Rímskokatolícky kostol v Žiari nad Hronom: História a vývoj

Mesto Žiar nad Hronom, kedysi známe ako Svätý Kríž nad Hronom, má bohatú a pestrú históriu siahajúcu až do 11. storočia. Jeho vývoj bol ovplyvnený rôznymi historickými udalosťami, kultúrnymi vplyvmi a hospodárskym rozvojom.

Kostol Povýšenia svätého Kríža v Žiari nad Hronom

Najstaršie zmienky a vývoj názvu

Prvá písomná zmienka o meste Žiar nad Hronom sa datuje do roku 1075, kedy sa nazývalo Kerestur. Názov osady prechádzal mnohými zmenami. Od roku 1237 sa nazývalo Cristur, od roku 1246 Villa Sancte Crusis de Susal, od roku 1773 Swaty Kriss, od roku 1927 Svätý Kríž nad Hronom a od roku 1955 Žiar nad Hronom.

Pôvodný názov osady Sv. Kríž nad Hronom, nie je známy, hoci nie je vylúčené, že to bol názov „Susol, „Šušol". Osada Sv. Kríž nad Hronom mala už pred rokom 1237 ako miesto s mýtnicou druhotný názov a po prvý raz doložený v pomaďarčenej forme „Cristur“ (neskoršie Kerestúr), to v slovenčine znamená „Kríž Pána“.

Stredoveký vývoj a zemepánske mestečko

Obec s mýtom sa prvýkrát spomína v roku 1075. Od roku 1246 sa vyvíjala ako zemepánske mestečko, ktoré sa neskôr stalo strediskom arcibiskupského panstva v severnej časti stolice; v erbe malo kríž. Časť mýta patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu.

V roku 1536 malo mestečko 28 port, v roku 1601 faru, školu, mlyn a 79 domov, z toho 3 zemianske, v roku 1720 malo 89 daňovníkov, z toho 21 remeselníkov - čižmárov, zámočníkov, krajčírov, kožušníkov a iných krčmu a obchodníkov, v roku 1828 136 domov a 955 obyvateľov.

V roku 1571 patrili panstvu obce Svätý Kríž, Veľká a Malá Lovča, Prestavlky, Trubín, Kopernica, Nová Lehota, Kosorín, Slaská, Nevoľné, Bartošova Lehota, Jastrabie, Pitelová, Stará Kremnica a Lutila.

Svätý Kríž vo víre povstaní (15. - 18. storočie)

Mestečko Svätý Kríž vo víre povstaní (15. - 18. storočie). V období nepokojov v 15. storočí okolie ovládal český Ján Jiskra z Brandýsa, za podpory kastelánov z okolitých hradov. Po mierovej zmluve z roku 1452 medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadim sa táto pevnosť zbúrala.

V roku 1664 tu generál Souches zvíťazil nad Turkami, neskoršie došlo k bitke Thokolyho a potom aj Rákócziho vojsk s cisárskymi vojskami. Roku 1661 došlo k veľkému požiaru; všetky usadlosti ľahli popolom spolu s kostolom a zvonicou. Obyvatelia Sv. Kríža ho v nasledujúcich rokoch opäť vybudovali. 1. novembra 1678 vojská Imricha Tökölyho porazil v bitke pod Sv. Krížom generál Rabatt. Jazda grófa Alexandra Károlyho porazila dňa 20. novembra 1703 cisárske vojsko v bitke pod Sv. Krížom.

V 17. storočí sa v mestečku niekoľkokrát zišli župné zhromaždenia. Z roku 1678 je doložený cech krajčírov, z roku 1690 cech ševcov, z roku 1728 cech čižmárov, z roku 1733 cech kováčov.

Významné udalosti

• 1075: Založenie kláštora v Hronskom Beňadiku.
• 1644: Juraj II. Rákoczi porazený cisárskou armádou pred hradbami Sv. Kríža.
• 1. november 1678: Vojská Imricha Tökölyho porazené generálom Rabattom.
• 20. november 1703: Cisárska armáda podľahla vojsku povstalcov Františka II. Rákociho.
• 27. októbra 1708: Bitka pri Sv. Kríži.

