Rímskokatolícky Kostol Obetovania Pána v Dubovici: Historický Prehľad

História obce a jej náboženského života je neoddeliteľne spojená s kostolmi a farnosťami, ktoré formovali duchovný a kultúrny vývoj regiónu. Tento článok sa zameriava na vývoj rímskokatolíckeho kostola Obetovania Pána v Dubovici, jeho historický kontext a významné udalosti, ktoré ovplyvnili jeho existenciu.

V obciach a mestách Slovenska zohrávali kostoly vždy významnú úlohu. Sú nielen miestom pre náboženské obrady, ale aj dôležitými bodmi v histórii a kultúre miestnych komunít. Podobne je to aj s rímskokatolíckym kostolom v Dubovici, ktorého história je bohatá a prepletená s osudmi obyvateľov.

V tomto kontexte sa pozrieme na históriu rímskokatolíckeho kostola Obetovania Pána v Dubovici, ktorý je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva tohto regiónu. História obce by nebola úplná bez vykreslenia peripetií náboženského života obyvateľov obce v priebehu uplynulých storočí. A v časoch sviatočných i piatočných sa zhromažďovali v kostole, aby mohli vzdať úctu Bohu. Plavnický kostol je história sama o sebe.

Najstaršie Zmienky a Vývoj Kostola

Prvý kostol bol v Plavnici určite už pred 14. storočím. Nový ranogotický kostol bol postavený až po roku 1325 a bol určený spoločne pre Starú aj Novú Plavnicu. V roku 1662 bol po požiari opravený. V prvej polovici 18. storočia bol barokovo upravený a po ďalšom požiari v roku 1817 obnovený. Veriaci ho renovovali ešte v roku 1885 a čiastočnú opravu uskutočnili v prvej polovici 20. storočia. Kostol je zasvätený kultu Obetovania Pána.

Z pôvodnej gotickej stavby sa zachovali obvodové múry kostola a v presbytériu na východnej strane gotické okno s kamennou kružbou. V kútoch sa nachádzajú zvyšky pôvodne skrátených prípor ranogotickej klenby s konzolovými podložkami. Mohutná veža s dvojstupňovými diagonálnymi opornými piliermi na nárožiach je v jadre gotická. Neskôr bola renesančne upravená a po spomínanom požiari v roku 1817 klasicisticky dostavaná.

Za povšimnutie stojí aj neskorobaroková plastika, polychrómovaná drevorezba Krista na kríži z druhej polovice 18. storočia. V Teodorových šľapajach na ceste služby Bohu pokračujú viacerí Plavničania dodnes. V minulosti to boli Štefan Grich, Valentín Pavlík a František Fabian. Za posledných 25 rokov dala Plavnica cirkvi deviatich kňazov - v roku 1983 Štefana Bieľaka, v roku 1989 Miroslava Kyšeľu, o rok neskôr Jaroslava Rindoša, v roku 1998 Petra Kyšelu, v roku 2003 Petra Lazora, v roku 2004 br.

Architektonické Detaily a Interiér

Kostol sv. Kataríny predstavuje typ ambitového oltára s typickým členením oltára na sokel s predelou, retabulom a štítovým nadstavcom. V soklovej zóne je na menze postavené tabernákulum vo forme skrinkového nadstavca. Tri osi vertikálneho členenia hlavného podlažia retabula sú oddelené štvoricou predsunutých stĺpov s hladkými driekmi a kompozitnými hlavicami. Hlavné podlažie oltára kumuluje sochársku výzdobu s dominantnými štyrmi plastikami: po stranách oltárneho obrazu sú sochy sv. Petra a sv. Pavla, ktorí stoja v poliach medzi stĺpmi. Nad ambitovými dvierkami stoja sv. Ladislav naľavo a sv. Štefan napravo. Zatiaľ čo figúry sv. Petra a Pavla sa vyznačujú bohatými riaseniami a stvárnením drapérií, figúry kráľov po stranách sú v stvárnení drapérie jednoduchšie.

