Obec Ľubica v Kežmarskom okrese patrí medzi najstaršie na Spiši. Najstaršie zmienky o nej sú z roku 1251, najstaršie pamiatky v okolí sú z obdobia okolo 2400 rokov pred Kristom. Ľubica s istotou patrí medzi najstaršie obce na Spiši. Doposiaľ nie sú objasnené dejiny obce pred rokom 1251, z ktorého sú najstaršie zmienky o obci. Najstaršie pamiatky, ktoré sa našli v okolí obce sú z obdobia okolo 2 400 rokov pred Kristom.
Veľmi pamätný je rok 1271, keď uhorský kráľ Štefan V. udelil Ľubici mestské práva a touto výsadou ju pozdvihol do počtu kráľovských miest. Ešte v 17. storočí patrila k najbohatším spišským mestám s obrovským chotárom. V Ľubici pracovalo do 20 cechov a mala dokonca právo troch výročných trhov. Situácia sa zhoršila v časoch zálohovania Poľsku - roku 1412 uhorským panovníkom Žigmundom. V roku 1878 sa Ľubica opäť stala obcou.
V Ľubici sa dodnes zachoval veľký rozsah stredovekého mesta s historickým jadrom a množstvom zaujímavých objektov: Meštianske domy a niekoľko typov remeselníckych a sedliackych domov. S históriou Ľubice je späté aj využívanie liečebných sírnych prameňov známych už od roku 1714, pri ktorých vznikli Ľubické Kúpele. Vznik vojenského výcvikového priestoru r. 1952 ich odsúdil k zániku. Pričlenenie Ľubice ku Kežmarku v roku 1974 spôsobilo ďalší úpadok obce. Opätovným osamostatnením v roku 1992 začala obec ožívať.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici
Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie (13. storočie) je najväčší dvojloďový kostol na Spiši. V interiéri sa nachádza oltár s gotickou sochou s plastikou Madony a svätíc z dielne Majstra Pavla z Levoče. V centre hlavného oltára s barokovou výzdobou, je plastika Madony s dieťaťom - dielo Majstra Pavla z Levoče. Interiér je vymaľovaný rokokovo-iluzívnou maľbou. Nachádzajú sa tu patronátne lavice z prelomu 15. a 16. storočia. Osobitým architektonickým prvkom je románske rozetové okno s pred roku 1260.
Okolo roku 1330 sa veriaci bohatnúceho mestečka rozhodli prestavať kostol a tak predĺžili presbytérium o polygonálny záver a sprístupnili ho novým portálom. Už okolo roku 1360 pristúpili k ďalšej, výraznejšej prestavbe. Loď kostola bola zaklenutá na tri stredové piliere, čím sa premenila na dvojlodie. K svätyni pristavali zo severnej strany sakristiu.
Kostol utrpel škody v 15. storočí počas bojov s husitmi a Jiskrovými vojskami, kedy bol aj vypálený. Súčasnú podobu získal interiér v roku 1764, kedy bol vymaľovaný v rokokovom štýle, vrátane iluzívnej architektúry. Veľké škody utrpel kostol v priebehu prvej svetovej vojny, keď pre potreby armády zabavili nielen tri zvony (najstarší z nich roku 1624), ale aj medený plech zo strechy a dokonca aj píšťaly z organu. Provizórne zastrešenie vydržalo do roku 1934, kedy ho zničil požiar. Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol v roku 1963. Ďalšia rozsiahla obnova sa realizovala v polovici 60. rokov minulého storočia a v roku 1986 dostal chrám opäť medenú strešnú krytinu.
Zaujímavosti o kostole:
- Kostol je najväčším zachovaným gotickým dvojlodím Spiša.
- Chrámová loď má dĺžku 22 m a šírku 11 m, presbytérium má rozmery 15 m x 9 m.
- Kostol sa z veľkej časti zachoval vo svojej stredovekej podobe.
- Gotický sloh reprezentuje honosný a bohato zdobený portál na južnej strane presbytéria na ktorom nájdeme aj kamennú plastiku Adama.
- Klenbu lode nesú tri polygonálne piliere.
Z viacerých hodnotných neskorogotických krídlových oltárov sa dnes zachovali už len zvyšky. V roku 1910 miestny farár odovzdal časti dvoch oltárov do múzea v Košiciach, v roku 1917 sa ďalšie dva oltáre dostali do Budapešti. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Obec Ľubica leží v bezprostrednej blízkosti Kežmarku. Kostolík stojí vo vyvýšenej polohe na východnom okraji v ohradenom ale prístupnom areáli.