Svätý Kríž počas I. ČSR a II. svetovej vojny

Od roku 1875 je Sv. Kríž administratívnym centrom so sídlom slúžnovského úradu a až do roku 1928 okresným sídlom, ku ktorému patrilo 55 obcí. V roku 1872 založili Tekovsko-svätokrížsku sporiteľňu. Žiar nad Hronom mal stále poľnohospodársky ráz.

Za I. ČSR pokračovalo vysťahovalectvo. Obyvatelia chodili na sezónne poľnohospodárske práce do Rakúska. V roku 1940 vznikla ilegálna miestna organizácia Komunistickej strany Československa (MO KSČ). Veľkú aktivitu vyvíjal Revolučný národný výbor (RNV). V druhej polovici septembra 1944 tu boli veliteľstvá 1. československej partizánskej brigády, partizánskej brigády Jána Nálepku a štáb francúzskeho partizánskeho oddielu.

V priestore Žiaru nad Hronom prebiehali koncom septembra 1944 veľké boje. Nemci po obsadení Žiaru nad Hronom tu zriadili zberný tábor zajatcov, perzekvovali obyvateľov, vypálili cigánsku osadu a jej obyvateľov povraždili. Žiar nad Hronom bol oslobodený 31. 3. 1945. Za účasť v SNP bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.

Výstavba hlinikárne a premenovanie na Žiar nad Hronom

S výstavbou hlinikárne sa začalo v roku 1951 a už v máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka. Vybudovala sa tu jediná hlinikáreň v bývalej ČSSR - Závody SNP. Hutnícky kombinát zmenil život v obci, ktorú v roku 1955 premenovali na Žiar nad Hronom.

V prevádzke boli i kameňolomy automobilové opravovne, potravinárske závody, výrobňa hračiek. Miestne závody poskytovali zamestnanie obyvateľom mesta i širokého okolia. Počet obyvateľov sa niekoľkonásobne zvýšil. Vybudovali sa nové sídliská, sociálne a kultúrne zariadenia a služby. V roku 1960 sa Žiar nad Hronom stal sídlom okresu. Mal a má priznaný štatút mesta.

Podnik však vypúšťal do ovzdušia mnoho škodlivín. Susednú obec Horné Opatovce s viac ako tisíckou obyvateľov znečistil natoľko, že ju vtedajšie úrady dali vysťahovať. Dodnes z nej stojí opustený kostol a škola, pri hlavnej ceste uvidíte aj starý cintorín.

Historické pamiatky a zaujímavosti

Väčšinu pamiatok pôvodného Svätého Kríža uvidí každý, kto z hlavného ťahu medzi Bratislavou a Zvolenom zabočí do mesta. Na pravej strane za riekou Hron stojí kaštieľ zo 17. storočia, ktorým patril ostrihomskému arcibiskupstvu a neskôr banskobystrickému biskupstvu. Rozmernú dvojposchodovú stavbu s hranatými nárožnými vežami kúpilo mesto a zriadilo v nej múzeum.

Banskobystrickí biskupi dali v Žiari postaviť začiatkom 19. storočia veľký kostol s dvomi vežami, ktorý sa nachádza na vyvýšenine oproti kaštieľu po ľavej strane cesty. Kostol je tradične zasvätený sv. Krížu, podľa ktorého získal zrejme Žiar aj svoje pôvodné meno.

Medzi významné pamiatky patria:

• Šášovský hrad: Zrúcanina gotického hradu z 13. storočia.
• Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža: Klasicistická stavba z rokov 1806 - 1813.
• Biskupský kaštieľ: Renesančno-baroková stavba z roku 1631.