Ústredný obraz zobrazuje Mystické zasnúbenie sv. Kataríny Alexandrijskej s Kristom. Sv. Katarína v kráľovskom hermelínovom plášti kľačí na oblaku, vedľa nej je položený meč (narážka na jej mučenícku smrť). Pod oblakmi je vpravo dole drobný výjav s trojicou anjelov nesúcich jej ostatky. Katarína nastavuje pravú ruku, aby prijala prsteň podávaný malým Ježišom. Výjav zobrazuje vidinu sv. Kataríny, ktorú mala vo väzení o mystickom zasnúbení s Kristom. Úroveň maliarskeho spracovania obrazu nie je vysoká, jedná sa o zjednodušené podanie, ktoré zdôrazňuje atribúty Kataríninho mučeníctva a obetovania sa za kresťanskú vieru. Tento moment je prítomný aj pri ďalších sochách. Sú tu zobrazení mučeníci a bojovníci za vieru proti pohanom - na jednej strane pri šírení kresťanstva v jeho počiatkoch (sv. Peter a Pavol), a potom konkretizovaní aj pre domáce územie v postavách šíriteľov viery proti pohanstvu v Uhorsku (sv. Štefan, sv. Ladislav) v začiatkoch šírenia kresťanskej viery.

Rekonštrukcie a Úpravy v Priebehu Storočí

Po zhromaždení dostatočných finančných prostriedkov a vypracovaní architektonického projektu sa začalo s prestavbou kostola zbúraním južnej steny. 15. apríla sa prikryla veža chrámu. Do tejto veže sa uložili listiny o histórií a súčasnosti obce. V nedeľu 20. apríla sa slúžila posledná sv. omša a na druhý deň boli lavice a ostatný nábytok prenesené do sály kultúrneho domu, ktorý slúžil ako dočasná kaplnka. Na tejto rekonštrukcii sa podieľali veriaci celej farnosti. Pomáhalo sa po finančnej stránke aj pracovnej.

Veľkým podielom na obnove kostola prispel Vincent Prokopovič (autorkin otec), ktorý na požiadanie rady, ktorá bola zvolená, urobil na celom kostole nové drevené okná,ˇ vchodové dvere a do interiéru lavice. Dňa 13. septembra 1997 sa v Kobylách uskutočnila konsekrácia dokončenej novostavby kostola Obetovania Panny Márie. Slávnostnú sv. omšu celebroval Mons. Bernard Bober, pomocný biskup a generálny vikár.

Veriaci zbierkami ukázali veľké úsilie a obetu pri rozšírení kostola a jeho rekonštrukcii. V roku 2001 sa začalo s reštauráciou oltára Obetovania Panny Márie, ktorého spodná časť bola značne poškodená vlhkosťou a červotočom. V júli bol rozobratý a prevezený do Sečoviec, kde začal s opravou majster Jozef Takáč s manželkou.

Niektoré fiály a ornamenty boli tak poškodené, že bolo potrebné vyrezať úplne nové. Oltár bol nanovo vymažovaný a vyzlátený. Pod oltár bol vyrobený aj nový stupeň s dlažbou a kamenné prvky do svätyne - stojan na paškál, stojan na vázu, kredencia - doska na obetné dary svietniky z kanafaru.

Zároveň bol vymaľovaný a pozlátený Boží hrob a prenosný bohostánok, ktorý sa používa počas vežkonočného trojdnia. Opravy boli financované zo zbierok veriacich z Kobýl v hodnote 335 000 Sk. Posviacka zreštaurovaného oltára sa uskutočnila 18. novembra pri príležitosti odpustkovej slávnosti Obetovania Panny Márie. Požehnal ho vdp. ThLic. Tibor Závadský, kanonik metropolitnej kapituly z Košíc.

Do oltára pod obetný kameň bola vložená pamätná listina so záznamom o vykonaní požehnania, fotografie oltára pred a po rekonštrukcii a platné mince z roku 2001. Listinu podpísal svätiteľ, kurátori a miestny farár.

Kňazi Pôsobiaci v Obci

V Teodorových šľapajach na ceste služby Bohu pokračujú viacerí Plavničania dodnes. V minulosti to boli Štefan Grich, Valentín Pavlík a František Fabian. Za posledných 25 rokov dala Plavnica cirkvi deviatich kňazov - v roku 1983 Štefana Bieľaka, v roku 1989 Miroslava Kyšeľu, o rok neskôr Jaroslava Rindoša, v roku 1998 Petra Kyšelu, v roku 2003 Petra Lazora, v roku 2004 br.

