Prejdime sa dejinami obce, ktoré po stáročia vytvárali ľudia našej obce pre nich, aby im rozumeli. Aby vedeli, odkiaľ a kam idú. Niekedy ani nechceme veriť, z akej biedy a lopoty vyrástli diela vytvárané rukami našich predkov. S úprimným citom dávali krásu svojim domcom i všetkému, čo potrebovali k svojmu životu.
V živote bývajú chvíle, keď sa chceme vrátiť ku všetkému, čo sme kedysi zameškali. Zastaviť sa v uponáhľanom svete a poohliadnuť sa, ba prejsť sa stáročiami existencie našej obce.
Aj v zložitej dobe, ktorú prežívame, je potrebné sa spoločne zamýšľať nad ďalším rozvojom našej obce, nad spríjemnením života jej obyvateľov, stavba čističky odpadových vôd, telocvične, centrálnej kotolne a mnohých menších stavieb.
Želajme šťastnú cestu i ďalší rozvoj našej obce.
Veľké množstvo potrebných údajov autorom poskytli zápisy v obecnej kronike, ktorých autorom je p. ry i propagovanie obce navonok. Poďakovanie patrí všetkým obyvateľom obce, ktorí poskytovali cenné informácie pri výskumoch. Osobitné poďakovanie patrí starostovi obce p. Dušanovi Pitákovi a členom minulého i terajšieho obecného zastupiteľstva za podporu pri knižnom vydaní monografie.
Uvedomujeme si, že o obci je možné spracovať oveľa rozsiahlejší materiál.
Veľmi si vážime pomoc, ktorú pri spracovávaní monografie poskytol vdp. František Zibrin. Čítanej najstaršej zachovanej cirkevnej kroniky. Nemenšie poďakovanie patrí vdp.
Prvé stopy o pobyte človeka v tejto oblasti pochádzajú z obdobia praveku. Bola to pravdepodobne hojnosť zveriny, ktorá tu prilákala vtedajších ľudí. Súvislejšie osídlenie tu vzniklo v 16. storočí kolonizáciou na valaskom práve. Najdôležitejšou povinnosťou vtedajších obyvateľov bola strážna služba na severnej hranici s Poľskom. mi rokmi.
Obec sa nachádza na severozápadnom Slovensku v okrese Dolný Kubín. Lasti Stredných Beskýd, celkov Podbeskydskej brázdy a Podbeskydskej vrchoviny. Čn tfdch horninách Polhoranskú kotlinu.
Územie Rabče má vo všeobecnosti tvar nepravidelnej elipsy s predĺžením na sever a severovýchod. cestu v lokalite Hlboká. a dosiahne Polhoranku. Odtiaľto katastrálna hranica pokračuje západným a severozápadným smerom poľnohospodárskymi a lesnými pozemkami popod kóty Kopanica (922 m) a Vahanov (918 m). lokalite Hájka sa prudko stáča severovýchodným smerom popod kótu Trhovnica (721 m), pretínajúc Sihelský potok, štátnu cestu Rabča - Sihelné a Polhoranku, až sa dostane do východiskového bodu.
Geologická stavba okolia Rabče je pomerne jednoduchá. Celé územie patrí vonkajšiemu flyšovému oblúku západokarpatskej sústavy. vznikali v paleogénnom mori, predovšetkým z materiálu pobrežných častí a mali charakter pieskovcov a zlepencov, ílovcov a slieňov. fd flyš. Na území sú to horniny tzv. Edmi geologickými jednotkami. Vytvorili masívy Oravských Beskýd, Podbeskydskej brázdy, Podbeskydskej vrchoviny a ďalšie. zia a denudácia, pričom sa uplatnila rôzna odolnosť hornín a priebeh zlomov.
Oravsko - magurská jednotka sa uplatňuje najmä v Podbeskydskej vrchovine. Spodný oddiel paleogénu tvoria ílovce v polohách 3 dm až 3 m mocné, šedé, zelenošedé, červené. Čainou mäkké, zriedka v tenkých vložkách pevnejšie. pravidelne i nepravidelne zvrstvené, šedo praskovano, niekedy v nich býva roztrúsená svetlá sľuda.
Vrchný oddiel paleogénu tvoria pieskovce v polohách 1 - 20 m mocné, jemné až strednozrnné, šedé, vápnité, miestami kremito_vápnité, niekedy prechádzajú aj do piesčitého vápenca. fa v polohách 1 až 10 m mocné, tmavošedé - vápnité a šedozelené nevápnité. Celková mocnosť týchto vrstiev je až 2000 m. Bystrická jednotka sa uplatňuje v Podbeskydskej brázde. Je tvorená belovežskými a zlínskymi vrstvami.
