Prievidza, okresné mesto ležiace v Trenčianskom kraji, je bohatá na históriu a kultúrne dedičstvo. Medzi jej najvýznamnejšie pamiatky patria sakrálne stavby, ktoré svedčia o bohatej minulosti a náboženskom živote regiónu. Medzi tieto významné stavby patria:
- Rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja
- Piaristický rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice
V nasledujúcom článku sa bližšie pozrieme na históriu a architektúru Kostola Nanebovzatia Panny Márie a Kostola sv. Bartolomeja.
Rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia stojí na Mariánskom vŕšku v severovýchodnej časti mesta. Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi je národnou kultúrnou pamiatkou.
Prvý kostolík postavili v areáli staršieho opevneného hradu niekedy v priebehu prvej alebo druhej tretiny 13. storočia. Kostolík stojí v dominantnej polohe na mieste pravekého hradiska, kde sa už začiatkom 12. storočia (r. 1113) spomína opevnené sídlo. Donedávna sa výstavba kostola datovala do roku 1260 (veža a západná časť lode).
Pôvodne bol neskororománsky, keďže bol súčasťou stavby prievidzského hradu. Po zániku hradu v roku 1321 existoval pri kostole benediktínsky kláštor, založený palatínom Leustachom z Jelšavy.
Karmelitáni ho neskôr upravili do gotického slohu. V roku 1383 kostolík prevzali karmelitáni, ktorí ho okolo roku 1400 prestavali v gotickom slohu. Staršia svätyňa bola vtedy odstránená a nahradilo ju podstatne väčšie polygonálne presbytérium rovnakej šírky ako románska loď.
Keď v roku 1430 získali karmelitáni pápežskú odpustkovú listinu, kostol sa stal pútnickým miestom. K „milostivej“ soche Panny Márie z konca 15. storočia (dnes na hlavnom oltári z roku 1721) sa veriaci obracali s prosbami a modlitbami. V 15. storočí sa stal pútnickým miestom a v roku 1660 bola mariánska púť slávnostne ustanovená na 15. augusta.
V poslednej tretine 15. storočia bol v presbytériu znovu zaklenutý, v prvej polovici 17. storočia rozšírený a upravovaný, koncom 17. storočia opravený a v interiéri barokovo doplnený. Koncom 15. storočia bol kostolík aj s cintorínom opevnený, pričom obranný múr zosilňovalo aj päť bášt. Pred rokom 1520 bola k južnej strane veže pristavaná neskorogotická kaplnka. V roku 1767 pristavali ku veži zo severnej strany kaplnku sv. Michala. Ďalšie úpravy sa realizovali v rokoch 1687 a 1805. Od 18. storočia sa tu začali konať púte, s čím súvisela aj premena bášt na kaplnky.
Na Mariánskom vŕšku sa dodnes konajú nedeľné púte k sviatku Nanebovzatia Panny Márie, patrónky kostola. Pútnictvo celkom nezaniklo ani počas pôsobenia reformácie. Po vypovedaní evanjelikov z mesta a opätovnom prevzatí oboch kostolov katolíkmi v auguste 1660 bola mariánska púť slávnostne ustanovená na 15. augusta.
Z interiéru kostola sa zachovala iba stredoveká socha Panny Márie z druhej polovice 15. storočia. Najstaršou časťou interiéru je stredoveká socha Panny Márie.
K osobitým prvkom kostola patrí aj jeho opevnenie s baštami polygonálneho pôdorysu z 15. storočia. Osobitý ráz kostolu dodáva okrem polohy aj jeho opevnenie s baštami polygonálneho pôdorysu z 15. storočia.
Kostolík slúži ako filiálny chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi (Prievidza - mesto). Je v pomerne dobrom stave, konajú sa tu sv. omše a v auguste púť. Bohoslužby: v nedeľu o 9.00 hod.
Kostolík stojí v opevnenom areáli cintorína na východnom okraji mesta vo vyvýšenej polohe (Mariánsky vŕšok). Je dobre viditeľný aj zo samotného mesta vďaka mohutnej veži.
Hlavný oltár je barokový, ambitový z prvej štvrtiny 16. storočia. Bočný oltár je barokový z konca 17. storočia.
