Farnosť Vysoké Tatry, rozprestierajúca sa na úpätí majestátnych štítov od Podbanského až po Tatranskú Kotlinu, predstavuje jedinečný cirkevný celok s bohatou históriou a významným poslaním.
Za poznaním prastarých lesov a tatranských štítov | Celý dokumentárny film
Štrbské Pleso, jedna z lokalít patriacich do farnosti Vysoké Tatry
Založenie a vývoj farnosti
V porovnaní s inými farnosťami je pomerne mladá. Zaiste si položíte otázku, čo to vlastne tá farnosť je? Ako funguje, aký je jej zmysel? Odpoveď dáva cirkevné právo. Podľa kánonu 515 §1 farnosť je spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi. Ďalej v paragrafe 3. Farnosť je teda trvalé spoločenstvo veriacich, ktoré má riadnu duchovnú správu a pastoračné vedenie. Toto spoločenstvo sa rozvíja, rastie a v istom zmysle sa stáva tou základnou bunkou cirkevnej organizácie. Tam sa rozvíja duchovný život, konajú sa cirkevné a liturgické zhromaždenia a účasťou na týchto sláveniach sa veriaci zveľaďujú v dare božej milosti.
Farnosť by sme mohli prirovnať k rodine. Uvedomujeme si, že v občianskom živote má svoj veľký význam štát a jeho organizačné štruktúry, ale bez rodiny tieto štátne inštitúcie by neznamenali nič. Lebo v rodine sa rodí nový človek, v rodine sa vychováva, v rodine žije, v rodinnom spoločenstve obklopený láskou môže dozrievať a napredovať. Farnosť je čosi podobné v z cirkevného hľadiska. Vo farnosti, ktorej duchovným centrom je farský kostol, je dieťa pokrstené, vo farnosti pristupuje k prvému sv. prijímaniu a k ostatným sviatostiam, vo farnosti človek sa zúčastňuje na eucharistickej slávnosti…
Menšie spoločenstvá žijúce na nejakom území netvoria farnosť, ale tzv. filiálku čiže dcérsku spoločnosť patriacu ku tej ktorej farnosti. Tak tomu bolo aj vo Vysokých Tatrách. Do 1. júla 1943 patrilo napr. Štrbské Pleso k farnosti Štrba, Tatranská Polianka k Batizovciam, Starý Smokovec k Mlynici, Dolný Smokovec k Veľkému Slavkovu, Tatranská Lomnica k Veľkej Lomnici. Od 1. júla 1943 sa všetky tatranské lokality od Podbanského až po Tatranskú Kotlinu stávajú novým organizačným cirkevným celkom.
Táto myšlienka kolegiality všetkých tatranských lokalít je vyjadrená symbolicky v novom kostole v Novom Smokovci, kde sú umiestnené na prednej časti chóru erby všetkých tatranských osád, ktoré tvoria našu farnosť.
Špecifiká farnosti vo Vysokých Tatrách
Zloženie obyvateľstva je podstatne odlišné od bežne mestského, alebo dedinského prostredia. Podstatnou črtou je práve skutočnosť, že veľká časť ľudí prichádzajúcich do Vysokých Tatier sú rekreanti a turisti, ktorí hľadajú v krásach tatranskej prírody odpočinok. Ďalšia početná skupina sú pacienti, ktorí prichádzajú do Tatier hľadať a utužovať svoje zdravie. Napokon sú tu domáci obyvatelia rôznych profesií, či už sú to lekári a zdravotníci, alebo hotelieri, kuchári a čašníci, ktorí zabezpečujú chod a údržbu liečebných a rekreačných zariadení. Táto skutočnosť si vyžaduje špecifický prístup v aj dušpastierskej práci. Ľudia, ktorí tu prichádzajú majú predovšetkým čas, sú vytrhnutí z denného domáceho zhonu a môžu regenerovať svoje duševné sily v oáze pokoja a vnútorného uzobrania. Človek je tu napokon prístupnejší pre tie hodnoty ducha, na ktoré možno v domácom prostredí si nedokáže nájsť čas.
Kostoly a kaplnky farnosti
Na území farnosti sa nachádza päť kostolov a tri kaplnky. K nim sa pridružuje ďalšia kaplnka v Charitnom domove v Dolnom Smokovci, kde sú rehoľné sestry a samostatný duchovný správca. Bohoslužby sa konajú na siedmich miestach.
Po založení farnosti sa stal farským kostolom kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Starom Smokovci. V rokoch 1997 - 2002 bol postavený nový kostol sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci, ktorý bol pri slávnostnej posviacke 13. júla 2002 vyhlásený diecéznym biskupom Mons. Františkom Tondrom za farský. Kostoly sú v týchto lokalitách: Štrbské Pleso, Nový Smokovec, Starý Smokovec, Dolný Smokovec a Tatranská Lomnica.
Kaplnka je zriadená v liečebnom ústave na Vyšných Hágoch, v Tatranskej Polianke a tiež za Mestským úradom v Starom Smokovci. Táto lurdská kaplnka (kedysi zasvätená sv.
