Obdobie čakania na príchod Spasiteľa nám dáva rôzne výzvy. Prvá adventná nedeľa bola časom bdenia, tá druhá sa nesie v znamení pokánia. Už predošlý podnet, aby sme bdeli, nás pripravoval na príchod Ježiša, aby sme neboli prekvapení, zaskočení a nepripravení, keď príde. Teraz sa k bdeniu pridalo aj pokánie. Mnohí ľudia sa preto snažia ísť práve v tomto období na svätú spoveď. Spytovanie svedomia je však jeho dobrým začiatkom.
Čo je pokánie?
Význam pokánia nám vysvetľuje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi, ktorý ho chápe ako komplexný proces zmeny človeka. „Vnútorné pokánie je radikálne preorientovanie celého života, návrat, obrátenie sa k Bohu celým srdcom, zanechanie hriechu, odvrátenie sa od zla spojené s odporom k zlým skutkom, ktorých sme sa dopustili.“
Vnútorné obrátenie srdca
Avšak stačí nám, keď svoje zlyhania len vyznáme bez akejkoľvek snahy o zmenu? Bez predsavzatia, že skúsime napraviť aspoň jedinú našu neresť? Nemusíme sa biť päsťou do hrude a kričať svoje nedostatky, aby všetci videli, že „konáme pokánie“. Skúsme sa obrátiť vnútorne - srdcom. Snažme sa radšej bojovať s hriechom, ktorý nad nami roky vyhráva. Zmierme sa s Bohom aj s ľuďmi. Povedzme „prepáč“, aj keď sa to vyslovuje ťažko. Menej sa upínajme na materiálne veci a hľadajme tie Božie. Ako radi vidíme a poukazujeme na chyby druhých a ako sa hneváme, keď nám naše chyby vyhadzujú na oči iní. Začnime s upratovaním si srdca od seba, lebo všetko zlé nám bráni vo výhľade na Boha. Zbavme sa prekážok a dajme na prvé miesto nie seba, ale Boha.
Výzva Jána Krstiteľa
Nedeľný úryvok Druhej adventnej nedele (Mt 3, 1-12) približuje účinkovanie Pánovho predchodcu Jána Krstiteľa. Prvé slová Jána Krstiteľa obsahujú dve výzvy: robte pokánie, priblížilo sa nebeské kráľovstvo. Slová „robte pokánie“ sú výzvou „vráťte sa k Bohu“, lebo každý hriech je odchodom z domu Otca, pokánie je vždy návratom k Otcovi. Jánovo napomenutie k pokániu má svoje zdôvodnenie: „lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“.
Čo znamená "nebeské kráľovstvo"?
Evanjelista uprednostňuje výraz „nebeské kráľovstvo“, aby sa vyhol používaniu Božieho mena vo výraze „Božie kráľovstvo“, lebo židia Božie meno nevyslovujú. Avšak medzi týmito dvoma výrazmi nie je čo do obsahu žiadny rozdiel. O jednu kapitolu ďalej začne Ježiš svoje verejné pôsobenie identickými slovami, ktoré vyslovil jeho predchodca (porov. Mt 4, 17). Pre vtedajšieho človeka bola myšlienka Božieho kráľovstva spojená s nádejou, že sa na zemi uskutoční ideál spravodlivej vlády, čo vychádza z ľudskej túžby po pokoji, slobode a spravodlivosti.
V evanjeliách totiž ohlasovanie blízkosti kráľovstva predstavuje syntézu Ježišovho kázania: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 4, 17).
Ježiš im odpovedá: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, žeby sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia Aha tu je! alebo Tamto je! lebo Božie kráľovstvo je medzi vami“ ( Lk 17,20-21). Tí najbiednejší a najúbohejší chcú vedieť aké to bude v nebeskom kráľovstve? A Ježiš vysvetľuje v podobenstvách: nebeské kráľovstvo sa podobá rozsievačovi, horčičnému zrnku, podobá sa kvasu.