Každoročne, pri príležitosti sviatku Nanebovzatia Panny Márie, sa tu koná významná púť, ktorej súčasťou je aj sv. omša. V 20. storočí bol kostol reštaurovaný.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi
Pre lepšiu orientáciu uvádzame prehľad významných udalostí v histórii kostola:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 13. storočie | Postavenie kostola v areáli opevneného hradu. |
| 1383 | Prevzatie kostola karmelitánmi. |
| cca 1400 | Gotická prestavba kostola karmelitánmi. |
| 15. storočie | Opevnenie kostola a cintorína, kostol sa stáva pútnickým miestom. |
| 1660 | Ustanovenie mariánskej púte na 15. augusta. |
| 1767 | Pristavanie kaplnky sv. Michala. |
| 18. storočie | Premena bášt na kaplnky. |
Farský kostol otvorený aj pre turistov
Kostol sv. Bartolomeja
Kostol sv. Bartolomeja je situovaný v centre mesta. Postavený bol v 14. storočí v gotickom slohu. Pôvodne gotická stavba z konca 14. storočia, v 17. storočí bola upravovaná a rozšírená. Ranogotická svätyňa kostola sv. Bartolomeja potvrdzuje, že vznikol koncom 14. storočia. Patrónom kostola, farnosti i mesta sa stal apoštol Bartolomej - patrón garbiarov.
Počas storočí kostol prešiel rôznymi zmenami. Ako mnohé iné objekty, aj tento bol neskôr upravovaný a rozširovaný, v 19. a 20. storočí reštaurovaný a zaradený medzi NKP. V poslednej tretine 15. storočia bol v presbytériu znovu zaklenutý, v prvej polovici 17. storočia rozšírený a upravovaný, koncom 17. storočia opravený a v interiéri barokovo doplnený.
V interiéri vyniká renesančná skrinková krstiteľnica z roku 1696, barokové súsošie Piety zo 17. storočia a plastiky Najsvätejšej Trojice a Panny Márie z 18. storočia.
Kostol sa nachádza na Pribinovom námestí. Dve bočné kaplnky pochádzajú z 15. storočia.
Z pôvodného interiéru kostola sa zachoval pozlátený gotický pacifikál, pozlátený gotický kalich a strieborná gotická kadidelnica. Najkrajšou pamiatkou je monštrancia Jána Korvína, ktorá patrí medzi prvé monštrancie u nás vôbec.
V roku 1678 kuruci zariadenie kostola zničili. Pri ohni sa zrútila strecha a ťažko sa poškodila veža. Kostol bol opravený v roku 1698. Pri oprave ponechali pôvodnú vežu celú, len ju obohnali masívnymi vonkajšími múrmi, ktoré sa v 3 stupňoch zužujú k vežovej ochodze pod hodinami.
Na prelome 18. a 19. storočia bol vchod od Necpal zamurovaný, v súčasnosti je tu Boží hrob. Nový vchod bol vybudovaný z južnej strany, kde sa vytvoril väčší vstupný priestor, ktorý súčasne slúžil na pobyt žobrákom, preto mu zostalo pomenovanie ,,žobráčňa“. Asi v tom istom čase bol vedľa vytvorený výklenok ,,Umučenia“.
Kostol sv. Bartolomeja je situovaný v centre mesta a bol pôvodne gotickou stavbou zo 14. storočia.
Z ochodze okolo veže kostola hlásnik oznamoval čas, pozdvihoval myseľ občanov, plašil nočných výtržníkov a hlásil prípadný požiar. Začiatok služby ohlasoval zvonením. Toto zvonenie bolo signálom na skončenie dňa. Krčmy sa zavierali a páriky prichytené po tomto zvonení sa považovali za rušiteľov verejnej mravnosti. Hlásnik príchod každej hodiny oznamoval spevom verša nábožnej piesne na každú svetovú stranu, pričom vystríhal mešťanov pred neopatrným zaobchádzaním ohňom. Službu končil ranným zvonením, ktoré bolo súčasne signálom začiatku pracovného dňa.
Na kostole sa nachádzajú južné vertikálne slnečné hodiny a sú z roku 1662. Majú pravouholníkový tvar, ciferník je delený po štvrťhodine od 6. hodiny rannej do 6. hodiny večernej. Číslice sú rímske. Nápis ,,FILIOLI, NOVISSIMA HORA!
V roku 1957 pri renovácii kostola boli pod omietkou objavené vonkajšie stredoveké fresky z roku 1532 s biblickými výjavmi z pôvodnej vonkajšej výzdoby kostola, prekryté neskoršími renesančnými. Čas vzniku premaľby dokladá chronogram slnečných hodín. Ich stav však nedovoľoval renováciu a preto boli zakryté omietkou. Po rekonštrukcii strechy a iných opravách bol kostol sv.
Na kostole sa nachádzajú južné vertikálne slnečné hodiny.
Piaristický kostol Najsvätejšej Trojice
Piaristický kostol Najsvätejšej Trojice
Piaristický rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice. Kostol Najsvätejšej Trojice známy aj ako piaristický kostol je jedným z troch historických kostolov v Prievidzi. So stavbou sa začalo v r. 1666 podľa návrhu talianskeho architekta Biberelliho. Výstavbu kostola podnietila grófka Františka Pálfiová v roku 1666. Začiatkom roku 1666 grófka Františka Pálfiová povolala do Prievidze piaristov z Poľska a ponúkla im vytvorenie rehoľného domu. Grófka Františka Khuen-Pálffyová bola zakladateľkou tohto stavebného a urbanistického diela. Na tejto mimoriadnej stavbe sa podieľali desiatky domácich remeselníkov, moravskí, sliezski či rakúski majstri.
