Rímskokatolícky neskorogotický kostol svätého Vavrinca diakona: História a architektonické skvosty

Rímskokatolícky kostol svätého Vavrinca diakona, národná kultúrna pamiatka, patrí medzi najvýznamnejšie historické pamiatky Revúcej. Je to neskorogotická stavba z druhej polovice 15. storočia s renesančne upravenou loďou.

Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona v Revúcej.

História a stavebný vývoj

Neskorogotický kostol bol postavený v druhej polovici 15. storočia. Základ kostola tvorí staršia stavba zo začiatku 14. storočia, ktorá bola nahradená v druhej polovici 15. storočia súčasnou. Loď bola renesančne upravená v 17. storočí. Sakrálny objekt upravili v roku 1892.

Neskorogotický kostol je najstarším svedkom premien mesta a patrí medzi jeho najcennejšie architektonické pamiatky. Postavený bol v centre Revúcej v poslednej tretina 15. storočia na mieste staršieho objektu zo 14. storočia.

Kostol upravovaný v roku 1892 je jednoloďová stavba s presby tériom s polygonálnym uzáverom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium s vydláždenou klinovou profiláciou je zaklenuté rebrovou hviezdico­vou klenbou. V presbytériu je neskorogotické pastofórium a lomený gotický portál. Veža je klasicisticky upravená a krytá ihlancom.

V roku 1565 - 1711 bol Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona striedavo v rukách evanjelikov a katolíkov. Po 14.5. do 6.8.1892 Zbúrali nižšiu vežu, zvonicu - strážnu vežu (campanellu) Rímskokatolískeho kostola sv. Vavrinca diakona, jednu zo vzácnych dominánt mesta. (Väčšina literatúry nesprávne uvádza rok jej zbúrania 1894, alebo po roku 1894.) Z histórie vieme, že revúcke meštianstvo oboch konfesií sa nad tým pohoršovalo. Pamätníci z radov Revúčanov potom tvrdili, že práce s rozoberaním zvonice stáli viac, ako by bolo potrebné zaplatiť za opravu jej strechy.

Zaujímavosťou je fakt, že v roku 1556 bola pri kostole pravdepodobne zriadená farnosť. Dokladom toho by mohol byť odtlačok pečatidla, doteraz najstaršej známej zmienky o revúckej cirkvi. V jeho kruhopise je text: "Sigill. Eccl. N. Rötz. ad. s. Laur. Mart.

V júli 1556 Nájazdom do Muránskej doliny vtrhli Turci aj do Revúcej. Záznamy o ich pustošení sa nezachovali. Traduje sa, že ju vyrabovali a vypálili tak, že na Malorevúckej, dnešnej Tomášikovej ulici, založili na troch miestach oheň. Horiacim vencom vytvoreným zo smoly zapálili Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona. Väčšia časť mesta ľahla popolom a zhorel aj mestský archív.

Architektonické detaily

• Ide o jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou.
• Presbytérium je zaklenuté rebrovou hviezdicovou klenbou s vyžľabenou klinovou profiláciou.
• Loď má velené klenby s lunetami.
• Južná predsieň je krytá krížovou hrebienkovou klenbou.
• V presbytériu je neskorogotické vežovité pastofórium s kovanou mrežou z 15. storočia, ktorú tvoria krížom na seba preložené železné prúty zdobené štvorlístkami a lomený gotický portál s diamantovým podstavcom.
• Fasády sú hladké, členené oknami a na presbytétiu aj gotickým opornými piliermi.
• Na jednom z gotických oporných pilierov kostola sú vytesané slnečné hodiny, ktoré patria do vzácnej skupiny renesančných pamiatok technického charakteru.
• Veža s klasicistickou úpravou je zastrešená ihlancom, ktorý dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu.

Predstavaná veža kostola mala barokovú strechu cibuľovitého tvaru, v roku 1879 ju klasicisticky upravili a dostala tvar do ihlanu. V nej sa dodnes nachádza zvon Jozef z roku 1820, najstarší zvon v Revúcej.

