Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie na Slovensku: História a význam

Kostoly zasvätené Nanebovstúpeniu patria medzi významné sakrálne stavby na Slovensku. Tieto kostoly sa vyznačujú bohatou históriou, rozmanitou architektúrou a dôležitou úlohou v živote miestnych komunít. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto kostolov, ich históriu a architektonické prvky.

Kostoly zasvätené Nanebovzatiu Panny Márie sú po celom Slovensku a každý z nich má svoju jedinečnú históriu a architektonické prvky. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich:

Kostol Nanebovstúpenia Pána v Beline

V obci Belina, ktorá sa nachádza v Banskobystrickom kraji, okrese Lučenec, stojí rímskokatolícky kostol Nanebovstúpenia Pána. Bol postavený v roku 1896. Kostol je jednoloďová neoklasistická stavba s polkruhovým ukončením. Počas svetovej vojny bol čiastočne zničený a zrekonštruovaný bol až v rokoch 1925-1928. Vzácnou pamiatkou je aj kostolný zvon, ktorý pochádza z roku 1884. V súčasnosti je kostol v dobrom stave a slúži na bohoslužby.

Všeobecné údaje o obci Belina:

• Štát: Slovensko
• Kraj: Banskobystrický
• Okres: Lučenec
• Región: Novohrad
• Nadmorská výška: 206 m n.m.
• Rozloha: 6,48 km²
• Obyvateľstvo: 625 (31.12.2019)
• Hustota: 96,45 obyv./km²
• Prvá pís. zmienka: 1240

Kostol Nanebovstúpenia Panny Márie v obci Belina

V obci Belina sa nachádza aj gréckokatolícky kostol Nanebovstúpenia Panny Márie. Kostol bol postavený v roku 1890 v neskorogotickom slohu. Dva zvony vo veži sú z roku 1925. Oltár Panny Márie je z 18.storočia. Kostol bol v roku 1944 veľmi poškodený a rekonštrukcia bola ukončená až v roku 1970. Kostol je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkového fondu SR.

Najvzácnejšími pamiatkami v kostole sú ikona Bohorodičky a ikonostas. Ikona má viac než 230 rokov a do chrámu sa dostala za nejasných okolnosti. Z histórie a z ústneho podania sa zachovala správa, že plátno ikony priletelo na lipu pri cerkvi. Dôležité je to, že ikona Matky Božej našla miesto v chráme jej zasvätenom. Neskôr pri reštaurovaní bolo plátno dookola zrezané a domaľované všetkými pätnástimi zastaveniami sv. Ruženca. Ikona Bohorodičky bola nanovo zreštaurovaná a posvätená v roku 1999, tak ako bola pôvodne bez nadstavby ružencových desiatkov. Erb obce vychádza z tejto jedinečnej umeleckej pamiatky a živej tradície obce.

Ikonostas je jedným zo základných prvkov, charakterizujúci gréckokatolícky chrám, je jeho neodmysliteľnou súčasťou. Jedná sa o štvoretážovú polychrómovanú drevenú architektúru, vytvorenú v historickom štýle firmou Rétay-Benedikt v roku 1890 v Budapešti.

Prvý rad ikon na ikonostase tvoria štyri hlavné ikony, zľava sv. Mikuláš - patrón celej východnej cirkvi, ikona Bohorodičky, Krista, a ikona Zosnutia Panny Márie, ktorej sviatku je chrám zasvätený. Prvému radu dominujú uprostred „cárske alebo kráľovské dvere, cez ktoré prechádza kňaz počas bohoslužieb, sú zdobené bohatou drevorezbou a medailónmi štyroch evanjelistov. Druh rad tvoria ikony 12 veľkých sviatkov, uprostred nad cárskym dverami je ikona poslednej večere. Ikony 12 apoštolov tvoria tretí rad ikonostasu aj v tomto rade je dominantná prostredná ikona „Pantokrátor“ (Kristus „vševládca“). V štvrtom rade sa nachádzajú medailóny starozákonných prorokov. Celá architektúra ikonostasu je zakončená „kalváriou“ - vyobrazením ukrižovaného Krista, Presvätej Bohorodičky a apoštola Jána.

Ikonostas v Horni prešiel od roku 1997 rozsiahlou rekonštrukciou, bol nanovo posvätený v roku 2006 a je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkového fondu SR. Vlastníkom stavby je gréckokatolícka cirkev , farnosť Hlivištia. V obci je postavený aj dom smútku, ktorý bol postavený v rokoch 1997-1999.

Kostol Nanebovstúpenia

Barokovo-klasicistický kostol bol postavený v roku 1775 na mieste staršieho dreveného chrámu z roku 1643. Renovovaný bol v rokoch 1898 - 1901. Je to jednoloďový sakrálny priestor s náznakom gréckeho kríža, polkruhovo zakončený. V presbytériu je kupola, v lodi české placky, nad krížením tiež kupola. Jednotlivé klenbové polia oddeľujú medziklenbové pásy. Hlavná fasáda je členená pilastrami a lizénami. Bočné fasády majú lizénové orámovanie. Predstavaná veža je zakončená profilovaným ihlanom.

