Rekonštrukcia Rímskokatolíckeho Kostola Svätého Bartolomeja v Prievidzi a Duchovný Význam Adventu

Článok sa zameriava na rekonštrukciu rímskokatolíckeho kostola svätého Bartolomeja v Prievidzi v roku 1990 a zároveň zdôrazňuje duchovný význam adventu a Svätého roku milosrdenstva v kontexte katolíckej cirkvi.

Kostol sv. Bartolomeja v Prievidzi

Advent: Čas Duchovnej Prípravy

Advent je prvá časť liturgického roka Rímskokatolíckej cirkvi, vymedzená štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Je to očakávanie narodenia Ježiša, čas, kedy sa môžeme pripraviť na túto významnú udalosť. Počas tohto obdobia si pripomíname, ako veľmi potrebujeme Spasiteľa.

Slovo „advent“ má pôvod v latinskom slove adventus, čo znamená príchod. V tomto období máme na pamäti prvý príchod Krista v Betleheme a zároveň žijeme v očakávaní jeho druhého príchodu. Ak dnešný človek nie je oboznámený s tým, čo mu ponúka adventné obdobie, väčšinou skĺzne len do prázdneho konzumného vnímania predvianočného obdobia. V živote mnohých ľudí zohráva advent len malú úlohu.

Ľudia milujú Vianoce čiastočne preto, lebo oslavujú narodenie Krista a hlavne kvôli hojným oslavám a obdarovávaniu sa množstvom darčekov. V určitom zmysle je to ako s tým adventným kalendárom z nášho detstva, hoci príprava na Vianoce má omnoho hlbší význam. Tým významom je nie pripraviť nás na rozbaľovanie darčekov, ale na príchod Spasiteľa.

V mnohých krajinách na svete sa adventu nevenuje veľká pozornosť, lebo advent nedokáže priniesť komerčný úspech ako Vianoce. No aj v západnom svete sú už ľudia unavení prebytkom a konzumom a zdá sa, že znovu objavujú pravý zmysel adventu a Vianoc.

Prečo by mal byť advent dôležitým obdobím v živote kresťana?

• Je to čas v roku, kedy sa môžeme viac zamerať na Boha a rásť v našom vzťahu s ním.
• Pestovať vzťah s Bohom znamená uvedomiť si, ako veľmi potrebujeme Spasiteľa.
• Advent nás učí verne a trpezlivo čakať na Pánov príchod.
• Je dôležité uvedomovať si našu nádej v Bohu.
• Je to čas, ktorý nás pripravuje na oslavu skutočného významu vtelenia.
• Advent nám dovoľuje pocítiť viac Božej prítomnosti a pokoja počas hektických dní pred Vianocami.

Keď Ježiš znova príde ako víťazný kráľ, Boží mier a spravodlivosť naplnia zem. Nebude smútku ani sĺz a ľudia sa budú od výroby zbraní obracať k výrobe potravín. Je jednoduché pre tých z nás, ktorí žijú v bezpečí, pohodlí a prosperite zanedbávať zbožnú nádej príchodu Božieho kráľovstva so všetkými jeho výhodami. Napriek tomu táto nádej môže byť zapálená v nás, keď sa pokúsime starať sa o ľudí v núdzi, hladných, bez domova, ak sa postavíme za obete bezprávia a útlaku, ak pomôžeme tým, ktorí trpia chorobou alebo smútkom, aby sme mohli zdieľať Božiu lásku s nimi, ale aj preto, aby naša túžba po kráľovstve mohla byť obnovená v nás.

Oddajme sa naplno tomuto predvianočnému obdobiu a zistíme, že advent obohatí našu oslavu Vianoc. Čím viac sa dostaneme do kontaktu s našou potrebou Spasiteľa, tým viac sa budeme radovať zo Spasiteľovho narodenia. V advente nájdeme aj riešenie problému svetských Vianoc, ak si uvedomíme jeho duchovnú stránku a prežijeme nasledujúce štyri týždne v nádeji Kristovho príchodu.

Svätý Rok Milosrdenstva

Svätý Otec František počas slávenia kajúcej liturgie vo Vatikánskej bazilike 13. marca 2015 vyhlásil „Svätý rok milosrdenstva.“ Sám vtedy prijal aj sviatosť zmierenia a tiež ju viacerým kajúcnikom sám vyslúžil. A pri sv. omši povedal aj tieto slová: „Drahí bratia a sestry, často som premýšľal o tom, ako by Cirkev mohla urobiť očividnejším svoje poslanie byť svedkom milosrdenstva. Je to cesta, ktorá sa začína duchovným obrátením. Preto som sa rozhodol vyhlásiť mimoriadne jubileum, ktoré sa zameria na Božie milosrdenstvo. Chceme ho prežívať vo svetle Pánových slov: «Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec» (Lk 6,36).“

V predvečer Nedele Božieho milosrdenstva (11. 4. 2015) Svätý Otec František zverejnil bulu Svätého roka s názvom „Misericordiae vultus - Tvár milosrdenstva.“ Toto mimoriadne jubileum začne 8. decembra 2015 na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, pri príležitosti 50. výročia ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu a skončí sa na slávnosť Krista Kráľa, 20. nevembra 2016.