Božie kráľovstvo v nás
Apoštol Pavol v liste Rimanom nás upozorňuje: „Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom“ (Rim 14,17). Spravodlivými sa stávame vtedy, keď konáme to čo chce Boh, vtedy v svojom srdci nachádzame pokoj a radosť.
Zakladateľ Opus Dei, blahoslavený Josemaría Escrivá, o živote v Božej prítomnosti hovorí: „Ak chceme vykonať určitú prácu, použijeme na to vhodné prostriedky. Keby som žil pred niekoľkými storočiami, písal by som brkom; dnes píšem perom. Ale Boh to robí inak. Ak chce uskutočniť nejaké dielo, vyberá si neprimerané prostriedky, aby bolo zrejmé, že je to výlučne jeho dielo. Preto obaja - ty a ja - , ktorí poznáme ťažké bremeno našej biedy, musíme povedať Pánovi: Napriek svojej úbohosti sa pokladám za Boží nástroj v tvojich rukách.“ Teda každý z nás je nástrojom v Božích rukách a Boh je kráľom nášho života. Dovoľme mu kraľovať v každej oblasti nášho života. S každým človekom má Boh svoj plán. Ak nepustím Boha do svojho života, stávam sa sám sebe kráľom a v mojom živote sa neuskutoční Boží zámer, ktorým je Božie kráľovstvo vo mne.
Pokánie a odpustenie hriechov | Božia Cirkev
Ako konať pokánie
Veľmi často si zamieňame pokánie so sviatosťou pokánia, i keď nejde presne o to isté. Aj keď svätú spoveď nazývame „sviatosťou pokánia“, nevystihuje celú šírku toho, čo pokánie vlastne je a ako sa má konať. Ak som hrešil, ak som ubližoval, mám sa snažiť to napraviť, ak som kradol, mám to vrátiť. Pán Ježiš nikde nehovorí: „Ak budete chodiť pravidelne na spoveď, je to v pohode!“ Spoveď je len malou čiastočkou z toho, čo pokánie všetko zahŕňa. Keby naša spoveď bola správne prežívaná, bola by pokáním, ale ak je len vyznaním hriechov, bez snahy o vnútornú zmenu života, bez skutočnej ľútosti a predsavzatia, nie je pokáním. Pokánie má byť štýlom celého kresťanského života.
Vnútorné pokánie je radikálne nové zameranie celého života, návrat, obrátenie k Bohu celým srdcom, rozchod s hriechom, odvrátenie od zla, spolu s odporom voči zlým činom, ktoré sme spáchali. Zároveň so sebou prináša túžbu a predsavzatie zmeniť život s nádejou na Božie milosrdenstvo a dôverou v pomoc jeho milosti. Toto obrátenie srdca doprevádza bolesť a spásonosný smútok. Ľudské srdce sa obráti, ak sa zahladí na toho, ktorý bol prebodnutý našimi hriechmi.
| Etapa | Popis |
|---|---|
| Sviatostný život | Ježiš prichádza do nášho srdca vo sviatosti Eucharistie. |
| Kontemplatívna etapa | Každodenná modlitba, stíšenie sa, adorácia a počúvanie Ježiša prítomného v našom srdci. |
| Etapa skutkov | Obnovení Božím Duchom svojim životom uskutočňujeme v sebe samých i vo vzájomných vzťahoch Božie kráľovstvo. |
Nechcieť byť stredom všetkého, nevzťahovať všetko na seba, nechcieť aby všetci krúžili okolo mňa. Práve sv. prijímanie rieši náš najväčší problém, našu bezbožnosť a hriešnu sebestačnosť. V ňom sme vyzvaní prijať Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa. V ňom sa učíme aj eucharistickému životnému štýlu, vďačnosti voči Bohu a oslave Boha. Snaha o časté sv. prijímanie nás vedie k duchovnému zápasu s hriechom, ktorý vládne v našich srdciach. Každodenné pokánie nachádza svoj prameň a svoj pokrm v Eucharistii. Snaha o časté sv. prijímanie nás vedie k duchovnému zápasu.