História Rímskokatolíckej farnosti Stará Ľubovňa

Rímskokatolícka farnosť v Starej Ľubovni neustáva v obnove svojho historického kostola. Vo Farskom kostole sv. Mikuláša sa konala výnimočná udalosť, a to požehnanie obnoveného bočného oltára sv. Anny Samotretej alebo Metercie.

Celkový rozpočet na reštaurovanie oltára bol vyše 75-tisíc €. Vďaka schváleným projektom cez dotačný systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky "Obnovme si svoj dom" získala farnosť v priebehu niekoľkých rokov 47-tisíc €. Z vlastných zdrojov uhradila vyše 27-tisíc €.

"Všetkým dobrodincom a darcom vyslovujeme vrúcne poďakovanie," odkazuje farnosť za obnovené historické dielo, ktoré bolo zreštaurované v ateliéri Františka Šmigrovského v Seredi. Svätú omšu celebroval kňaz Miloš Labaš, rodák z farnosti Stará Ľubovňa, ktorý je aktuálne farárom v Liptovskom Michale.

Kostol sv. Mikuláša v Starej Ľubovni. Zdroj: Wikimedia Commons

Na reliéfe je zobrazená Metercia, teda Panna Mária s Ježiškom v náručí a sv. Anna, matka Panny Márie - tri generácie. Po bokoch stoja plastiky sv. Joachima, otca Panny Márie, a vľavo sv. Jozefa. Jeho vznik úzko súvisí so založením Bratstva sv. Anny a s výstavbou kaplnky sv. Anny na začiatku 17. storočia.

Kaplnka bola pristavaná k severnej strane kostola vedľa sakristie, pričom v jej podzemí vznikla aj krypta. Oltár zaberá centrálnu polohu v lodi a prekrýva starší epitaf z obdobia okolo roku 1668, ktorý patrí do súboru severo-spišských manieristických sepulkrálií. Ide o epitaf bližšie neznámeho zosnulého, vytvorený z červeného mramoru ťaženého pri Matysovej.

Keď sa zrodila myšlienka odťažiť preplnenosť farského kostola sv. Mikuláša, začalo sa s projektom projektového ateliéru GAM v Ružomberku, Ing. arch. V r. objekt kotolne s priľahlým pozemkom na Okružnej ulici. dom, je vlastným miestom liturgickej modlitby farského spoločenstva.

Posviacka kostola sv. Atanáza sa konala 21.11.1999. Redemptoristi prišli do Starej Ľubovne až po revolúcii v roku 1989. Dovtedy v meste gréckokatolícka farnosť neexistovala.Keďže gréckokatolíci nemali vlastný chrám, pastorácia a liturgický život sa sústreďoval v priestoroch vtedajšieho Domu smútku.

Po troch rokoch úsilia bol 7. novembra 1993 posvätený nový chrám na sídlisku Západ. Posviacku vykonal vtedajší pomocný biskup prešovský Mons. Milan Chautur CSsR. Pastoračná práca nabrala širší záber. Do farnosti boli k spolupráci pozvané rehoľné gréckokatolícke sestry z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (SNPM), a to predovšetkým zvlášť pre vyučovanie náboženskej výchovy v školách.

Slávnostná posviacka nového kláštora redemptoristov sa konala 21. augusta 2005, ktorú vykonali prešovský eparcha vladyka Ján Babjak SJ a generálny predstavený Josef Villiam Tobin CSsR. Patrónom kláštora sa stal blahoslavený hieromučeník Metod Dominik Trčka CSsR.

V roku 2003 sa pri sčítaní ľudu v Starej Ľubovni ku gréckokatolíkom prihlásilo 3 602 veriacich. V roku 2009 bola z farnosti Matky ustavičnej pomoci vyčlenená nová gréckokatolícka farnosť bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča, OSBM.

Obraz (ikonu) Matky ustavičnej pomoci, ktorej je zasvätený chrám, namaľoval pravdepodobne v 15. storočí mních pochádzajúci z ostrova Kréta. Tu je originál obrazu umie­stený dodnes. Dostali ho do opatery misionári, synovia sv.

Na Slovensku zavádzali úctu k Matke usta­vičnej pomoci pátri redemptoristi zvlášť pro­stredníctvom ľudových misií. Aj keď bola čin­nosť rehole na štyridsať rokov násilne prerušená, úcta k Matke ustavičnej pomoci v slovenskom národe nezanikla.

Na ikonách rozprávajú i farby a rozličné symboly. Obraz má zlaté pozadie, čo zna­mená stálosť, nemeniteľnosť neba, prípadne Ducha Svätého. Programom jeho života bolo plniť Otcovu vôľu, a to napriek všetkým úskaliam ľudského života.

Náboženské zloženie obyvateľstva v Starej Ľubovni je nasledovné:

  • Rímskokatolíci - 67,65 %
  • Gréckokatolíci - 22,20 %
  • Bez vyznania - 5,01 %
  • Pravoslávni - 1,61 %
  • Evanjelici a. v.

Rímskokatolícka cirkev je najväčšou v meste, ktorú tvorí približne 12 200 veriacich. Spolu s gréckokatolíckou cirkvou sa stará o duchovnú správu nemocnice a domova dôchodcov v Starej Ľubovni. Vo farnosti Stará Ľubovňa pôsobia 4 kňazi.

Gréckokatolícka cirkev je druhá najpočetnejšia v meste, ktorú tvorí približne 3 700 veriacich. O duchovnú správu v meste sa starajú kňazi - redemptoristi. Starajú sa o duchovnú správu miestnej nemocnice a domova dôchodcov. Areál chrámu na Sídlisku Západ tvorí aj kláštor redemptoristov a zvonica.

Pravoslávna cirkev je tretia najpočetnejšia cirkev v meste, ktorú tvorí niečo vyše 200 veriacich. Evanjelická cirkev nemá v meste vlastný chrám. Služby Božie sa slúžia v nedele na ZŠ Komenského.

Súčasťou kostola sv. Jozefa v Podsadku je zvonica postavená v roku 1991, ktorá nahradila drevenú zvonicu postavenú v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Inventárom zvonice je aj zvon, ktorý bol 2. júna 1964 prevezený do Podsadku z hradu Ľubovňa, kde bol dovtedy inštalovaný v jednej z rohových strieľni na vstupnom nádvorí hradu.

V Starej Ľubovni 22. mája 2015 odhalili pamätnú tabuľu obetiam svetových vojen, nespravodlivo odsúdeným politickým väzňom a násilne odvlečeným do sovietskych gulagov.

Slávnosť začala v Rímskokatolíckom kostole sv. Mikuláša svätou omšou za všetky obete v regióne Stará Ľubovňa. Pamätník je mementom pre ďalšie generácie. Pripomienkou všetkých obetí.

V strede námestia je rímsko-katolícky gotický kostol z konca 13. storočia. Prestavaný bol v druhej polovici 17. storočia. V interiéri kostola je vzácna neskorogotická kamenná krstiteľnica zo 16. storočia a neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru. Hlavný barokový oltár sv. Mikuláša - biskupa z polovice 18. st. je zdobený drevorezbou.

tags: #rk #farnost #stara #lubovna