Mottom tohto jubilejného roku sú slová z predchádzajúceho verša - „Milosrdný ako Otec.“ Logo je dielom jezuitského pátra Marka I. Rupnika. V štýle modernej grafiky je vyobrazený Pán Ježiš, ako nesie človeka. Postava Krista pochádza z antického zobrazenia Dobrého pastiera, ktorý nesie ovečku. Tu sa však Kristus starostlivo venuje blížnemu človeku. Krista možno dobre rozpoznať pre svätožiaru a rany na rukách a nohách. Na logu je tiež motto Svätého roku milosrdenstva.

Aké miesto má Svätý rok v tradícii Cirkvi?

Katolícka cirkev začala s tradíciou Svätého roka v roku 1300 za pontifikátu pápeža Bonifáca VIII., ktorý počítal so slávením jubilea každých sto rokov. Od roku 1475 sa slávenie „riadneho svätého roku“ začalo opakovať po 25 rokoch, aby ho mohla zažiť každá generácia. Doteraz bolo 26 riadnych svätých rokov. Naposledy to bol Jubilejný rok 2000. Zvyk vyhlásiť „mimoriadny jubilejný rok“ siaha až do 16. storočia. V minulom storočí pápež Pius XI. vyhlásil Svätý rok 1933 pri príležitosti 1900. výročia vykúpenia, a v roku 1983 tak urobil Ján Pavol II. pri príležitosti 1950. výročia. Katolícka cirkev pripisuje Jubilejnému roku duchovný význam v možnosti obnoviť vzťah s Bohom a blížnym. To znamená, že Svätý rok je vždy príležitosťou k prehĺbeniu viery a k životu s novým úsilím o vydávanie kresťanského svedectva.

Jubilejným rokom milosrdenstva pápež František kladie do stredu pozornosti milosrdného Boha, ktorý pozýva všetkých, aby sa vrátili k nemu. Stretnutie s ním inšpiruje k čnosti milosrdenstva. Obrad začiatku Jubilea spočíva v otvorení tzv. svätej brány. Je to brána, ktorá je otvorená iba počas Svätého roka, inak je zamurovaná. Svätú bránu majú všetky štyri hlavné baziliky Ríma: sv. Petra, sv. Jána v Lateráne, sv. Pavla za hradbami a Santa Maria Maggiore. Obrad otvorenia svätej brány symbolicky vyjadruje, že pri príležitosti Jubilea sa veriacim ponúka osobitná cesta smerom k spáse. Svätá brána na ostatných bazilikách bude otvorená po Bazilike sv. Petra.

A prvýkrát v histórii jubileí možno otvoriť Svätú bránu milosrdenstva aj v jednotlivých diecézach. Počas Svätého roku milosrdenstva budú v Banskobystrickej diecéze tieto kostoly „Svätými bránami milosrdenstva“:

• Katedrála sv. Františka Xaverského (Banská Bystrica)
• Farský kostol Panny Márie Nanebovzatej (Banská Štiavnica)
• Filiálny kostol Panny Márie Fatimskej (Raticov Vrch)
• Prepoštský kostol Panny Márie (Kláštor pod Znievom)
• Farský kostol sv. Michala, archanjela (Levice)
• Farský kostol Sv. Margity Antiochijskej (Litava)
• Farský kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa (Nitrianske Pravno)
• Farský kostol Narodenia Panny Márie (Nová Baňa)
• Farský kostol Božského srdca Ježišovho (Partizánske)
• Farský kostol sv. Bartolomeja, apoštola (Prievidza)
• Farský kostol Najsvätejšej Trojice (Slovenská Ľupča)
• Bazilika Navštívenia Panny Márie (Staré Hory)
• Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie (Šahy)
• Farský kostol Božieho milosrdenstva (Terany)
• Farský kostol sv. Alžbety (Zvolen)
• Farský kostol povýšenia Svätého kríža (Žiar nad Hronom)
• Farský kostol Narodenia Panny Márie (Veľký Krtíš)

Tieto Sväté brány milosrdenstva sa budú otvárať na 3. adventnú nedeľu. „Ktokoľvek nimi prejde, bude môcť zakúsiť Božiu lásku, ktorá potešuje, odpúšťa a dáva nádej. Nech vás, milí veriaci, sprevádza sila vzkrieseného Pána, ktorý neprestajne podporuje naše putovanie. Nech vás vedie Duch Svätý tak, aby ste spolupracovali na diele spásy, ktoré vykonal Kristus Pán“ (por.

