História rímskokatolíckeho kostola v Lendaku

Obec Lendak vznikla pravdepodobne na začiatku 13. storočia a v roku 1290 bola už riadne rozvinutou obcou. Zo zachovaných listín možno určiť existenciu Lendaku z darovacej listiny uhorského kráľa Ladislava IV., ktorou daroval svojmu pažaťu Hermanovi Polanovi Berzeviczy dediny Strážky, Rakúsy a Lendak. Listina asi bola vydaná okolo roku 1290. O tom, že obec vznikla už pred týmto rokom, hovorí aj ďalší dôkaz.

V žiadosti spišského župana grófa Balda z roku 1291 o lúku a mlyn na rieke Bialka, sa hovorí o mieste, pri ktorom leží mlyn, ako v osade s názvom Landeck (z nemčiny - kút alebo kraj zeme). Z označenia sa dá predpokladať, že Lendak pri vzniku ležal na okraji už obývaného územia. Po vpáde Tatárov, roku 1241, panovník Belo IV. realizoval dosídľovanie a zakladanie nových osád spojením s nemeckým dedinským právom.

Podľa názvu Landeck sa dá súdiť, že dosídlenci obce boli Nemci s právom saským - tzv. jogabbioni - voľní roľníci. V roku 1313 rodina Berzeviczyovcov vymenila Lendak za majetky rehole Strážscov Sv. hrobu Jeruzalemského z Chmeľova pri Prešove. Zmluva o výmene majetkov bola uzavretá na Spišskej Kapitule a uhorský kráľ Karol Róbert z rodu Anjou ju schválil po Veľkej noci roku 1313. Významná zmena sa udiala v roku 1313, keď Lendak získali do vlastníctva rehoľníci - Strážci Božieho hrobu výmenou za ich majetky v Šariši. S tým súvisela aj následná rozsiahla prestavba.

Príchod rehole a výstavba kostola

Veľký význam mal pre Lendak práve príchod rehole tzv. „božogrobcov“. Rehoľníci viedli duchovnú správu vo farnosti. Pravdepodobne namiesto zničeného dreveného kostola postavili murovaný. Kostol patril lendackému prepošstvu, preto sa nazýva aj prepoziturálny. - Súčasne ide o významnú ukážku kláštorného staviteľstva rádu strážcov Svätého hrobu (božohrobcov), ktorí sa sem presunuli z Hanušoviec nad Topľou.

Božohrobcov pripomína aj ich znak - červený dvojkríž na lodičke, ktorý bol objavený na spodnej vrstve omietky východnej steny presbytéria, ako aj na zamurovanom severnom portáli v druhom podlaží veže (priestor Božieho hrobu). Podobne ako v hanušovskom kostole, aj v Lendaku vytvorili božohrobci priestor/kaplnku Božieho hrobu na druhom podlaží veže. Smerom do lode sa pôvodne otvárala lomeným oblúkom (dnes zamurovaný). Priestor bol prístupný aj vchodmi zo severnej a južnej strany. Boží hrob osvetľovalo zo západnej strany menšie rozetové okno.

Kostol sv. Mikuláša pochádza zo začiatku 14. storočia. Najstaršia románska časť kostola je pod vežou. Veža slúžila na obranu a boli v nej tri miestnosti. Okná majú pôvodnú kružbu zo 14. storočia, tzv. stavebný ornament z kameňa používaný v období gotiky, zdobiaci predovšetkým lomené oblúky okien. Loď mala najprv drevenú povalu, ktorú v 15.storočí nahradili terajšou dvojpoľnou gotickou krížovou klenbou opierajúcou sa o jediný stĺp. Presbytérium bolo predĺžené západným smerom o cca 2,5 metra na úkor pôvodnej lode, pričom posunutý bol aj víťazný oblúk. Múry takto zväčšenej svätyne boli zvýšené (vymurovaný bol aj východný štít) a celý priestor bol novo zaklenutý dvoma poliami krížovej rebrovej klenby. K severnej strane presbytéria bola pristavaná sakristia.

