Obec Turňa nad Bodvou (maďarsky Torna) leží na ceste medzi Rožňavou a Košicami, len pár kilometrov od maďarskej hranice. Kostol je vďaka mohutnej veži viditeľný už zďaleka, predovšetkým zo smeru od Rožňavy. Stojí na vyvýšenine na severozápadnom okraji obce v opevnenom areáli, ktorý sa zamyká.
Rímskokatolícky opevnený kostol Nanebovzatia Panny Márie je mimoriadne dôležitá pamiatka gotického sakrálneho staviteľstva. Je prístupný aj autom. Budova fary (č. d. 442) sa nachádza južne od kostola vo vzdialenosti asi sto metrov.
História a Vznik Kostola
Rímskokatolícky opevnený kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v gotickom štýle začiatkom 14. storočia asi na základoch staršieho kostola z 11. storočia. Podľa cirkevných prameňov mal údajne na mieste súčasného kostola stáť drevený chrám už v 11. storočí. V 13. storočí ho mal nahradiť kamenný kostol sv. Egídia, ktorý sa spomína v roku 1263, v roku 1274 v listine Ladislava IV., ako aj v roku 1278.
Prvý kostol zasvätený sv. Egídiovi v Turni postavili niekedy okolo polovice 13. storočia (prvá písomná zmienka o obci 1234, o kostole 1263). Súčasnú stavbu postavili s využitím staršieho objektu najneskôr začiatkom 14. storočia ako pomerne veľký objekt s obdĺžnikovou loďou, kvadratickým presbytériom, mohutnou západnou vežou a sakristiou na severnej strane.
Patrocínium: Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne sv. Egídia.
Vznik: cca polovica 13. storočia až začiatok 14.
Rozšírenie a Úpravy
Stavba bola v 15. storočí rozšírená, v lodi zaklenutá začiatkom 16. storočia, upravovaný v 18. storočí, obnovený roku 1889 a 1930. Na začiatku tohto tisícročí sa začalo s celkovou obnovou kostola, ktorá priniesla významný objav gotických fresiek v presbytériu a spresnenie architektonického vývinu kostola.
Začiatkom 15. storočia (pred rokom 1406) bola stavba rozšírená zbúraním pôvodnej svätyne a jej nahradením dodnes zachovaným polygonálnym presbytériom. V rámci prestavby bol jeho interiér taktiež vyzdobený hodnotnými freskami. Ďalšie úpravy sa realizovali v 18. storočí, kedy boli okrem iného vyzdobené maľbami steny severnej kaplnky.
Staršia literatúra taktiež považovala bočnú kaplnku s kvadratickým presbytériom za pôvodnú pohrebnú kaplnku tunajšieho šľachtického rodu, ku ktorej až v 15. storočí pristavali väčšiu loď, polygonálne presbytérium i vežu.
Architektúra Kostola
Kostol je jednoloďová stavba s nepravidelným pôdorysom a polygonálne uzavretým presbytériom, severnou kaplnkou so štvorcovým presbytériom, pristavanou sakristiou, južnou predsieňou a na západnej strane s predstavanou vežou. Severná jednoloďová kaplnka bola pôvodným kostolom, slúžiacim za pohrebnú kaplnku rodu Tornayovcov.
Ku kaplnke pristavali druhý jednoloďový chrám s dlhým polygonálnym presbytériom a oba priestory spojili dvoma lomenými arkádami, ich kamenné ostenie a profilácia poukazujú na začiatok 15. storočia. Predstavaná veža pred mladším kostolom má diagonálne nárožné piliere, na prízemí má gotické kamenné sedadlá s dvojitými kružbami, na I poschodí bola kedysi miestnosť zaklenutá krížovou klenbou a renesančná predsieň s českou klenbou.
Veža je zakončená vysokou ihlancovou strechou. Okolo kostola je obranný kamenný múr so strieľňami. Na južnej strane je veľký klasicistický portál, vedúci do južnej predsiene kostola.
Interiér Kostola
Vnútorné zariadenie kostola pochádza z konca 19. storočia, z čias jeho obnovy. V kaplnke je závesný barokový obraz svätého Pavla pustovníka z polovice 18. storočia. V sakristii je obradová neskorobaroková skriňa z konca 18. storočia. Gotický zvon s nápisom je od majstra Augustína z konca 14. storočia. Pozoruhodné sú dve farebné okná polygonálneho presbytéria, zobrazujúce svätú Alžbetu a svätého Štefana.
Do toho istého obdobia patrí aj klenba polygonálneho presbytéria, ktorá má na svorníkoch reliéf baránka a hlavu diviaka (erb Tornayovcov). V presbytériu sa zachovalo aj viacero hodnotných architektonických prvkov. Ide o rebrovú klenbu so svorníkmi zdobenými motívom baránka a hlavou diviaka (ako erbu Tornayovcov).
