Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi: História a Architektúra

Najcennejšou kultúrno-historickou pamiatkou mesta Spišská Nová Ves je mohutný trojloďový pseudobazilikálny chrám zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, ktorého pôvod siaha hlboko do stredoveku. Kostol je výnimočný svojou 87 m vysokou vežou predstavujúcou najvyššiu kostolnú vežu na Slovensku. Zároveň ide o vežu s najväčším počtom hodinových ciferníkov na Slovensku - nachádza sa ich na nej až sedem.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi.

Práve kvôli počtu hodín na tejto veži dostali v minulosti Spišiaci prívlastok „šlepi“ (slepí). Návštevníci Spišskej Novej Vsi môžu v prípade záujmu absolvovať i výstup na kostolnú vežu, v rámci ktorého si vychutnajú prekrásny výhľad na mesto a jeho okolie. Ak je pekné počasie, dovidíte až na Vysoké Tatry.

Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie sa pýši i ďalšími zaujímavosťami. Z exteriérových prvkov zaujme umelecky nesmierne hodnotný južný portál s tympanónom, ktorého reliéf znázorňuje korunovanie Matky Božej Panny Márie a predstavuje jednu z najstarších zachovaných plastík na Slovensku.

História mesta a kostola

Prvá písomná zmienka o meste Spišská Nová Ves je z roku 1268, kedy sa spomína ako Villa Nova. Je však isté, že rok 1268 nie je rokom založenia mesta, pretože v listine sa spomína, že Spišská Nová Ves ako osídlená obec už jestvovala, a že mala v tomto roku už aj faru a kostol. Vznikla splynutím starej slovenskej obce „Iglov“ a novšej nemeckej obce „Nová Ves“.

Architektúra Rímskokatolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorá je zachovaná sčasti v pôvodnom stave dodnes, jeho stavbu kladie do druhej polovice 14. storočia. Kostol je trojloďovou pseudobazilikálnou halovou stavbou s novým mnohouholníkovým uzáverom svätyne. Na severnej strane sväty­ne je pristavaná sakristia. Pôvodne to bola kaplnka zasvätená sv. Michalovi Archanjelovi. Zo severnej strany kostola bola pristavená kaplnka zasvätená sv.

V roku 1412, 8. novembra v Záhrebe, bola podpísaná listina, ktorou si kráľ Žigmund požičal od poľského kráľa Vladislava II. Jagelovského 37 000 kôp českých grošov, ktoré potreboval na vojnu proti Benátkam. V tom čase platil všeobecný zákaz brať úroky z pôžičky, preto dal Žigmund do zálohu poľskému kráľovi 13 spišských miest, medzi nimi aj Spišskú Novú Ves. Mesto ostalo v poľskej zálohe od 12. januára 1413 dlhých 360 rokov, až do roku 1772.

V rokoch 1886 až 1888 sa začala renovácia rímskokatolíckeho farského kostola. Bolo to za Štefana Koštialika, nového farára v Spišskej Novej Vsi, a to v duchu gotiky. Úprava stála celkovo okolo 25 000 zlatých. V rokoch 1892 až 1894 bola postavená nová neogotická veža, 87 metrov vysoká, podľa plánov profesora Imricha Steindla. Prestavba stála celkove 42 000 zl. najvyššiu čiastku poskytlo mesto (19 660 zl.) Novogotická veža tvorí zo všetkých strán najvýznamnejšiu a najcharakteristickejšiu časť siluety mesta. Je najvyššou vežou na Slovensku.

Interiér kostola

V interiéri možno obdivovať prevzácne sochy z dielne Majstra Pavla z Levoče a mnoho ďalších skvostov neraz stredovekého pôvodu. Predná časť kostola - presbytérium čiže svätyňa - má bohatú hviezdicovú klen­bu, ktorá pochádza z čias prestavby celej svätyne v roku 1771 vo viac-menej barokovom slohu. Bohato pomaľovaná je klenba svätyne: motív Ducha svätého a anjelov. Je to dielo majstra Felixa Daberta z roku 1887.

Pôvodný gotický hlavný oltár už v roku 1621 nahradili iným, rene­sančným. Ústrednou postavou však vždy zostávala patrónka farského ko­stola - Nanebovzatá Panna Mária. Terajší hlavný oltár zhotovili v dielni majstra Dominika Demetza z Groden- St. Ulrichu v Tirolsku v roku 1886. Objednal ho vtedajší farár Štefan Koštialik. Stalo sa tak v rokoch 1886 - 1887, keď sa realizovala rozsiahla reštaurácia kostola.

Vo farskom kostole je niekoľko klenotov. Relikviár v tvare kríža od Mikuláša Gallicusa zo Sieny pochádza z prvej polovice 14. storočia a je vysoký 42 cm. Cenné sú pacifikály z 15. storočia. Monštrancia pripisovaná košickému zlatníkovi Antóniovi pochádza zo začiatku 16. storočia. Kalich od Jána Kolbenhayera z Levoče, vysoký 25 cm, bol vyrobený z pozlateného striebra v roku 1795. Nachádza sa tu aj bronzová krstiteľnica z roku 1549, ktorej časť (tzv. nohu v tvare kónickej nádoby) historici pripisujú prvej gotickej zvonolejárskej dielni na Spiši založenej Majstrom Konrádom.

Najcennejšie súsošie Ukrižovania - Kríž, Sedembolestná Panna Má­ria a sv. Ján, pôvodne stálo na tráme vo víťaznom oblúku. Po odstrá­není trámu je umiestnené v bočnej lodi pri južnom portáli. Patrí medzi najlepšie diela, aké kedy vyšli z dielne Majstra Pavla z Levoče. Pochádza z roku 1520. Vo svätyni nad sakristiou visí vzácny tabuľový obraz znázorňujúci umučeného Krista a Bolestnú Pannu Máriu. Obraz bol súčasťou starého oltára Bolestnej Panny Márie.

Zvonica

V kostolnej veži sa nachádza i najvyššie položená zvonica. Návštevníci pri výstupe na vežu majú možnosť obdivovať päticu zvonov. Najstarším je tzv. Šmertny zvon s priemerom 92 cm z roku 1486 od spišskonovoveského zvonolejára Jána Wagnera. Dva najväčšie zvony Urban s priemerom 206 cm a váhou 5 320 kg (pôvodne z roku 1647, preliaty 1857) a Concordia s priemerom 164 cm a váhou cca 2 576 kg (z roku 1857) zhotovil zvonolejár Andreas Schaudt z Budapešti. V roku 1930 zvonolejáreň Fischer z Trnavy uliala zvony Peter s priemerom 143 cm a Medián s priemerom 118 cm.

tags: #rimskokatolicky #kostol #snv