Svätý František Xaverský

Svätý František Xaverský sa narodil 7. 4. 1506 na hrade Xavier v Španielsku. Bol najmladší z piatich detí, obidvaja rodičia pochádzali zo šľachtického rodu. František mal nadpriemerné rozumové schopnosti. Po získaní základného vzdelania išiel študovať do Paríža, kde získal v roku 1530 akademický titul „magister artium“, čo zodpovedá terajšiemu doktorátu filozofie. Počas štúdií sa zoznámil s Ignácom Loyolským, s ktorým si spočiatku veľmi nerozumeli. František si priveľmi zakladal na svojom šľachtickom pôvode a rád sa zúčastňoval na veselých večierkoch v pochybnej spoločnosti. Ignác mu pripomínal evanjeliový citát: „Čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, ale svojej duši by uškodil?!“

Postupne sa František pod Ignácovým vplyvom začal pozerať na svoj život z hľadiska Božej oslavy a spásy nesmrteľných duší, vrátane svojej. V lete 1533 bol už ochotný opustiť všetko na čom si doteraz zakladal. V roku 1534 bol František spolu s Ignácom medzi tými, ktorí sa sľubom zaviazali, že pôjdu do Svätej zeme a tam budú apoštolovať v evanjeliovej chudobe a čistote. Po štúdiách teológie bol v Benátkach vysvätený za kňaza. Tu spolu s Ignácom pomáhali v nemocnici ťažko chorým. V roku 1540 pápež písomne potvrdil vznik jezuitskej rehole nazvanej Spoločnosť Ježišova, ktorej zakladateľom bol sv. Ignác Loyolský a do ktorej patril aj sv. František Xaverský.

Záujem o prácu novej rehole bol veľký a tak v roku 1541 František odchádza na misie do Indie s hodnosťou apoštolského nuncia. Navonok sa nijak nelíšil od ostatných kňazov a dôsledne zachovával chudobu, ktorú sľuboval ako rehoľník. Po zastávkach v Mozambiku a na ostrove Sokotre sa dostal do Indie do mesta Goa. Mesto bolo občianskou i cirkevnou metropolou portugalských kolónií avšak s mravnou nízkosťou európskych kolonizátorov a všestrannou biedou domorodcov. Keďže videl v akom stave je mesto, ktoré bolo duchovným centrom, ľahko si domyslel, že v ostatných indických mestách to bude ešte horšie. S pomocou tlmočníkov preložil najdôležitejšie modlitby a katechizmové poučky do tamojšieho jazyka, a tak sa v tropickej horúčave vydal na cestu od osady k osade ako kňaz, učiteľ, lekár, sudca a neraz aj ako smelý obranca utláčaných. Na viacerých miestach vybudoval kostoly, založil školy a pokrstil tisíce dospelých a detí. Po dvojročnom pôsobení ponechal sv. František Xaverský svojich pomocníkov v Indii, aby pokračovali v misijnom diele. On sám sa vydal ďalej na východ po rôznych ostrovoch. Tri mesiace pôsobil medzi ľudožrútmi. Misionára, ktorý tam bol pred ním, domorodci zabili. Františka neodstrašovalo nebezpečenstvo, iba sa tým viac odovzdal do rúk Božej prozreteľnosti. Vo dne pracoval, v noci sa modlil.

V roku 1547 mu istý kapitán predstavil troch Japoncov; z rozprávania vyrozumel, že Japonci sú kultúrne vyspelí, ale doteraz nič nepočuli o kresťanstve. Po dôkladnej príprave sa v roku 1549 vydal na cestu do Japonska. S pomocou troch Japoncov preložil najdôležitejšie modlitby a katechizmové poučky. V Japonsku navštívil mnoho kniežactiev, kde ohlasoval Kristovo evanjelium. S predstaviteľmi japonskej vedy viedol celé týždne vášnivé diskusie a mnohí z nich sa dali pokrstiť. V Japonsku zanechal svojich spoločníkov a sám sa musel vrátiť do Goy, aby pripravil misiu do Číny.

