Sviatok Nájdenia sv. Kríža sa slávi na pamiatku udalostí, ktoré sa odohrali v 4. a 7. storočí. V roku 326 sv. Helena našla v Jeruzaleme kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Jej syn, cisár Konštantín Veľký, dal na tom mieste v roku 335 postaviť veľkolepý chrám. Sv. Helena do tohto chrámu uložila polovicu nájdeného kríža a druhú polovicu poslala svojmu synovi do Carihradu.
Cisár si však ponechal iba časť a druhú časť poslal do Ríma, kde ju dal uložiť do novopostaveného chrámu svätého Kríža. Na pamiatku týchto udalostí sa v Cirkvi začal sláviť sviatok Nájdenia sv. Kríža (2. mája). Časť sv. Kríža, ktorá bola v jeruzalemskom chráme, tam ostala až do roku 614. V tom roku kráľ Perzie Chosroes II. spustošil Mezopotámiu, časť Sýrie a Palestínu. Kresťanov povraždili alebo zobrali do zajatia.
Mnohé poklady Cirkvi pobrali so sebou, medzi nimi aj svätý kríž. Perzský kráľ dúfal, že mu zaň kresťania vyplatia veľké výkupné, keďže vedel, že drevo kríža majú vo veľkej úcte. Vtedajší rímsky cisár Heraklius (610-641) poslal k Peržanom vyslancov s prosbou o mier. Tí ich však vysmiali a ani nepustili k sebe. Vtedy cisár, povzbudený carihradským patriarchom Sergiom vypovedal vojnu. Rozišiel sa so svojou nezákonitou manželkou, obliekol sa do kajúceho rúcha a postavil sa na čelo oduševneného vojska. Hoci ich bolo oproti pohanom málo, predsa dobyli Arménsko a mesto Gazall, v ktorom mal Chosroes svoj palác.
Zrúcal chrám boha Slnka i kráľov palác. Daroval slobodu tisíckam zajatých Peržanov. Postupoval za utekajúcimi pohanskými vojakmi. Porazený Chosroes stále unikal, vláčil so sebou starého jeruzalemského patriarchu Zachariáša aj so svätým krížom. Napokon sa utiahol do opevneného mesta Seleucia pri rieke Tigris. Tam ustanovil za svojho nástupcu Medarsesa, syna svojej otrokyne. Keď sa to dopočul jeho prvorodený syn Sisroes, vzbúril sa proti tomu, uväznil svojho otca a dal ho zavraždiť.
Kráľom sa stal on a požiadal rímskeho cisára Heraklia o mier. Vrátil Rimanom dobyté krajiny, kresťanov pustil na slobodu a vrátil aj poklady so svätým krížom. Cisár Heraklius spolu s patriarchom Zachariášom v roku 629 slávnostne vstúpili aj s celým sprievodom do Jeruzalema. Kríž uložili na oltár do chrámu, kde býval predtým. Udialo sa to 14. septembra 629. Tento deň sa potom začal sláviť ako sviatok Povýšenia sv. kríža. Niekoľko rokov potom mohamedánski Saracéni zaujali Jeruzalem. Aby svätý kríž znova nepadol do rúk nepriateľov Krista, preniesli ho do Carihradu. Z neho potom udeľovali východní rímski cisári čiastočky do jednotlivých chrámov ako relikvie. Sviatok Nájdenia sv.
Pozrime sa na dva kostoly Nájdenia sv. Kríža, ktoré sa nachádzajú na Slovensku:
Kostol Nájdenia sv. Kríža v Haliči
Klasicistický kostol v Haliči bol postavený v roku 1835 a renovovaný v rokoch 1890 a 1921. Je to jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom presbytéria, južnou sakristiou a dvoma nadstavanými vežami.
Interiér: Je zaklenutý českými plackami, uprostred s náznakom kupoly. Nad vchodom je murovaná organová empora s konvexným parapetom na arkádach. Po obidvoch stranách presbytéria sú zasklené panské oratóriá.
Exteriér: Dvojvežová hlavná fasáda je členená pilastrami s kordónovými rímsami a má predstavaný portikus na mohutných stĺpoch, ktorý je zakončený trojuholníkovým štítom. Veže sú členené dvojicou pilastrov, vo vrchnej časti združenými pilastrami a sú zastrešené zvonovitou prilbou s laternou.
Oltáre a vybavenie:
- Hlavný oltár z prvej polovice 19. storočia sa skladá z predstavanej menzy a závesného obrazu Povýšenia sv. Kríža.
- Bočný oltár Panny Márie je z prvej polovice 19. storočia a skladá sa z predstavanej menzy a závesného obrazu z roku 1860, predstavujúceho Immaculatu od J. Jonassa.
- Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého je klasicistický z roku 1835 s obrazom svätca.
- Kazateľnica je klasicistická z prvej polovice 19. storočia, so štvorcovým parapetom s kazetami.
- Pseudobaroková drevená krstiteľnica z konca 19. storočia má mramorovú kupu s lupeňovitým dekorom.
Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.
Kostol Nájdenia sv. Kríža v Čičmanoch
Barokový kostol v Čičmanoch pochádza z roku 1669. Bol postavený na základoch staršej stavby, pravdepodobne zvonice s modlitebňou, o čom je správa o zvone z roku 1588. Opravený bol pred rokom 1798. Kostol je jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria a s predstavanou vežou, zaklenutá krížovými hrebienkovými klenbami na vtiahnutých pilieroch. Fasáda je hladká.
Interiér: Zariadenie interiéru je z 19. a 20. storočia. Z pôvodného zariadenia zostal hlavný oltár postavený okolo roku 1798. Pôvodný obetný stôl bol v roku 1810 nahradený stolom z tvrdého materiálu. Bočný oltár Panny Márie bol vybudovaný v roku 1803 s ľudovými plastikami a kazateľnica v parapete s plastikami Panny Márie, Krista a sv. Anny je z 18. storočia. Kazateľnica bola v roku 1802 dovezená z Tužiny. Organ je z roku 1738 v klasicistickom štýle a má jeden manuál a 6 registrov.
Kostol Nájdenia sv. Kríža sa nachádza na návrší nad obcou, takmer v strede obce. Za kostolom je situovaný cintorín.
Aj napriek nízkemu počtu obyvateľov sú Čičmany historicky samostatná rímskokatolícka farnosť a patrila pod dekanát Rajec.
Stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu.
Tabuľka: Porovnanie kostolov Nájdenia sv. Kríža v Haliči a Čičmanoch
| Charakteristika | Kostol v Haliči | Kostol v Čičmanoch |
|---|---|---|
| Rok postavenia | 1835 | 1669 |
| Štýl | Klasicistický | Barokový |
| Interiér | České placky, organová empora, panské oratóriá | Krížové hrebienkové klenby, zariadenie z 19. a 20. storočia |
| Exteriér | Dvojvežová fasáda, portikus so stĺpmi | Jednoloďová stavba s vežou, hladká fasáda |
tags: #rimskokatolicky #kostol #najdenia #sv #kriza #interier