Tabuľka: Kňazi vo Farnosti Ondavské Matiašovce

Meno Roky pôsobenia Poznámky
Szombathy, Joachim 1745 - 1747
Jantsik, Ľudovít 1747 - 1749
Pribóczy, Adam 1749 - 1752
Klembárszky, Ján 1752 - 1760
Pribóczy, Adam 1760 - 1762
Nagy, Ján 1762 - 1763
Hoderman, Adam 1763 - 1768
P. Leander 1768 - 1769
Novák, Michal 1769 - 1770
Maxim, Ján 1770 - 1800
Ichnát, Ján OFMConv. 1800 - 1801 exc., nar. 13. 4. 1750, †11. 12. 1818 Žalobín, 1788 - 1818 miestna kapelánia Žalobín, 1800 - 1801 excurrendo Ondavské Matiašovce
Morvay, Peter 1801 - 1821 nar. 27. 6. 1773 Bytča, ord. 22. 2. 1799 Pešť-Kondé, ostrih. pomocný biskup, †31. 8. 1836, štúdia - generálny seminár Bratislava, marec 1799 maď. kaplán Verpelét, 1. 7. 1799 Sirok, 1. 11. 1799 nemecký kaplán Nižný Medzev, vychovávateľ v rodine Jána Barkoczyho v Ondavských Matiašovciach, 1801 - 1821 farár Ondavské Matiašovce, 1814 - 1821 vicedekan dištriktu Stropkov, prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice, 1823 v Jagri, 1824 v Košiciach, 14. 1. 1825 - 1829 administrátor Zemplínsky Branč, 1829 - 1831 farár Detek, 1831 - 1836 farár Košická Polianka
Rády, Jozef 1822 - 1863 nar. 3. 3. 1792 Žalbín, ord. 2. 7. 1818 Košice - A. Szabó, †5. 3. 1868, štúdia - Košice, 1818 kaplán Veľký Šariš, 1822 - 1863 farár Ondavské Matiašovce, 1828 prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice, aktuár dištriktu, 1829 notár dištriktu, 1847 stropkovský dekan, inšpektor ľudových škôl dištriktu, 1853 emeritný dekan, na dôchodku Ptičie.
Ratkó, Andrej 1863 - 1898 nar. 11. 10. 1830 Michalovce, ord. 1856, †29. 7. 1900, 1856 kaplán Brezovica nad Torysou, Sárospatak, 1861 katechéta na reálnej škole Košice, 1863 administrátor Ondavské Matiašovce, notár dištriktu, 1898 na dôchodku Prešov.
Thain, Štefan 1898 - 1933 nar. 17. 12. 1869 Košice, ord. 2. 7. 1893, †7. 11. 1940, 1893 kaplán Vranov nad Topľou, Boldogköválja, Brezovica nad Torysou, Szikszó, 1898 dočasný administrátor Ondavské Matiašovce, 1933 na dôchodku Košice
Deák, Ladislav 1933 - 3. 12. 1952 nar. 24. 2. 1901 Prešov, ord. 25. 6. 1925, †27. 1. 1970 Košice, 1925 kaplán Snina, Trhovište, 1933 administrátor Ondavské Matiašovce, 1939 excurrendo Žalobín, 3. 12. 1952 bol zatknutý, od 20. 9. 1952 bol internovaný v Pezinku, 1954 administrátor Udavské, 1962 na dôchodku Udavské, 1968 Košice
Szöcs, Jozef 1953 - 1959 nar. 18. 1. 1914 Uzlovoje (Ukr.﴿, ord. 29. 6. 1940, †13. 8. 1972 Strokov, poch. Sabinov, 1940 kaplán Valaliky, administrátor Čerhov, 1944 Kazimír, 1953 Ondavské Matiašovce, 1959 Stropkov
Arvai, Ján 1959 - 23. 12. 1976 nar. 8. 8. 1917 Belža, ord. 29. 6. 1940, † 23. 12. 1976 Ondavské Matiašovce, 1940 kaplán Tokaj, 1942 administrátor Hýľov, 1952 Velké Ozorovce, 1959 Ondavské Matiašovce.
Koromház, Štefan 1977 - 1990 nar. 26.12. 1921 Udavské, ord. 22. 2. 1948 Košice, prim. Udavské, † 12. 7. 2013 Udavské, 1948 kaplán Ľubiša, 1948 Parchovany, 1948 Vranov nad Topľou, 1951 mimo pastorácie, 1952 kaplán Haniská, 1953 farár Haniská, 1954 Veľká Lodina, 1959 Turany nad Ondavou, 1967 administrátor Plavnica, 1977 Ondavské Matiašovce, 1990 farár Vyšný Hrušov, 1. 6. 2000 na dôchodku Udavské.
Bujdoš, Ján, Mgr. 1990 - 1998 nar. 11. 7. 1952 Humenné, Chotča, ord. 10. 6. 1979 Bratislava - J. Gabriš, prim. Chotča, 1979 kaplán Sečovce, 1980 Snina, 1981 Sabinov, 1985 Prešov, 1986 administrátor Vinné, 1990 farár Ondavské Matiašovce, 1998 Čaňa, 2001 Lipany, dekan, 2003 Horovce.
Senaj, Albín, ml. 1998 - 2007 nar. 29. 8. 1968 Stropkov, ord. 19. 6. 1993 Košice-Dóm sv. Alžbety - A. Tkáč, prim. Stropkov, 1993 kaplán Humenné, 1995 administrátor Obišovce, excurrendo Velká Lodina, 1998 farár Ondavské Matiašovce, 2007 farár Kazimír, 2010 farár Raslavice, 2013 farár Čaklov
Rebjak, Pavol 2007 - 2015 nar. 21. 3. 1952 Sobrance, Tibava, ord. 8. 6. 1975 Bratislava - J. Gábriš, prim. Tibava, 1976 kaplán Michalovce, 1977 Snina, 1980 administrátor Seňa-Kechnec, 1988 Ohradzany, 1989 farár Košice-Ťahanovce, 1992 Malčice, 2007 Ondavské Matiašovce, Lipka, Luboš, Mgr.