V roku 1552 sa delegácia vedená sv. Františkom Xaverským vydala na cestu do Číny. Po zastávke na jednom ostrove, veliteľ plavby zakázal delegácii pokračovať v ceste do Číny, pokračovať smel len František s dvomi pomocníkmi. Po dlhej plavbe sa nakoniec dostali na ostrov Sancian, neďaleko čínskeho pobrežia. Žiadna loď nechcela vziať Františka na čínsku pevninu. V chladnom a vlhkom počasí prepadla Františka zimnica. Niekoľko dní v biednej chatrči zápasil s horúčkami až napokon v noci z 2. na 3. decembra 1552 vo veku 46 rokov zomrel. Pochovali ho a jeho telo zasypali vápnom, aby sa čím skôr rozložilo. V roku 1554 portugalskí námorníci prišli previezť jeho telesné pozostatky, s údivom však zistili, že Františkovo telo ostalo neporušené. Pochovali ho v jezuitskom kostole v indickom meste Goa. Pravú ruku oddelili a previezli do Ríma, kde ju uložili do relikviára v kostole Al Ges. V roku 1622 bol František Xaverský vyhlásený za svätého.

Je patrónom Japonska, Indie; východných misií, misionárov, námorníkov, dobrej hodiny smrti a katolíckej tlače. V našej banskobystrickej diecéze je Katedrála zasvätená sv.

Rekonštrukcia Kostola vo Veľkom Krtíši

Prestavba kostola sa začala na základe projektovej dokumentácie na rekonštrukciu rímskokatolíckeho kostola, ktorú vypracovala firma Inper Lučenec, zodpovedný projektant Ing. Juraj Tömöl, vypracoval Ing. Norbert Tóth. Projekt zachoval pôvodnú svätyňu a oblúkovú prístavbu. Celá loď bola asanovaná a postavená nová, zväčšená do dĺžky a šírky, nakoľko to dovoľoval terén okolo kostola.

Počas stavebných prác bolo treba zabezpečiť náhradné priestory vhodné na vykonávanie bohoslužieb. Pozitívne zareagoval na našu požiadavku evanjelický pán farár Ján Ďurov i jeho zbor a dali nám k dispozícii evanjelický kostol. V evanjelickom kostole sa slúžili rímskokatolícke omše od júna 1997.

Samotná rekonštrukcia kostola bola zadaná stavebnej firme Mivis v. o. s. Modrý Kameň, ktorá sa osvedčila pri prvej prístavbe. Zmluvu o diele podpísali zmluvné strany: objednávateľ Rímskokatolícky farský úrad Veľký Krtíš, štatutárny zástupca Miloš Krchňavý a zhotoviteľ Mivis v. o. s., štatutárny zástupca Viktor Srník. Predmetom plnenia tejto zmluvy boli búracie práce vykonané do jedného mesiaca a výstavba hlavnej lode kostola do 12 mesiacov od protokolárneho prevzatia staveniska. Cena za zhotovenie diela činila celkom 4 075 400,- Sk. Cena bola dohodnutá na základe odovzdanej projektovej dokumentácie a príslušného rozpočtu. Už pri podpise zmluvy o diele objednávateľ oboznámil zhotoviteľa s požadovanými zmenami prác a materiálov oproti projektu. Zmeny rozpočtu však museli byť vopred odsúhlasené za prítomnosti technického dozoru zabezpečovaného pánom Viliamom Bayerom a pánom Ing. Igorom Kokavcom s objednávateľom. Dátum začatia prác podľa zmluvy bol 23. 7. 1997.

S geologickým prieskumom a úpravou terénu sa začalo už na jar 1997. V auguste už prebiehali búracie práce. V tejto fáze sa do prác zapájali i veriaci formou brigád pri úprave terénu a neskôr pri čistení tehál zo zbúraniska, ktoré sa dali použiť. Búracie práce prebehli rýchlo a po nich sa začalo s náročnou pilotážou. Základný pás po pilotáži bol ukončený začiatkom septembra a 16. septembra sa začalo s ťahaním múrov. V októbri sa už pracovalo na múroch priečelia, ukončil sa veniec a spravili sa prievlaky pre prvý stupeň chórusu. Dotiahli sa múry a dokončil sa druhý veniec, a tak i príprava pre položenie strechy. Krásnu, dlhú a slnečnú jeseň v r. 1997 si určite dlho budú pamätať veriaci, ktorí sledovali priebeh stavebných prác na kostole. Počasie bolo mimoriadne prajné, a tak v decembri bola ukončená hrubá stavba, ktorú sa podarilo zastrešiť. Ďalšie práce sa naplno rozbehli až v marci 1998.

Ako rástla novostavba kostola, rástlo i nadšenie a zapálenie veriacich pre toto dielo, čo sa odrážalo i v nedeľných zbierkach organizovaných raz mesačne ...

tags: #rimskokatolicky #kostol #svateho #bartolomeja #prievidza #1990