Hlavný oltár je pseudogotický od rezbára Júliusa Fuhrmanna. Uprostred sa nachádzajú pôvodné neskorogotické tabuľové obrazy z čias okolo roku 1500, predstavujúce scény zo života sv. Quirina (vypočúvanie svätca pred vladárom, jeho bičovanie, stínanie a pochovávanie). Vedľa novšej sochy sv. Vavrinca sú po oboch stranách tabuľové maľby dvoch rádových svätcov a biskupa, z čias okolo roku 1500.

Baroková krstiteľnica mušľovitého tvaru z červeného mramoru je z 18. storočia.

Pravdepodobne niekedy v druhej polovici 15. storočia kostol obohnali kamenným múrom s troma vstupnými oblúkovými bránami. Pri severnej bráne sa nachádza baroková nika so sochou sv. Jána Nepomuckého. Okolo kostola bol pôvodne aj prvý revúcky cintorín.

V roku 1985 pri obnove exteriéru kostola boli v západnej časti južnej steny lode objavené drobné zvyšky stredovekých nástenných malieb so scénou Kalvárie a kľačiacou postavou biskupa, pravdepodobne z konca 15. storočia. Maľbu vytvorili technikou pravej fresky a je dokladom niekdajšej výzdoby kostola.

Rímskokatolícky kostol svätého Vavrinca Diakona v Horných Salibách

V obci Horné Saliby sa nachádza Rímskokatolícky kostol svätého Vavrinca Diakona, ktorý stojí na základoch starého chrámu z 11. storočia. O prvom kostole sv. Vavrinca v Horných Salibách sa zachovalo málo údajov. V r. 1271 sa spomína v listine kráľa Istvána V., keď potvrdil nitrianskemu kostolu sv. Emeráma listinu Gézu II. V dokumente sa spomína aj kostol, teda najneskôr na začiatku 12. storčia, ale zrejme ešte v 11. storočí.

V r. 1524 na pravom brehu Dudváhu bol postavený neskorogotický kostol opäť zasvätený sv. Vavrincovi, v blízkosti ktorého bol zriadený aj cintorín. O krátky čas za Eleka Thurzu kostol prešiel do vlastníctva evanjelikov, ale okolo roku 1620 im ho Miklós Eszterházy odobral a dal katolíkom. Bohostánok viackrát menil majiteľa a až šopronský snem v r. 1681 rozhodol, že kostol prechádza do majetku katolíkov. Nakoľko vojnové udalosti značne poškodili malý kostol, preto bol v r. 1770 zbúraný. Základy tohto kostola boli ešte viditeľné v 19. storočí.

Začalo sa so stavbou nového klasicistického rímsko-katolíckeho kostola sv. Vavrinca diakona podľa plánov Jakaba Fellnera, ktorý bol dokončený v r. 1775. Jeho staviteľom bol kancelár gróf Ferenc Eszterházy. Zo starej stavby sem preniesli zvon z r. 1401. V roku 1823 kostol vyhorel a jeho veža bola opäť zastrešená pôvodnou strechou až v r. 1967. Kostol poškodili aj vojnové udalosti r. 1944-1945, ale zanedlho bol opravený.

Je to jednoloďová stavba s polygonálne zakončeným presbytériom, nad štítovou fasádou nadstavanou vežou a pristavanou sakristiou. Fasáda kostola je členená lizénami a polkruhovo zakončenými oknami v kamenných šambránach. Na rovnom štíte hlavnej fasády je volútový štít a veža krytá ihlancovou strechou. Presbytérium je zaklenuté konchou a pruskou klenbou dosadajúcou na rímsové hlavice združených pilastrov, ktorá sa opakuje aj v lodi. Interiér kostola zdobia nástropové maľby z r. 1970 od miestneho maliara. Omše v katolickom kostole sv. Vavrinca bývajú v slovenskom jazyku o 09:30 hod.

V obci sa nachádza aj Evanjelický kostol, ktorý bol postavený v rokoch 1786-1790 ako tolerančný bez veže so štítovou hlavnou fasádou. V rokoch 1856-1861 prebehla prestavba kostola v neoklasicistickom slohu a bola pristavaná veža.

Evanjelický cirkevný zbor je dvojjazyčný. Služby Božie sa pravidelne konajú v slovenskom jazyku v nedeľu od 09:15 hod. a v maďarskom jazyku v nedeľu od 10:30 hod.

Prehľad kostolov

tags: #rimskokatolicky #neskorogoticky #kostol #svateho #vavrinca #diakona