Kostol v Tatranskej Lomnici
Vývoj a zveľaďovanie kostolov
Farnosť za 60 rokov dozrela. Pri svojom vzniku dostala do vienka štyri malé kostolíky a jednu kaplnku. Malé kostolíky nestačili svojou kapacitou poňať ten počet ľudí, ktorý prichádzal na bohoslužby. Preto bolo potrebné kostoly prestavať a zväčšiť. Niektoré kostoly ako napr. v Starom Smokovci a v Dolnom Smokovci nebolo možné zväčšiť, pretože tvoria konštrukčne jednoliaty prvok ku ktorému sa už nič nedá pristavať. Okrem toho kostol v Starom Smokovci bol bez veže, pretože veža počas víchrice v roku 1929 sa zrútila. Táto veža bola znovu postavená v roku 1958. Stalo sa predovšetkým zásluhou vtedajšieho správcu farnosti vdp. Jána Slávika.
V roku 1970 z príležitosti Majstrovstiev sveta v severských lyžiarskych disciplínach (FIS) sa prestavbou zväčšil kostol na Štrbskom Plese a v Tatranskej Lomnici. Pričinil sa o to vtedajší správca farnosti vdp. Gejza Findura. Po ňom nastúpil vdp. Jozef Pataky, ktorý sa usiloval tieto kostoly zveľadiť predovšetkým vnútorným zariadením. V kostole v Tatranskej Lomnici dal urobiť obraz Panny Márie, nové liturgické zariadenie, nové stoličky a pod.
Začiatkom roka 1978 nastúpil na jeho miesto vdp. Štefan Mordel. Bola to ponormalizačná doba, ktorá cirkvi nepriala a preto bola práca kňaza veľmi sťažená, lebo bol pod neustálou kontrolou štátnych úradníkov a na každú aj malú vec potreboval tzv. štátny súhlas od referenta pre cirkevné otázky na okresnom úrade. Napriek týmto ťažkostiam sa podarilo uskutočniť v roku 1983 generálnu opravu kostola na Štrbskom Plese, kde sa pristavila sakristia a urobila s úplne nová strecha vrátane nových omietok vnútri aj vonku.
V roku 1985 prebiehala oprava kostola v Tatranskej Lomnici, pričom sa mali dokončiť práce, ktoré sa začali prestavbou v roku 1970. Vtedy sa totiž urobilo narýchlo len to najnutnejšie, pretože práce na prestavbe boli ukončené zákazom štátnej moci. Tu však znovu nastali problémy. Napriek prísľubom nebola povolená prístavba vežičky a tak boli urobené len opravy ako fixácia múrov, nové okná, dvere a pod.
Pri príchode vdp. Štefana Mordela nebol ani v jednom kostole organ. Organ je veľmi potrebný pri bohoslužbách, pretože dotvára slávnostnú atmosféru a napomáha liturgickému spevu, preto si pán farár dal ako prvoradú úlohu postaviť nový organ Starom Smokovci. Zámer sa podarilo zrealizovať a v roku 1981 mohli veriaci v tomto kostole po prvýkrát počuť hlas nového organa. O rok neskôr sa podarilo postaviť ďalší organ v Tatranskej Lomnici a napokon v roku 1984 aj na Štrbskom Plese.
Medzitým sa v roku 1979 opravoval kostol v Starom Smokovci. Bol vymaľovaný zvnútra aj zvonka a ošetrená celá strecha aj s vežou.
Nový farský kostol v Novom Smokovci
Napokon prišiel november 1989 a s ním aj spoločenské premeny. Pre cirkev sa tu otvorila nová možnosť a dalo sa uvažovať o realizácií plánu biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý už v roku 1946 chcel dať postaviť v Starom Smokovci nový farský kostol. Na jar v roku 1990 sa začalo vybavovať stavebné povolenie, ale podarilo sa ho dostať až v júni roku 1997. Stavebné práce začali 12. júla 1997 a trvali presne päť rokov. Slávnostnú posviacku kostola vykonal kardinál Jozef Tomko v sobotu 13. júla 2002 za účasti diecézneho biskupa Mons. Františka Tondru.
Kostol sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci
Týmto aktom slávnostnej posviacky nového farského kostola sa farnosť prejavila ako zrelá a životaschopná ustanovizeň, ktorá má perspektívu. Cirkevné spoločenstvo združené vo farnosti je živým organizmom, ktoré je schopné sa rozvíjať a napredovať.
Súčasnosť farnosti
Farnosť má približne 2400 veriacich kresťanov katolíkov. Vo farnosti pôsobia v súčasnosti traja kňazi - farár s dvoma kaplánmi. Na bohoslužbách sa zúčastňujú tiež pacienti, rekreanti a turisti, ktorí sem prichádzajú posilňovať svoje zdravie a hľadať odpočinok.
Zoznam kňazov diecézy (výber)
- Mgr. Andrej Adamčák
- Mgr. Radoslav Adámik (CSsR)
- prof. PhDr. ThDr. Amantius Akimjak PhD. (OFS)
- Mgr. Jozef Anderák
- ThLic. Ladislav Árvai (SJ)
- PaedDr. Marcel Bača
- Mgr. Vladimír Bača
- Mgr. Martin Bakoš