Biskupský kaštieľ v Žiari nad Hronom

Žiarsky erb

Žiarsky erb tvorí delený štít. V jeho hornej, dvojtretinovej časti je strieborný kríž v obojstranných lúčoch zlatej farby. Spodnú časť - tretinu erbu tvoria dve modré vlnky na striebornom podklade.

Kostol Povýšenia svätého Kríža v Žiari nad Hronom

Objavte neuveriteľnú históriu a stavebný vývoj Farského kostola v Žiari nad Hronom, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Táto farnosť prešla dlhú cestu od svojich gotických koreňov až po dnešnú klasicistickú podobu.

Najstaršia história a vznik farnosti

Svätokrížska farnosť je veľmi stará. Prvý známy farár bol Gerard z Parmy (1254 - 1264). Až do roku 1806 stál vo vyvýšenej polohe v Žiari nad Hronom stredoveký Kostol sv. Kríža. Obec vznikla na území patriacom ostrihomskému arcibiskupstvu vo výhodnej polohe nad tokom Hronu na križovatke obchodných ciest zrejme už v 11. storočí. Názov Svätý Kríž dostala obec, od roku 1246 mestečko, od patrocínia kostola.

Prvá priama písomná zmienka o chráme je až z roku 1527, kde sa spomína ako starý kostol. Nie je ale jasné, kedy bola spomínaná stavba postavená. V staršej literatúre sa uvažovalo, že to mohlo byť niekedy koncom 11. alebo koncom 12. storočia, kedy bolo patrocínium sv. Kríža veľmi populárne.

Stavebný vývoj kostola

V priebehu 17. storočia bola stavba viacnásobne poškodená, vrátane vyhorenia pri požiari mesta v lete 1661, kedy padla ohňu za obeť aj zvonica. Oheň poškodil kostol taktiež v roku 1740. Sakrálny objekt bol veľmi poškodený vojnovými udalosťami a požiarmi, ktoré postihli mestečko. Kostol bol postavený približne na miestach starého kostola, ktorý v roku 1806 dal zbúrať banskobystrický biskup Gabriel Zerdahelyi. Stredoveký kostol zbúrali na základe rozhodnutie banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyiho v roku 1806, pričom rozobraná bola aj krypta nachádzajúca sa pod svätyňou.

Plány terajšieho jednoloďového, dvojvežového kostola vypracoval kňaz rehole piaristov Florián Dom. Ten postavili v klasicistickom štýle ako jednoloďovú stavbu s dvojvežovým priečelím v rokoch 1806 - 1813. Zo starého kostola bol využitý organ, štyri zvony, ako aj chrámové cennosti. Hrubá stavba bola ukončená v roku 1811 a tak v septembri 1812 G. Zerdahelyi mohol nový chrám posvätiť. Všetky práce boli ukončená začiatkom októbra 1813. Náklady na postavenie kostola dosiahli takmer 60.000 florénov.

Klasicistický dvojvežový kostol postavený v rokoch 1806 - 1813 podľa plánu Floriána Doma, na mieste zbúraného gotického sakrálneho objektu, spomínaného v roku 1527. Obnovovaný bol v 20. storočí.

Vchod do chrámu je riešený predstavaným portikusom, súčasťou ktorého je tympanón v tvare trojuholníkového štítu. V jeho strede sa nachádza erb biskupa Gabriela.Zerdahelyiho od Leopolda Forstra.

Dňa 14. septembra 1812 na sviatok Povýšenia svätého Kríža biskup Gabriel Zerdahelyi, zakladateľ a mecén kostola, ho konsekroval a do hlavného oltára uložil relikvie svätých: Fulgencia, Jukundína a Severína. Na pamiatku významnej udalosti bola v Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie (pred rokom 1988 Lurdskej) zabudovaná pamätná tabuľa. V kaplnke sa nachádza i obraz biskupa Gabriel Zerdahelyiho a na oltári socha piety. 12 krížov po obvode interiéru kostola svedčí o udalosti.