Tieto vrstvy sú v antiklinálnych pásmach často tektonicky vytiahnuté. Ich maximálna mocnosť je 150 m. ch kremito - vápnitých pieskovcov. Zlínske vrstvy sa vyskytujú v nadloží vrstiev belovežského typu. ckými pieskovcami a argilitmi. Pieskovce sú najčastejšie niekoľko dm až metrov hrubé. Sú obyčajne frakcionované, zvrstvené, stredne až jemne zrnité, na vrstevnatých plochách so sľudou.
Nepriaznivým javom vo flyšovom pásme je zosúvanie pôd a celých súvrstiev a výmoľová erózia, spôsobené striedaním pieskovcov a bridlíc. az vrchoviny. Najvyššie miesto v chotári má nadmorskú výšku 850 m, najnižšie 630 m. Stred obce leží v nadmorskej výške 650 m. Územie patrí k povodiu rieky Orava, ktorá má dve prameniská - Čiernu Oravu prameniacu v Poľsku a väčšiu Bielu Oravu s prameniskom na rozhraní Podbeskydskej vrchoviny a Oravskej Magury.
Hlavným vodným tokom, pretekajúcim katastrálnym územím Rabče, je Polhoranka. Riečka Polhoranka bola pôvodne ľavostranným prítokom Bielej Oravy, avšak dnes ponižšie obce Zubrohlava sa vlieva do Oravskej priehrady. a menšie západne od Babej hory vo výške 1310 m n. m.. ke cca 6 km. Na prvých 6 km má spád 90 promile, v ostatnej časti klesá na 8 promile. Polhoranka zbiera vody najsevernejšej časti Oravy. potok a Čerchlovský potok.
Geologická stavba, lesnatosť územia, druhové zloženie porastov a pod.. chrbty, kým územie tvorené málo odolnými bridlicami podmienilo vznik priľahlejších znížením a širokých údolí. zemina, ktorá je pre vodu prakticky nepriepustná. zemných vôd. Výskyt prameňov je pomerne bohatý, ale všetky sú pomerne malé a mnohé vysychajú. kach najväčšie vody na Slovensku. Vodné toky mávajú veľké výkyvy v prietoku vody. Najvyššie prietoky sa vyskytujú v apríli až máji pri topení snehu, resp. ch daďov, najnižšie v januári.
Veľkoplošné hospodárenie malo za následok podstatnú zmenu druhového zloženia porastov. Veľmi dôležitým činiteľom pri formovaní vegetačného krytu, pri pôdotvorných procesoch, humifikácii a pod. sú klimatické pomery. ie priemerný stav meteorologických prvkov: svetla, teploty tlaku vzduchu, vetra a zrážok na určitom mieste. zemie Slovenska rozdelené na klimatické oblasti.
Lasti, ktorá je zastúpená C1 - okrskom mierne chladným. Chladná oblasť je charakterizovaná jediným teplotným údajom - júlovou teplotou pod 16°C. Okrsok C1 - mierne chladný má júlovú teplotu 12°C, resp. 16°C. Množstvo zrážok je určované nadmorskou výškou, polohou voči prevládajúcim vetrom a lesnatosťou. ok v území je od 900 do 1100 mm. katastri obce je okolie pod Vahanovom a Hájky. Maximum zrážok pripadá na letné mesiace - júl, august, podstatná časť zrážok na vegetačné obdobie (asi 60 % z celoročného úhrnu). r, prípadne marec sú mesiace s najnižším množstvom zrážok.
Dĺžka trvania podĺa priebehu počasia. vky, jej trvanie, priemerná a maximálna výška. Podĺa priemerných údajov začína obdobie so snehovou pokrývkou 21. 10. 4., t. j. 100 - 120 dní, s priemerným maximom 60 - 100 cm snehovej pokrývky. Priemerný počet dní so snežením je 50 - 60. Ďalším klimatickým činiteľom určujúcim ráz oblasti sú po zrážkach teplotné pomery. ážkové a veterné pomery. V závislosti s rastúcou nadmorskou výškou ubúda teploty, a to na každých 100 m výšky o 0 °C. V zime je táto hodnota nižšia ako v lete.