Presbytérium je zaklenuté dvoma poliami krížovej rebrovej klenby so svorníkmi, ktoré nesú ako ozdobný prvok ružice s listami. Zaklenutie lode má podobu štyroch polí krížovej rebrovej klenby nesenej centrálnym oseuholníkovým pilierom. Sakristia má krížovú klenbu (bez rebier) zo začiatku 14. storočia. Nájdeme tu hneď dve kruhové okná - rozety. V kostole sa zachovali dva gotické portály s lomeným oblúkom - hlavný vstup na južnej strane lode a v presbytériu vstup do sakristie. Južný portál do lode pochádza z prelomu 13. a 14. storočia a jeho dvere s kovaním zo začiatku 16. storočia. Severný portál do sakristie pochádza z prelomu 13. a 14. storočia a jeho dvere majú kovanie z druhej polovice 14. storočia.

Niekedy v časovom úseku po pustošení husitov v roku 1433 až po začiatok 16. storočia došlo k prestavbe kostola na dvojlodie, tak typické pre oblasť Spiša. V tejto etape boli zvýšené múry lode a tá bola zaklenutá na jeden centrálny pilier, ktorý nesie štyri polia krížovej rebrovej klenby.

Kostol sv. Mikuláša v Lendaku

Husitské vpády a obnova kostola

Za druhého vpádu husitov na Spiš r. 1433 bol kláštor zničený. Ani kostol neodolal náporu násilníkov. Pamiatka na dobývanie kostola ostala na dverách kostola doteraz. Z pôvodného oltára, spáleného pri husitskom vpáde, sa zachovala socha sv. Mikuláša, kríž - najstaršia pamiatka z 13. stor., ktorý pochádza z Nemecka a z rovnakého obdobia aj prenosná soch Madony. Krátko potom po roku 1453 organizované tlupy bratríkov plienili na Spiši. Nenechali na pokoji ani „križovníkov“ v Lendaku. Počas 14 nepokojov nemohol život v kláštore ani v dedine normálne prebiehať.

Až po zlikvidovaní bratríkov uhorským vojskom mohol byť znovu vybudovaný a opravený kláštor i kostol. Z tohto obdobia je väčšina zariadenia v kostole. Kostol dostal nový hlavný oltár, ktorý pochádza z kežmarskej dielne okolo roku 1500, kalváriu vo Víťaznom oblúku a krsteľnicu. Kamenná krstiteľnica s polygonálnou kupou zdobenou reliéfmi mníšok pochádza zo 14. - 15. storočia. Hlavný oltár je neskorogotická práca z čias okolo r. 1500.

Ešte románsky štýl odráža jedna z najstarších drevorezieb na Slovensku - ukrižovaný Ježiš na kríži z 1. polovice 13. storočia (uvádza sa aj datovanie okolo roku 1235, resp. 1240). Na centrálnom stĺpe klenby lode je umiestnená gotická plastika tzv. lendackej Madony z obdobia okolo roku 1420 (uvádzal sa aj koniec 14. storočia). Mladšie súsošie Kalvárie na tráme vo víťaznom oblúku zahŕňa aj pôvodnú plastiku sv. Jána evanjelistu z 15. storočia.

Spori a zmena vlastníkov

Po roku 1540 nastávajú veľké spory medzi lendackými prepoštmi a vtedajším pánom nedžeckého zámku Jánom Horváthom de Palocs. Silou mocou chcel zaujať majetok lendackého prepošstva, krivo obviňoval predstaveného a ubližoval lendackým prislušníkom. Rehoľa rozmrzená mnohými nepríjemnosťami rozhodla sa zo súhlasom kardinála Andreja Batoryho a generálneho predstaveného predať kláštor i majetok. Roku 1593 ho odkúpil Juraj Horváth-Paločaj. Rehoľníci sa odsťahovali do poľského Miechowa ale nadaľej viedli duchovnú správu.