Vo svätyni nad hlavným oltárom je obraz - olejomaľba Povýšenia svätého Kríža od viedenského maliara Františka Schöna z roku 1809. Znázorňuje udalosť opätovného postavenia svätého Kríža na Golgote.

V chrámovej lodi sú štyri bočné oltáre zasvätené: svätej Anne, svätému Štefanovi, prvému mučeníkovi, Anjelovi strážcovi a Panne Márii Karmelskej - Škapuliarskej. Nad každým oltárom je olejomaľba s vyobrazením príslušného svätca. Najnovší je obraz Panny Márie Karmelskej - Škapuliarskej z roku 1949 od Edmunda Messányiho z Nitry. Známy maliar okrem obrazu namaľoval v rokoch 1948 - 1949 obrazy na klenbách, zreštaurované v roku 1987.

Okrem kaplnky Panny Márie Sedembolestnej je v kostole kaplnka Panny Márie Lurdskej. Svätyňa kostola je štvorcového tvaru a kostolná loď obdĺžniková. K vonkajšej pravej strane svätyne je pristavená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a k vonkajšej ľavej strane sakristia, čím kostol v pôdoryse dostáva tvar kríža a vytvára jednoliaty celok.

V severnej veži je veľký zvon (1660kg), odliaty v roku 1948 a venovaný k úcte svätých: Michala archanjela., Floriána a Jána Nepomuckého. Vo veži sa nachádza i umieráčik (58kg) z roku 1924. V južnej veži sú tiež dva zvony. Jeden 750 kg (medián-stredný) z roku 1924 k úcte Nepoškvrneného počatia Panny Márie a tzv. malý zvon (430kg) z roku 1924 k úcte svätého Kríža. Veža spolu s krížom sa vypína do výšky 30 m.

Pri kostole sa nachádza pohrebná kaplnka rodiny Anderleovcov z roku 1867. Pred hrobkou stojí na kamennom podstavci socha sv. Rócha, neskorobaroková z roku 1788.

Architektonické detaily

Ide o halový priestor s rovným uzáverom presbytéria. Loď a presbytérium sú zaklenuté českou plackou. Po oboch stranách presbytéria sú bočné kaplnky s kláštornou klenbou. Všetky klenby spočívajú na širokej priebežnej rímse, podoprenej vtiahnutými piliermi. Fasáda má predstavaný portikus so štyrmi mohutnými stĺpmi nesúcimi široký horizontálny architráv. Nad portikom je trojuholníkový tympanón. Bočné fasády sú členené podstrešnou rímsou a lizénovým orámovaním.

Interiér kostola

Hlavný oltár so stĺpovou architektúrou a segmentovým tympanónom má stredný obraz Povýšenia sv. Kríža od Františka Schöna z roku 1809. Štyri bočné oltáre rovnakého vybavenia, pilastrová architektúra so segmentovým tympanónom, majú uprostred obrazy so scénami zo života Panny Márie.

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v interiéri uvádza kazateľnicu a krstiteľnicu z červeného mramora, ktoré sú klasicistické zo začiatku 19. storočia, ďalej barokový voľný obraz sv. Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia a v inventári spomína gotický kalich je z 15. storočia. Pod chórom je pamätná tabuľa z roku 1876 s menami cirkevných hodnostárov, pochovaných v kostole.

V kostole je krypta, v ktorej je pochovaný Štefan Moyses (1797 - 1869), prvý predseda Matice slovenskej a banskobystrický biskup. Nad kryptou z vonkajšej strany kostola textová tabuľa zo šedého mramoru.

Krypta Banskobystrických Biskupov

Pod severnou vežou kostola je krypta banskobystrických biskupov. V nej sú pochovaní biskupi s uvedením rokov spravovania diecézy: František Berchtold (1776 - 1793), Gabriel Zerdahelyi (1800 - 1813), Jozef Belánsky (1823 - 1843), Štefan Moyses (1851 - 1869), Karol Rimely (1893 - 1904), Marián Blaha (1920 - 1943).