A s nadmorskou výškou teplota stúpa. Ide o tzv. ých je zakalené ovzdušie, vysoká vlhkosť vzduchu a často hmla, nad inverznou vrstvou je veľmi dobrá viditeľnosť a vyššia teplota. Dĺžka trvania inverzie je priamo závislá od pokojného počasia. á ročná teplota dosahuje v katastri Rabče 5,5 °C. vosti teploty vzduchu sa stáva, že v niektorých rokoch býva ním i február, prípadne december. l, no stáva sa, že okrem júla v jednotlivých rokoch býva najteplejším mesiacom roka ešte august a potom jún.
Teplotné pomery sú značne ovplyvňované oblačnosťou nad daným územím, ktorá znižuje intenzitu slnečného žiarenia. 8ou oblačnosťou v decembri, resp. novembri a najmenšou v auguste, resp. septembri. ých dní 30 - 45 (denná oblačnosť menšia ako 20 %). V území všeobecne prevládajú severozápadné a severné vetry, v menšej miere sa vyskytujú juhozápadné a západné vetry. li a auguste.
Pôda predstavuje dôležitú zložku prírodného prostredia: je nositeľkou a živiteľkou rastlinstva, je základným prostriedkom poľnohospodárskej výroby a lesníctva. ód človeka. Pôda nie je stála. Zmenou niektorého z pôdotvorných činiteľov dochádza postupne k zmenám jej vlastností. Na charakter pôd a ich kvalitu zásadne vplýva najmä človek. edm a rozoraním strmých svahov už v dávnej minulosti došlo k odplavovaniu pôdnych častíc, k deštrukcii pôdnych horizontov a tým sa kvalita, úrodnosť pôdy znižovala.
Vplyvom pôdotvorných činiteľov sa vytvorilo množstvo rozličných pôd. fívame pôdne horizonty. Dôležité je, že horizonty sa nelíšia iba farbou, ale aj zrnitosťou, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Horizonty sú v profile zákonite usporiadané.
Sú najrozšírenejším pôdnym typom v území. 70 cm. Tento je produktom procesu hnednutia. Pod ním je horizont materského substrátu C. hod medzi horizontmi. Pritom hranica medzi B a C horizontom je geologickou hranicou. m reliéfom, ale i na územie rovinatištie a na rôzne horniny. Preto sú ich fyzikálne i chemické vlastnosti rôzne.
Je najrozšírenejším pôdnym subtypom v území. Vyvinula sa z minerálne stredne silných hornín. Vyskytuje sa v rôznych expozíciách a sklonoch. kyprou konzistenciou a priaznivou štruktúrou. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka vyrovnané. Pôdna reakcia je stredne kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. živinami je stredne zásobená. Vyvinula sa z minerálne slabých hornín.
Zrnitost je ľahká. V celom profile je hojne zastúpený skelet. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka kolísavé. Pôdna reakcia je kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. živinami je zásobená slabo. líc) a horšie drenáže vody, čím dochádza k zamokreniu a zglejeniu pôdy. ílovité a prejavujúce sa hrdzavou škvrnitosťou, vo zvršku kypré, málo skeletnaté, v spodine až uľahnuté. Sú priemerne zásobené humusom a živinami.
Pôdna reakcia je silne až mierne kyslá. Fyzikálne pomery sú rozdielne vo zvršku a v spodine., dobre prev...

Rímskokatolícky kostol Osadka
Autori Textov a Grafiky
- Ing. Vladimír Briš
- Anton Brišák
- vdp. Blažej Dibdiak, PhDr.
- Prom. hist. Peter Huba
- PhDr. Kornélia Jakubčeková CSc.
- PhDr. Eleonóra Klepáčová CSc.
- PhDr. Juraj Langer CSc.
- Mira Mačorová
- PhDr. ugová
- RNDr. Vladimír Migra
- Jana Parídelová
- Dušan Piták
- Ing. Róbert Trnka
- vdp.
- PhDr. Jozef Galis
- Jozef Havlíček
- Ján Pienčak
- Štefan Piták
- MUDr. Juraj Rosľak
Prehľad Klimatických Podmienok
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad klimatických podmienok v oblasti:
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Júlová teplota | 12°C - 16°C |
| Množstvo zrážok | 900 - 1100 mm |
| Dĺžka trvania snehovej pokrývky | 100 - 120 dní |
| Priemerná maximálna výška snehovej pokrývky | 60 - 100 cm |
| Priemerný počet dní so snežením | 50 - 60 |
tags: #rimskokatolicky #kostol #osadka #okres #ruzomberok