V krízových časoch po roku 1526 božohrobci opustili Lendak a nastalo obdobie stagnácie až úpadku kostola i kláštora. Chrám sa stal opäť zemepanským, keď lendacké panstvo ovládol poľský rod Laských. Okolo roku 1570 Albert Lasky vrátil kláštor pod správu božohrobcov z poľského Miechova. Tí Lendak v roku 1593 predali rodine Paločajovcov, ale ponechali si patronátne práco nad kostolom i farou.

Po odchode rehole v 16. storočí zaniklo posledné stredisko kvitnúceho náboženského i kultúrneho života. Rehoľníci veľmi pomohli Lendačanom, ktorí v kláštore mohli získať vzdelanie bezplatne. Bol tu prístup ku knižnici. Ľudia sa mohli oboznámiť s liečiteľstvom. Rehoľníci naučili ľudí lepšie hospodáriť a gazdovať. Po odpredaji lendacký kláštor bol prebudovaný na pánsky kaštieľ. Na 21 rokov sa dostal do područia Luteránskej Thokolyovcov asi do roku 1683. Lendak sa stal vlastníctvom Paločayovcov-Horváthovcov.

V 2.pol. 17 stor, zemepánom v Lendaku sa stáva rodina Luzenských. Samuel Luženský s manželkou Júliou, rodenou Pongrácovou, sú pochovaní v kostole pred hlavným oltárom. Budovu bývalého kláštora dôkladne prebudoval v empírovom slohu v r.1812 - 1814 barón Andrej Horváth - Palocs. Po jeho sestre Kornélii sa majiteľmi Lendaku stali Alapiovci. R.1856 prešiel kaštieľ i s majetkom do rúk Salamoncov a r.1879 ho odkúpil Christián Hohenlohe (1848 -1926) - princ, generál pruskej armády, politik, poľovník. Bol jeden z najbohatších nemeckých šľachticov. Vlastnil Dunajecké panstvo - hrad Nedeca, kde patrila aj Javorina a Lendak. Lovil kamzíky a medvede v Tatrách.

Obnova a prestavby

Kanonická vizitácia z roku 1655 opisuje kostol ako zanedbaný a v zlom stave. Situácia sa zlepšila vďaka neskororenesančno-ranobarokovej obnove medzi rokmi 1672 - 1712, ktorá sa dotkla predovšetkým interiéru. Podľa všetkého boli odstránené staršie omietky a nahradené novými. Niekedy koncom 18. storočia pribudla v západnej časti drevená tribúna. Na začiatku 19. storočia sa spomína ohradový múr ako zváľaný, pričom bol zrejme v krátkom čase nahradený súčasným múrom.

Veľkou katastrofou pre obec i kostol bol požiar v auguste 1898, ktorý chrám i kláštorné budovy prestavané vtedy už na kaštieľ výrazne poškodil. Vyhorela takmer celá dedina, z kaštieľa ostali len ohorené múry, zhorela fara, škola, kostol. V obrovskej horúčave sa roztopili 3 gotické zvony (vyrobené boli v Spišskej Novej Vsi). Zo zvyškov (z múrov) dal knieža Christian Hohenlohe postaviť školu - bývala materská škola (dnes nový kostol). Už krátko po požiari sa začalo s opravou, čo dosvedčuje dendrochronologické datovanie dreveného krovu kostola do obdobia rokoch 1898 - 1902. Počas prác bol kostol omietnutý zvonka a v interiéri vyzdobený gotizujúcimi maľbami.