Cirkevné Matriky a Hľadanie Predkov

Pre tých, ktorí sa zaujímajú o históriu svojich predkov, je dôležité vedieť, kam patrili jednotlivé obce pred vznikom samostatných farností. Napríklad, pred založením farnosti v Hermanovciach v roku 1772, boli miestni rímskokatolíci duchovne spravovaní kňazom z inej obce. Až kanonická vizitácia šarišských farností z roku 1749 odhalila, že Hermanovce boli filiálkou farnosti v Jarovniciach.

V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896. Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750. Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.“

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

Tabuľka: Zoznam Rímskokatolíckych Farností z Územia Šariša

Sídlo farnosti Okres Farnosť viedla matriky od roku: V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku: Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove Možná existencia chýbajúcej matriky?
Bajerov PO 1798 1798 Z 1798-1880 ÁNO
Bardejov BJ 1671 1671 žiadne NIE
Brestov PO 1749 1788 N 1749-1787, S 1750-1811, Z 1750-1851 NIE
Brezov BJ 1786 1840 N, S, Z 1786-1839 NIE
Brezovica nad Torysou SB 1713 1838 N, S, Z 1713-1837 ÁNO
Brezovička SB 1788 1788 žiadne NIE
Budkovce MI 1746 1850 N, S, Z 1746-1849 NIE
Červenica PO 1788 1788 žiadne NIE
Čičarovce MI 1781 1781 existencia staršej matriky nie je známa -
Dlhé nad Cirochou SV 1727 1805 N, S, Z 1727-1804 ÁNO
Dobrá nad Ondavou VT 1734 1764 N, S, Z 1734-1763 ÁNO
Drienov PO 1743 1743 žiadne NIE
Dubovica SB 1717 1717 žiadne NIE
Duplín SP 1788 1788 žiadne NIE
Fričovce PO 1788 1788 žiadne NIE
Gaboltov BJ 1695 1801 N,S,Z 1695-1800 ÁNO
Hankovce BJ 1788 1788 žiadne NIE
Hanušovce nad Topľou VT 1717 1783 N, S, Z 1717-1851 ÁNO
Hažlín BJ 1730 1750 N 1730-1749, S 1731-1749, Z 1733-1749 NIE
Hermanovce PO 1772 1772 žiadne NIE
Hertník BJ 1791 1856 N 1791-1864, S 1792-1856, Z 1792-1859 NIE
Hrabovec BJ 1789 1789 žiadne NIE
Hrubov HE 1792 1838 N, S, Z 1792-1837 ÁNO
Hubošovce SB 1729 1830 N, S, Z 1729-1829 NIE
Hubošovce SB 1690 1729 N, S, Z 1690-1728 ÁNO
Humenné HE 1721 1802 N, S, Z 1721-1801 ÁNO
Jankovce HE 1787 1793 N 1787-1805, S 1787-1794, Z 1787-1792 ÁNO
Jarovnice SB 1701 1750 N, S, Z 1701-1749 ÁNO
Jenkovce SO 1792 1877 N, S, Z 1792-1876 NIE

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.

tags: #rimskokatolicky #kostol #obetovania #pana #dubovica