Kostol Svätého Ducha
Kostol Svätého Ducha v Ľubici
Pôvodne gotický kostol Sv. Ducha, s niektorými zachovanými architektonickými prvkami, ktoré svedčia o jeho veľmi starom pôvode. Kostol Sv. Ducha - pôvodne gotický zo 14 storočia, no niektoré jeho architektonické prvky svedčia o staršom pôvode. Interiéru kostola dominuje hlavný barokový oltár s obrazom Zoslania Sv. Ducha. Je tu neskoro-renesančná kazateľnica (17.stor) a dva bočné oltáre.
Neveľký kostolík postavili niekedy v 13. alebo 14. storočí v centre stredovekej Ľubice, z čoho niektorí odborníci usudzujú, že mohlo ísť o prvý, najstarší chrám obce. Podľa iných zdrojov kostolík postavili až v 14. storočí. Uprostred obce mala svoj kostol zasvätený Duchu Svätému. Možno predpokladať, že kostol jestvoval už v 12. storočí. Poukazuje na to starobylá štvorcová svätyňa a jej mohutné románske krížové rebrá, ale aj patrocínium Ducha Svätého, ktoré patrí medzi najstaršie. Kostolná loď je však novšieho dáta, možno zo 14. storočia.
Je evidentné, že v Ľubici vždy žili minimálne dve etniká - slovenské a nemecké pokojne vedľa seba, neskôr aj ďalší: Maďari, Rusíni, Židia… Prevahu však mali Nemci. Počas reformácie (šírila sa z Nemecka) sa stal kostol evanjelickým. Má prvenstvo v tom, že na Slovensku sa stretli veriaci s reformačným učením po prvýkrát v roku 1520 a to v Ľubici, kde tamojší katolícky farár Tomáš Preisner prečítal v Kostole Svätého Ducha zhromaždenému davu z kazateľnice 95 téz Martina Luthera. Evanjelici ho používali pre Slovákov, preto ho začali nazývať aj slovenským kostolom.
V čase protireformácie, keď katolíci preberali kostoly späť od evanjelikov, kostol Svätého Ducha bol opäť prvý na Spiši, v ktorom sa slúžila katolícka bohoslužba v roku 1671. Kostol sužovali pomerne časté požiare i záplavy, a tak boli nevyhnutné opravy. Roku 1738 bol čiastočne zreštaurovaný, dnešný výzor je z roku 1761. Ten rok je aj na kartuši na víťaznom oblúku. Kostolná loď dostala novú klenbu a pôvodné okná boli nahradené barokovými. Aj interiér bol zbarokizovaný. Roku 1708 zhorela strecha kostola a zvon z roku 1475 sa v ohni roztavil. Roku 1742 dal farár Wodzicki uliať nový zvon. Nasledovali ďalšie požiare v rokoch 1786, 1837, 1922. Počas I. svetovej vojny roku1917 boli zrekvirované dva zvony a medený plech z farského kostola, ale aj zvon z kostola Svätého Ducha. Dňa 15. augusta 1924 požehnal farár Ján Pataky tri nové zvony. Dva pre farský kostol boli zo zbierok domácich a amerických katolíkov pochádzajúcich z Ľubice a tretí darovala kostolu Svätého Ducha zvonárka Mária Klukošovjanová.
Kostol poškodzovali aj povodne v rokoch 1713, 1735, 1813, 1845, 1962. V roku 2010 kostolík i jeho zariadenie opäť poškodila povodeň, hrubú stavbu sa podarilo obnoviť do jesene 2014. V rámci obnovy bola okrem iného znížená podlaha na stredovekú úroveň. Počas reformácie prešiel do rúk evanjelikom a využívali ho veriaci slovenského pôvodu, vďaka čomu ho nazývali aj slovenským kostolom. V roku 1671 ho získali opäť katolíci. V nasledujúcom období bol barokovo prestavaný, pričom viaceré opravy boli vynútené častými požiarmi a povodňami (spomínajú sa v rokoch 1713, 1735, 1813 a 1845). Veľká časť vnútorného vybavenia pochádza práve z 18. storočia.
Obec Ľubica leží v bezprostrednej blízkosti Kežmarku. Kostolík stojí neďaleko hlavnej cesty z Kežmarku pri parčíku v oplotenom areáli. Kostolík slúži ako filiálny chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Dňa 4. júna 2010 bol kostolík vytopený pri povodni (fotogaléria na stránke obce). Po nich sa začalo s opravami. V roku 2011 sa realizoval archeologický výskum pri znížení podlahy v lodi a sakristii. V obnovenom kostolíku sa uskutočnila prvá sv. omša koncom októbra 2014. V roku 2018 boli ukončené úpravy okolia stavby.
Ostatné Kostoly v Ľubici
Okrem týchto dvoch významných kostolov sa v Ľubici nachádzajú aj ďalšie sakrálne stavby, ktoré svedčia o náboženskej rozmanitosti obce:
- Evanjelický kostol a. v. - Pôvodne pozdĺžny objekt s pristavenou vežou, neskôr prestavaný do podoby s pôdorysom v tvare gréckeho kríža. Centrum stĺpovej oltárnej architektúry tvorí olejomaľba Poslednej večere. Kazateľnica je neskorobaroková, protestantského typu, polychrómovaná drevorezba. V strede kostola je kamenná krstiteľnica so špirálovo točeným driekom.
- Gréckokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie - Pôvodne kaplnka prestavená z väčšieho domu(1930). Obdĺžnikový vnútorný priestor je podopretý šiestimi podperami. Čelná stena zdobená nástennou maľbou s postavami Panny Márie, Ježiša Krista a apoštolov. Punc umeleckej kvality majú aj obidve farebné vitráže na oknách po bokoch ústrednej nástennej maľby.
- Pravoslávny chrám Usnutia Presvätej Bohorodičky - Aj keď ľubický pravoslávny chrám malý i mladý a jeho základný kameň bol posvätený v roku 1999, môže sa pravoslávna cirkevná obec pochváliť pokročilým štádiom rozpisu interiéru ikonami v byzantskom štýle z dielne srbského ikonopisca z Belehradu, ktorý za týmto účelom Ľubicu pravidelne navštevuje.
Zaujímavosťou obce Ľubica je jej zasvätenie chrámov tomu istému sviatku - V rímskokatolíckom obrade zvanom Nanebovzatie, v gréckokatolíckej cirkvi Zosnutie a v pravoslávnej cirkvi Usnutie či Uspenie. Chrámový sviatok pravoslávnych veriacich je podľa juliánskeho kalendára 28. augusta, čiže o dva týždne posunutý.
Mariánsky Stĺp so Sochou Immaculaty
Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty v Ľubici
Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty (1725 - 1726) je najvyšší, najbarokovejší a jeden z najkrajších stĺpov z tohto obdobia na Spiši. Jeden z najvyšších (12,5m)barokových stĺpov na Spiši. Dal ho postaviť starosta Teodor Ľubomirski z Ľubovnianskeho hradu. Zreštaurované časti originálu (1726) sú uložené v lapidáriu pri rím.kat. kostole. Kópiu umiestnenú na pôvodnom mieste zhotovil akademický sochár Štefan Kovaľ z Vyšných Ružbách.
Ľubica existovala ako slovenská obec už pred príchodom nemeckých kolonistov. V starých listinách sa Ľubica vyskytuje pod názvami: Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, Leibic. Najstarší názov má slovanský pôvod, čo ukazuje na slovanské korene obce (doložené aj inými archeologickými faktami). Podľa niektorých historikov popradskú dolinu osídľovali flámsko-západonemeckí kolonisti už od X.-XII. storočia. Je isté, že na Slovensku už pred príchodom nemeckých kolonistov v XIII. storočí existovali dôležité križovatky, stredoveké osady, ktorých rozvoj bol prerušený prvým tatárskym vpádom do Uhorska. Po týchto udalostiach nastal silný rozmach remesiel na Spiši.
Remeslá v Ľubici
Hoci cechy na Spiši vznikli už v polovici XIV. stor., predsa v Ľubickom archíve nenájdeme stopy po cechových listinách zo XIV. a XV. stor., až do r. 1480. Časté požiare a husitské vpády zničili všetky písomné doklady. Pre zaujímavosť uvádzame niektoréz najvýznamnejších remesiel:
- Cech súkenníkov
- Čižmársky cech
- Tkáčsky cech
- Podkúvačský cech
- Krajčírsky cech
- Kováčsky cech
- Remenársky cech
- Kožušnícky cech
- Murársky a kamenársky cech
- Garbiarsky cech
- Mäsiarsky cech
- Debnársky cech
- Spojený cech mlynárov a tesárov
- Kolársky cech
- Cech sládkov a pivovarníkov
Cech každému svojmu členovi zabezpečoval značné práva, preto patriť do zväzku niektorého cechu bolo túžbou každého obyvateľa mesta. Každý cech mal svoje presné predpisy - štatúty, ktorými sa usmerňovala nielen práca jeho členov, ale aj ich rodinný a spoločenský život. Listina súkenníckych majstrov napríklad obsahuje: "Ktorý majster v nedele a sviatky úmyselne vynecháva bohoslužby, za trest musí dať funt vosku." Cech obuvníkov v Ľubici roku 1820 zakázal svojim členom hrať karty. Štatúty murárov z roku 1783 prikazujú učňom, aby sa ku každému správali slušne, chránili sa čo aj najmenšej krádeže, cez nedele a sviatky chodili do kostola a do školy.
Je veľmi pravdepodobné, že cechy svoje nábožensko-mravné, sociálne a pracovné zásady prevzali od rozličných náboženských bratstiev. Veľmi dbali aj na poriadok, pokoj a znášanlivosť medzi členmi a v ich rodinách. Starali sa o chorých, vdovy a siroty svojich členov.
tags: #rimskokatolicky #kostol #lubica