod ktorým stojí soška Vir dolorum. Nad vstupom do sakristie sa nachádza zábradlie oratória na ktorom nájdeme motív troch slepých kružieb a košický erb v strede.

Centrálny priestor lode je zaklenutý jedným poľom jednoduchej krížovej klenby so svorníkom zobrazujúcim portrét Krista, obklopeného rastlinným motívom. Klenba dosadá do zväzkov prípor s vegetabilnou kruhovou hlavicou. Prípory majú zväzkový obdĺžnikovitý prierez. Zaujímavé je zvedenie klenby medzi loďou a chórom. Rebrá sú tu ukončené štvorcovým abakom, pod ktorým sú vytvorené konzoly štylizované do podoby baldachýnov. V nich boli pravdepodobne sochy, a to sv. Michala, patróna kaplnky, na južnej strane, čo poznáme podľa vyobrazenia diabla a anjela na konzole. Na náprotivnom baldachýne nájdeme rastlinný dekor.

Chór bol vybudovaný v západnom poli kaplnky. Je zaklenutý jednoduchou rebrovou klenbou so svorníkom s motívom ruže. V časti tohto poľa sa podarilo zreštaurovať geometricky štylizovanú maľbu v čiernej a červenej farbe. Chór je zdvihnutý dvojicou stĺpov, ktoré vytvárajú arkádu. Ich pätky sú štvorhranné, no driek, hlavice a abakus už majú tvar osemuholníka. Hlavice sú zdobené dvojvrstvovým vegetabilným motívom, ktorý sa na oboch stĺpoch líši. Priestor medzi nimi je zaklenutý troma lomenými oblúkmi, ktoré sú na južnej a severnej stene uchytené pomocou konzol s maskarónmi. Priestor medzi oblúkmi je zdobený maľbami, ktoré znázorňujú štyroch apoštolov, Mareka s podobou leva, Matúša ako anjela, Lukáša v podobe býka a Jána ako orla. Podklenutie chóru je riešené troma poľami krížovej klenby so svorníkmi s vegetabilným motívom.

Piliere delia stenu na 7 častí. Vo väčšine sa nachádzajú vitrážové okná lomeného tvaru. Osadenie okien je zdobené geometrickou maľbou. Kružby týchto okien sú trojlisty a štvorlisty typické pre 14. storočie. Okno za oltárom je trojpoľové, ostatné sú dvojpoľové. V kaplnke sa nachádzajú reštaurované fresky, ktoré predstavujú sv. Michala, sv. Kosmasa a sv. Damiána. Fresky pod chórom symbolizujú evanjelistov a nástenná maľba severnej steny z roku 1904 zobrazuje sv. Dionýza, sv. Františku, sv. Žigmunda a sv. Annu. V lodi sú sochy sv. Ladislava a blahoslavenej Margity.

Podľa stavebnej dispozície ide o zvyčajné presbytérium gotického kostola s vchodom lemovaným víťazným oblúkom, ktorý sa nachádza v priečelí. Pod ním je umiestnený portál so štítom s úpravou na spôsob vimpergu. Jeho plochu vypĺňa reliéf s postavou sv. Michala, vážiaceho duše. V jednej mise váh archanjel váži spasenú dušu, zobrazenú v podobe dieťaťa, v druhej čert v podobe kozla stráži spotvorené postavy zatratených. Štít vyúsťuje do fiály s kyticou. V dvoch výklenkoch priečelia s osemuholníkovými konzolami s rastlinným dekorom a strieškou s krabmi vidíme novšie sochy apoštolov sv. Pavla a sv. Petra. Priečelie kaplnky sv. Michala sa vyznačuje ušľachtilými tvarmi a malebným priečelím.

Nad štítom portálu je neveľké kamenné rozetové okno. V priečelí ďalej na úrovni krovu vidíme zaujímavé štvrťkruhové výsečové okná rámujúce dvojposchodovú zvonicu umiestnenú v osi kaplnky. Obe poschodia zvonice majú v západnom priečelí dvojdielne okná s kružbami v lomenom oblúku. Sú rámované podstavcami a baldachýnmi. Na severnej strane zvonice sa nachádza nápis pojednávajúci o rekonštrukcii vykonanej v 19. storočí. Na okrajoch hrebeňa veže sú vo výške 27,7 m dva kamenné kríže. Počas rekonštrukcie kostola udrel do kríža na južnom boku blesk. Kríž potom z výšky spadol na zem vedľa robotníka a rozbil sa. Išlo o ešte pôvodný kríž z roku 1821.

Valbová strecha kaplnky je pokrytá bobrovkami v dvoch farbách- zlatej a tmavej hnedej, dopĺňa ju štylizovaný odkvap...

Tabuľka: Významné udalosti v histórii Kostola sv. Michala

tags: #rimskokatolicky #kostol #kosice