So stavbou sa začalo v r. 1666 podľa návrhu talianskeho architekta Biberelliho. Prvý kostol stál na mieste terajšieho a bol dokončený v roku 1676. Stavbu kostola dokončil v polovici 18. storočia rehoľný staviteľ H. Hangke. Stavbu kostola dokončil v polovici 18. storočia rehoľný staviteľ H.
Piaristi postupom času zistili, že kostol je pre ich potreby malý a začali s výstavbou nového. Starý kostol bol zbúraný v rokoch 1740 - 1743. Stavbu nového kostola viedol Hyacint Hangke, stavba trvala do roku 1750. Dokončená bola pod vedením rehoľného staviteľa H. Hangkeho v rokoch 1743 až 1750. Kostol bol postavený v barokovom štýle.
Piaristický Kostol Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie dostavali a vysvätili v roku 1753. Pred očami mestečka sa tak udial výnimočný architektonický počin nadregionálneho významu. Piaristický kostol vysvätili v roku 1753. Dnes je jednou z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe.
Piaristický kostol v Prievidzi patrí medzi najkrajšie barokové kostoly na Slovensku. Kostol Najsvätejšej Trojice, známy aj ako Piaristický kostol je jednoloďový pozdĺžny kostol s polygonálnym presbytériom, zaklenutý kupolou, s plytkými bočnými kaplnkami na spôsob kostola II Gesú v Ríme. Piaristický kostol v Prievidzi je jednoloďový pozdĺžny kostol s polygonálnym presbytériom zaklenutý kupolou s bočnými kaplnkami. Loď má valenú klenbu s lunetami, ktorá dosadá na silne vystupujúcu rímsu vtiahnutých pilierov. Loď má valenú klenbu s lunetami, ktorá dosadá na silne vystupujúcu rímsu vtiahnutých pilierov. V celom interiéri je štuková rokoková ornamentika. Interiéru dominuje rokajová ornamentika.
V presbytériu je iluzívna nástenná maľba od J. A. Schmidta, v lodi od viedenského maliara J. Š. Bopovského. Najpôsobivejšou súčasťou kostola je iluzívna nástenná maľba, ktorá sa nachádza v presbytériu od J. A. Schmidta a v lodi od viedenského maliara J. Š. Bopovského. Celý kostol sa nesie v barokovom štýle.
Dominantou kostola je hlavný oltár s mramorovou stĺpovou architektúrou a s ústredným obrazom Nanebovzatia Panny Márie, ktorého dej pokračuje v plastickej kompozícii vznášajúcej sa v priestore. Obrazy na všetkých piatich bočných oltároch sú podobného štýlu. Ich autorom je rovnako Š. Bopovského.
Vchod do kostola je vyzdobený stĺpmi s korintskou hlavicou, ktorých ozdobou sú rozvinuté akantové listy v radoch nad sebou vytvárajúce dojem kvetu a nad nimi dve volúty.
Kláštor piaristov z 18. storočia vytvára spolu s piaristickým kostolom jeden z najkrajších barokových komplexov v strednej Európe. Budova je evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako nehnuteľná kultúrna pamiatka a je vo vlastníctve mesta.
Začiatkom roku 1666 grófka Františka Pálfiová povolala do Prievidze piaristov z Poľska a ponúkla im vytvorenie rehoľného domu. Piaristi boli výslovne školskou rehoľou. Na vzdelávanie využívali najnovšie spôsoby výučby. Ich škola v Prievidzi bola na úrovni strednej školy, akú nemali ani oveľa väčšie mestá. Po prestavbe v rokoch 1734 - 1739, kedy pribudla južná časť s učebňa mi, vznikla moderná školská budova.
Pri vstupe do kolégia sú stĺpy s iónovou hlavicou, charakteristickou dvoma stočenými volútami (laický názov baranie rohy). V piaristickom kláštore bola v 18. storočí i prvá prievidzská lekáreň.
Na budove sú umiestnené dve pamätné tabule: Pamätná tabuľa odhalená pri príležitosti 325. výročia príchodu rehole piaristov do Prievidze (1991) a pamätná tabuľa národovcom J. M. Hurbanovi a Ľ. Štúrovi (1969), ktorí sa tu zastavili 10. mája 1848 cestou na národné zhromaždenie v Liptovskom Mikuláši, kde predložili žiadosti slovenského národa.
tags: #rimskokatolicky #kostol #nanebovzatia #panny #marie #prievidza