Významným zásahom do stredovekého objektu bola prestavba v roku 1925. Vtedy došlo k zvýšeniu veže o 11 metrov a výstavbe rozmernej kaplnky na severnej strane prepojenej s priestorom lode arkádovými oblúkmi vybúranými v gotickom múre. Pred južný vstup pribudla murovaná predsieň. Celý interiér chrámu bol novo vymaľovaný. Opravami prešla stavba i jej vnútorné zariadenie aj v roku 1953. V rokoch 1968 - 1974 vytvoril akad. maliar Ernest Zmeták rozsiahlu mozaiku na severnej stene presbytéria zobrazujúcu ukrižovanie Krista, útek sv. Rodiny do Egypta a sv. Mikuláša. Pred inštaláciou však bol obitá omietka až na kameň, spolu s nástennými maľbami apoštolov (podľa spomienok pamätníkov).

V roku 1959 bola položená nová dlažba a v západnej časti postavili železobetónovú tribúnu. Od 80. rokov minulého storočia postupne realizovali opravy, ktoré často riešili nevhodné či menej vhodné zásahy do stavby z predchádzajúcich desaťročí. Takto boli odstránené pri reštaurovaní okien Zmetákove vitráže a v roku 1996 dali preč dlažbu aj s betónovou vrstvou. V rokoch 2020 - 2021 sa uskutočnil v súvislosti s komplexnou obnovou architektonicko-historický výskum, ktorý pomohol objasniť najstaršie dejiny kostola a jeho prestavbu po príchode božohrobcov.

Interiér kostola

Interiér kostola tvoria ďalšie artefakty prevažne z gotického obdobia. Pieta z polovice 14 storočia umiestnená v bočnej kaplnke netradične do srdcovitého tvaru, drevorezba Zmrtvýchvstalého Krista z 15 stor., kamená krstiteľnica z 15 stor. Výšku gotického interiéru chrámu impozantne dotvára kalvarijná skupina 4 drevených sôch umiestnená v priestore na priečnom brvne pod trumfálnym oblúkom - plastika ukrižovaného, Panny Márie, Márie Magdalény a sv. Jána Evanjelistu. Interiér kostola tvoria dva bočné barokové oltáre. Je to v pravo stojací oltár sv. Kríža zo začiatku 18. storočia uprostred s obrazom ukrižovania. Na centrálnom stĺpe chrámovej lode je upevnená gotická Madona nazývaná aj Lendackou Madonou z roku okolo 1420 .

V sakristie chrámu je inštalovaná vo výške steny sakristie kalvarijná skupina z umeleckej ľudovej tvorby z konca 19 stor. Tu sa uchovávajú aj 3 procesiové kríže ,vzácne sakrálne gotické predmety kalich z roku 1350, pacikál - kríž zo štyrmi znakmi evanjelistov bol pôvodné gotickým relikviárom. Dvere sakristie majú kovaný dekor zo železa z druhej polovice 14 storočia. Mriežka s kvetinovým motívom niekdajšieho svätostánku a jednoduché dvierka bez ozdôb na výklenku za oltárom sú z kovaného železa z dôb gotickej výstavby kostola. Najvzácnejšou pamiatku čo stredoveký chrám v Lendaku vo svojom inreriéri uchováva je ojedinelá plastika dokumentujúca mimoriadny význam lokality v priebehu včasných storočí jeho existencie Korunovaný ukrižovaný Ježiš na kríži prvej polovice tinásteho storočia (okolo roku 1235).

Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Obec Lendak leží cca 11 km severozápadne od Spišskej Belej. Kostolík stojí v ohradenom ale prístupnom areáli pri hlavnej ceste vedúcej obcou. Na južnej strane kostola sa nachádza pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny.

Interiér kostola

Tabuľka: Významné udalosti v histórii kostola

Zdroje:

• Janovská, M. - Olejník, V. - Suchý, Ľ.: Kostol sv. Mikuláša v Lendaku z pohľadu architektonicko-historického výskumu. In: Bischof, L. (ed.): Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste IV. Zborník Gotická cesta IV/2020. Gotická cesta, Rožňava 2024, str. 7-17.
• Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2.
• Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika.
• Glod, O. - Haviarová, M.: Kostol Nanebovzatia Panny Márie - Kostol božohrobcov v Hanušovciach nad Topľou.
• Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.

tags: #rimskokatolicky #kostol #lendak