Ikonostas je trojetážový z roku 1909, v troch radoch sú usporiadané ikony a v nadstavci oválne obrazy v bohatých rozvilinách vyrezávaného štítu. Drevená kazateľnica je mramorovaná z polovice 19. storočia. Patronátna lavica je trojsedadlová z polovice 19. storočia. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v inventári kostola uvádza vyrezávané klasicistické svietniky z polovice 19. storočia. Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.

Chrám Nanebovstúpenia Pána v Čertižnom

Majestátny kamenný Chrám Nanebovstúpenia Pána (Voznesenija) z roku 1928 je postavený na návrší obce Čertižné, čím vytvára jej dominantu. Architektúra chrámu východného obradu v sebe spája viacero štýlov. V interiéri sa nachádza starobylý bohato zdobený drevený ikonostas a kamenná krstiteľnica z 15. storočia. Na susednom cintoríne sa nachádza hrob verejného činiteľa Ruského hnutia A. I. Dobrianského (1817 - 1901), ako aj hrob básnika a gréckokatolíckeho kňaza J. I.

Kostol Nanebovstúpenia Pána v Ostrove

Kostol Nanebovstúpenia Pána v Ostrove v Sobraneckom okrese Košickej arcidiecézy oslávil svoje sté výročie. Stavba kostola vo filiálnej obci Ostrov sa začala v roku 1907 v čase, keď satmárskym biskupom bol Tibor Boromisza a Ostrov bol ako filiálka Tibavy. Pozemok zakúpili miestny veriaci od bohatej statkárskej rodiny Čuhovcov zo Sobraniec. Kamene na stavbu sa vozili z Choňkoviec, piesok z Ukrajiny a vápno z Brekova. Stavba kostola bola dohodnutá na vtedajších 24000 korún s tým, že veriaci odpracujú asi 500 hodín sami.

Zbierky na kostol sa robili tak, že sa zbieralo zrno. Pozbierané zrno odpredali a získané peniaze boli na platenie. Hlavný oltár Nanebovstúpenia Pána daroval satmársky biskup Tibor Boromisza. Socha sv. Terézie Ježiškovej bola zakúpená mládežou. Peniaze získali pri svojich divadelných predstaveniach. Keď dvaja miestni odišli do Ameriky, v rokoch 1911-1921 nazbierali tam 20 000 korún pre ostrovský kostol. Z peňazí nazbieraných v Amerike medzi krajanmi bola zhotovená drevená kazateľnica. Počas prechodu frontu v roku 1944, boli kostol i veža kostola veľmi poškodené. Pri vyhodení mostu pri Ostrove zasiahli črepiny i kostol. Poškodili kazateľnicu, chór, kríž i celé oplechovanie strechy. Biskup Stanislav Stolárik starostlivosť miestnych veriacich o kostol veľmi ocenil. Chotárny sviatok v Ostrove je vždy na sv. Jána 24. júna, na pamiatku veľkého krupobitia a hromobitia asi v roku 1902, ktoré bolo práve v tento deň. Preto v tento deň bude prosebná sv.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici

Svojím pôvodom je to najstarší banskobystrický kostol, nazývaný tiež hradný, pretože bol súčasťou mestského hradu. V prvej polovici 14. storočia začalo slobodné kráľovské mesto Banská Bystrica stavať nový farský kostol. Z pôvodného hradného kostola z 13 storočia ponechali spodnú časť veže a západné priečelie. V 15.storočí bol kostol zväčšený prístavbou kaplniek. Na južnej strane bola pred portál pristavená predsieň s rebrovou hviezdicovou klenbou, nad ktorou je empora otvárajúca sa do lode pri organovom chóre a Kaplnka Kristovho tela. Na západnej strane sakristie bola pristavená Kaplnka sv. Barbory. Tento chrám, ako aj ostatné bystrické kostoly mesta, sa vtedy zariadili prepychovo. Avšak túto nádheru zničil v roku 1500 veľký požiar, vtedy mesto vyhorelo takmer do tla. Ešte väčší požiar postihol mesto v roku 1761. Pri požiari sa zrútila klenba vo svätynii v lodi. Klenba v bočných kaplnkách ostala neporušená. Požiar zničil bohaté stredoveké vnútorné zariadenie i hlavný oltár, ktorý bol údajne gotická archa asi 20 m vysoká. Klenba bola asi o 8 m vyššia ako terajšia.