Kostol Povýšenia svätého Kríža

Štefan Moyses, prvý predseda Matice slovenskej

V kostole je krypta, v ktorej je pochovaný Štefan Moyses (1797 - 1869), prvý predseda Matice slovenskej a banskobystrický biskup. Nad kryptou z vonkajšej strany kostola textová tabuľa zo šedého mramoru.

Súčasný stav a využitie

Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu a je prístupný verejnosti v juhovýchodnej časti mesta.

Významné udalosti v novodobej histórii farnosti

V novodobej histórii farnosti sa udialo mnoho významných udalostí, ktoré formovali jej duchovný život.

• 22. 09. 2001 - Slávnostná konsekrácia kostola banskobystrickým diecéznym biskupom Mons. Rudolfom Balážom.
• 5.4.2003 - Dokončenie a inštalácia Krížovej cesty, vyrobená majstrom Martin Barnášom z Kežmarku.
• 23.5.2004 - Slávnostná svätá omša s vysviackou MUDr. Štefana Paľúcha za stáleho diakona.
• Od 11.9.2004 - do 19.9.2004 - Misie, ktoré viedli bratia redemtoristi.
• 15.6.2008 - Posviacka novej fary Mons. R. Balážom a inštalácia Mgr. Miroslava Svrčeka za správcu novej farnosti.
• 27.5.2009 - Prvýkrát vyslúžená sviatosť birmovania v chráme.

Tieto udalosti svedčia o živote a aktivite farnosti v súčasnosti.

Ružencové bratstvo

Ružencové bratstvo v kostole pracuje naďalej. Členky pomáhajú pri upratovaní kostola. Jedenkrát v mesiaci je obetovaná sv. omša za členky a ich rodiny.

Spevokol

V mesiaci jún bol založený spevokol žien v kostole a zároveň aj farnosti. Spevokol pôsobí pre obe farnosti pri dôstojne rozlúčke s našimi bratmi a sestrami, ktorí nás vstúpili do večnosti.

Organ v Kostole Povýšenia sv. Kríža

Žiar nad Hronom - organ v Kostole Povýšenia sv. Kríža (č. ÚZPF 1993/0) - umelecko-historický a organologický výskum - rok 2020 realizovali Mgr. art. Andrej Štafura, PhD. a Ing. Štefan Nagy, ArtD.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie

Stavba kostola bola realizovaná v rokoch 1999-2001 dekanom ICLic. Autor projektu: Ing.arch. Projektová dokumentácia: Stavoprojekt internacionál a.s. Stavbu realizoval: ZSNP a.s. Stavebný dozor: Ing. Kostol má tvar kruhu. Jeho kapacita je 600 miest, z toho 420 miest na sedenie. V presbytériu kostola dominuje okrem hlavného oltára, socha Sedembolestnej Panny Márie. Veža kostola je vysoká 28 metrov, zakončená krížom.

Dňa 22. 09. 2001 bol kostol slávnostne konsekrovaný banskobystrickým diecéznym biskupom Mons. Rudolfom Balážom.

Prehľad udalostí vo farnosti

Nasledujúca tabuľka sumarizuje niektoré z kľúčových udalostí, ktoré sa odohrali vo farnosti v nedávnej minulosti:

Osobnosti spojené s farnosťou

Medzi významné osobnosti spojené s farnosťou patrí Jakub Haško, ktorý sa narodil v obci Trubín (dnes okres Žiar nad Hronom) v rodine lesného robotníka. Čítať a písať ho naučil miestny farár, ktorý na chlapcove nadanie upozornil trnavského kanonika J. Selepchényiho. V jeho osobe získal mladý Haško celoživotného ochrancu a podporovateľa. Zásluhou kanonikovej morálnej a finančnej pomoci mohol získať školské vzdelanie.

tags: #rimskokatolicky #kostol #ziar #nad #hronom