V západnej časti lode nájdeme gotickú tribúnu, ktorá sa do lode otvára troma lomenými oblúkmi. Pod tribúnou je do západnej steny osadený kamenný epitaf Bebekovcov zo 16. storočia. Vo veži visí gotický zvon s nápisom od majstra Augustína z konca 14. storočia. Steny bočnej kaplnky sú zdobené monumentálnymi barokovými maľbami z poslednej tretiny 18. storočia, ktoré zachytávajú výjavy zo Starého zákona.
V presbytériu je gotický kamenný epitaf Tornayovcov z roku 1406 a na južnej stene je klasicistický epitaf Jozefa Keglevicha z roku 1792. Víťazný oblúk má v kamennom ostení oblý prút. Loď kaplnky je zaklenutá lunetovou klenbou a jej steny zdobí iluzívny klasicisticko-barokový obrazový cyklus predstavujúcu biblické scény zo židovského súdnictva, má zdanlivé pilastre a klenbové pásy a pocházda z poslednej tretiny 18 storočia.
Zvláštnosťou sú postavy odeté v uhorských odevoch a so štítom. Fresky boli zamaľované bielou farbou a znovuobjavené roku 1880. Tieto fresky objavil slávny maďarský spisovateľ Mór Jókai. Maľby ho natoľko zaujali, že stratil pojem o čase a večer ho kostolník zamkol. Jókai tu strávil celú noc a len na druhý deň ráno pri rannom zvonení ho pustili von. V súčasnosti sú fresky v zlom stave. Kaplnka je osvetlená iba jediným oknom.
Kostol sprístupňujú celkovo tri vchody. Približne v strede južnej steny sa zachoval zamurovaný gotický portál, dnes slúžiaci ako lurdská jaskyňa. Podvežový priestor je zaklenutý krížovou klenbou bez rebier a na južnej a severnej strane oproti sebe sa nachádzajú dvojité gotické sedílie.
Na začiatku tohto tisícročí sa začalo s celkovou obnovou kostola, ktorá priniesla významný objav gotických fresiek v presbytériu a spresnenie architektonického vývinu kostola. V roku 2004 odkryli pri obnove presbytéria vzácne fresky zo začiatku 15. storočia, ktoré svojou úrovňou patria k najkvalitnejším v rámci územia celého pôvodného Uhorska. Fresky sa zachovali len vo fragmentoch, aj tie však svedčia o vysokej úrovni ich autora.
Obnova, ktorá sa začala v roku 2003, doteraz nie je ukončená. Oproti pôvodným plánom musel byť rozpočet navýšený kvôli objavu vzácnych fresiek v presbytériu. Ich reštaurovanie sa podarilo dokončiť v roku 2014. Pri obnove boli taktiež rekonštruované kamenné kružby okien na presbytériu.
Bohoslužby: v nedeľu o 11.00 hod.
Farský kostol otvorený aj pre turistov
Ďalšie Pamiatky v Obci
Župný dom Turnianskej župy bol postavený v roku 1820. Je to dvojpodlažná klasicistická stavba. Na oknách sú originálne kované mreže.
Kaplnka svätého Floriána sa nachádza pri vstupe do areálu opevneného kostola a bola postavená začiatkom 19. storočia. Socha svätého Jána Nepomuckého v areáli opevneného kostola je klasicistická zo začiatku 19. storočia. Pod murovaným baldachýnom spočívajúcim na štyroch stĺpoch stojí socha svätca. Malá stavba je ohradená klasicistickou mrežou.
Kaštieľ bol postavený v 17. storočí v renesančnom slohu zrejme po zbúraní hradu po roku 1685, asi na staršom základe kaštieľa Magócsyovcov. Kaštieľ, ktorý sa dodnes zachoval, dal postaviť Mikuláš Keglevich a je typom menšieho prízemného kaštieľa na pôdoryse v tvare L s dvoma nárožnými oblými vežami na hlavnej fasáde.
Podľa miestnej tradície dnešná zachovaná budova bola iba opevnením a hospodárskym traktom s ubykáciami služobníctva, ozajstný sklený palác stával pri jazierku v parku. Roku 1711 krátky čas tu pobýval František II. Rákoczi, kde sa pokúsil o odpor, ale tento bol zanedlho potlačený.
Za obcou Turňa nad Bodvou na 375 m vysokom krasovom vrchu , leží zrúcanina Turnianskeho hradu. O tom, kedy vznikol hrad Turňa, panujú dosť rozdielne názory. Najrozšírenejší tvrdí, že to bolo tesne po vpáde Tatárov v roku 1241. Uvádza sa, že ešte pred rokom 1250 daroval turniansky majetok kráľ Belo IV.
tags: #rimskokatolicky #kostol #nanebovzatia #panny #marie #turna