Pri oprave bol kostol znovu zaklenutý, a to pruskými plackami. Klenba celého kostola je pokrytá maľbou Franza Schmidta zo 70. rokov 18. storočia. Hlavný oltár je mohutná stĺpová architektúra s obrazom Nanebovzatia Panny Márie od maliara Jána Lukáša Krackera. Štyri bočné oltáre sú jednoduché stĺpové architektúry zo 70. rokov 18. storočia. V Kaplnke Kristovho tela na južnej strane je krídlový gotický oltár z 15. storočia prenesený z Kostola sv. Jakuba, z obce Jakub, ktorá je už súčasťou Banskej Bystrice, zasvätený sv. Na severnej strane, v Kaplnke sv. Barbory, je krídlový gotický oltár, dielo majstra Pavla z Levoče. V skrini má sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov, sú i na vonkajších stranách krídiel. Oltár je prototyp hlavného oltára Kostola sv. Zvonku na juhozápadnom nároží je vo veľkej zasklenej nike reliéf znázorňujúci Krista na Olivovej hore, cenná sochárska práca v kameni z konca 15. storočia.

Neskorobarokový impozantný organ je zo 70. rokov 18. storočia. Mestská rada v tom čase poverila mladého nadaného Michala Podkonického (syn staviteľa organov Martina Podkonického) na postavenie nového organu. Bol dokončený v roku 1779 a mal 24 registrov v troch skriniach. Tento organ bol dvakrát prestavovaný. Prvýkrát v roku 1891 Jozefom Angster z Pecs a druhýkrát v roku 1941 firmou Rieger z Krnova. Prerobili ho na elektricko-pneumatický, má 4 manuály a 55 registrov v dvoch skriniach.

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Orvišti

Najvýznamnejšími architektonickými pamiatkami V. Orvišťa je rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol postavený v roku 1743. Pôvodne vraj na jeho mieste stál starší drevený kostol. Na budove kostola je osadená kamenná tabuľa - epitaf z r. 1758. Na cintoríne je aj zvonica evanjelickej cirkvi a.v. so zvonom z roku 1931. Ďalšími historickými pamiatkami sú prícestná sochy Piety, Božej rodiny a Najsvätejšej Trojice.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Šaci

Rímskokatolícky kostol v Šaci má bohatú a dlhú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Jeho vývoj bol ovplyvnený rôznymi historickými udalosťami, náboženskými zmenami a stavebnými úpravami. Kostol bol pôvodne zasvätený Najsvätejšej Trojici a bol postavený zrejme ešte pred rokom 1275. V tomto roku jágerský biskup Andrej uviedol zoznam kostolov, ktoré mali platiť desiatky. Jedným z vymenovaných bol aj kostol Ida, pomenovaný podľa pretekajúcej riečky. Zároveň to bola prvá písomná zmienka o dedine Šaca. Stredovekosť kostola vidno už na jeho štýle, ktorým je gotika.

I Šacu postihla reformácia. Takmer všetci jej obyvatelia konvertovali na kalvínov. Začiatkom 18. storočia tu bolo mnoho gréckokatolíkov. Roku 1733 zemepán Paul Šemšey prehlásil, že opraví schátralý kostol a postaví faru, ak bude v Šaci rímskokatolícky kňaz. Roku 1738 sa ním stal Imrich Turoczi a o rok neskoršie píšu štatistiky, že v Šaci a Buzinke bolo 1033 rímskokatolíkov. Roku 1779 kostol vyhorel a po následnej oprave prijal nové patrocínium Nanebovzatej Panny Márie. Veľkou rekonštrukciou prešiel kostol počas 22 ročnej správy farnosti rehoľou Misijnej spoločnosti sv. Vincenta.

Z dejín farnosti:

• 1774 - zriadenie rímskokatolíckej farnosti Košice - Šaca dekrétom č. ?/? zo dňa ? vyčlenenej z rímskokatolíckej farnosti ? (farnosť prenesená z Poľova - ex. Polyo horsum translata)
• 1990 - 30. 6. 2012 - farnosť v správe rehole vincentínov (Congregatio Missionis)
• od 1. 7. 2012 - farnosť v správe diecéznych kňazov Košickej arcidiecézy
• ? - ustanovenie patrocínia dekrétom č. ?/?

Ostatné posviacky: 25. december 2002 - požehnanie organu vykonal Mons. Bernard Bober, pomocný biskup Košickej arcidiecézy

Nasledujúce tabuľky uvádzajú zoznam farárov a kaplánov, ktorí pôsobili v rímskokatolíckej farnosti Košice - Šaca. Ich pôsobenie bolo dôležité pre duchovný život obce a rozvoj farnosti.

Tieto kostoly sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska a svedčia o bohatom náboženskom živote a histórii našich predkov. Ich obnova a údržba je dôležitá pre zachovanie tohto dedičstva pre budúce generácie.

tags: #rimskokatolicky #kostol #nanebovzatia #panny #marie #pred