Vianoce sú obdobím plným tradícií a zvykov, ktoré sa v rôznych kútoch sveta líšia. Od tradičných adventných vencov až po skromné oslavy v africkej Rwande, Vianoce majú mnoho podôb. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty vianočných tradícií, vrátane histórie adventných vencov, zvykov v Prešporku (Bratislave) a pohľadu na to, ako vyzerajú Vianoce v Rwande.
Fašiangy: Obdobie hodovania a zábavy
Pojem fašiangy má v dnešnej dobe hneď niekoľko rôznych významov. Väčšina ľudí si pod týmto názvom predstaví dlhé slávnostné obdobie medzi Vianocami a začiatkom Pôstneho obdobia, ktoré trvá od sviatku Troch kráľov až do Popolcovej stredy. Slovo fašiangy má pôvod v nemčine - Faschang. Toto slovo pravdepodobne pochádza zo staronemeckého výrazu vast-schane, čo by sa dalo preložiť ako „nápoj pred pôstom„. Dávnejší názov tohto obdobia je masopust, ktorý sa doteraz používa na Morave a v Českej republike. Pravdepodobne sa jedná o doslovný preklad románskeho výrazu, čo dokazuje napríklad taliansky názov Carnevale, ktorý vznikol zo slov Carne čiže mäso a Leváre čiže odložiť.
Fašiangy v minulosti predstavovali čas hodovania a veselia medzi dvoma rôznymi pôstnymi dobami, kedy sa ľudia mali do sýtosti najesť aj napiť, a bol preto spojený s rôznymi tanečnými zábavami, zabíjačkami, oslavami, ale i svadbami. Tradičné fašiangové jedlo - šišky nám pripravili p. kuchárky zo školskej jedálne na Ul. E.
Adventné vence: Symbolika a história
Adventné vence sú neoddeliteľnou súčasťou tradičných Vianoc, prinášajúc do našich domovov atmosféru očakávania a prípravy na príchod Ježiša Krista. S ich pôvodom v 19. Význam adventných vencov spočíva nielen v ich estetickej hodnote, ale aj v ich hlbokom liturgickom a symbolickom význame. Adventný veniec je symbolom svetla, života a večnosti, ktorý nás sprevádza štyrmi adventnými nedeľami pred Vianocami.
V tradičných Vianociach zohráva adventný veniec ústrednú úlohu ako prostriedok spojenia rodiny pri spoločných modlitbách a rozjímaní. Adventné vence majú hlboký náboženský význam vo vzťahu k Vianociam. Symbolizujú svetlo, nádej a očakávanie príchodu Ježiša Krista, čo je centrálnym bodom kresťanského sviatku. Pre moderného človeka adventné vence ponúkajú možnosť zastaviť sa a premyslieť si skutočný význam Adventu.
Symbolika adventného venca
- Kruh: Predstavuje večnosť a nekonečnú Božiu lásku.
- Zelené vetvy: Symbolizujú nádej a nový život.
- Sviečky: Štyri sviečky predstavujú štyri nedele pred Vianocami.
Adventný veniec má aj výrazný liturgický symbolizmus. Každý týždeň sa zapáli jedna ďalšia sviečka, čím sa postupne zvyšuje svetlo, ktoré predstavuje príchod Ježiša Krista ako svetla sveta. Liturgické farby sú fialová pre tri nedele (pokánie a príprava) a ružová pre tretiu nedeľu Gaudete (radosť).
História adventného venca
Adventný veniec má svoje historické korene v 19. storočí v Nemecku. Prvý adventný veniec údajne vytvoril nemecký luteránsky pastor Johann Hinrich Wichern okolo roku 1839. Wichern, ktorý pôsobil v Hamburgu, chcel pomôcť deťom z chudobných rodín pochopiť význam adventného obdobia. Postupne sa adventné vence začali používať aj mimo Nemecka.
- Severná Amerika: Obyvatelia Severnej Ameriky prijali túto tradíciu počas 20.
- Rozšírenie: Rozšírením tejto tradície do rôznych kultúr a náboženstiev došlo k jej adaptácii na miestne zvyklosti, pričom základná myšlienka zostala zachovaná.
Tradícia adventného venca je hlboko zakorenená v kresťanskej kultúre. Po stáročia slúži ako symbol očakávania príchodu Ježiša Krista. V modernej dobe však táto tradičná forma často mení a prispôsobuje aktuálnym trendom a vkusu. Mnoho ľudí dnes používa rôzne materiály a farby, aby vytvorili jedinečné a osobité vence. Adventný veniec môže byť krásnym a významným doplnkom vášho interiéru počas Vianočného obdobia.
Čo symbolizuje adventný veniec a prečo má kruhový tvar so zelenými vetvami a sviečkami? Adventný veniec symbolizuje svetlo, život a večnosť. Kruh predstavuje nekonečnú Božiu lásku, zelené vetvy nádej a obnovu, a štyri sviečky štyri adventné nedele: nádej, mier, radosť a lásku.
Ako správne zapaľovať sviečky na adventnom venci podľa liturgického symbolizmu? Každú adventnú nedeľu sa zapáli jedna ďalšia sviečka, čím sa postupne zvyšuje svetlo očakávania príchodu Ježiša Krista.
Kedy a kde vznikol adventný veniec a kto stojí za jeho prvou podobou? Adventný veniec vznikol v 19. storočí v Nemecku. Prvú verziu okolo roku 1839 vytvoril luteránsky pastor Johann Hinrich Wichern s 24 sviečkami pre deti v Hamburgu.
Ako sa tradícia adventných vencov rozšírila do sveta a ktoré regióny ju prevzali? Tradícia sa rozšírila z Nemecka do Rakúska, Švajčiarska, Strednej Európy a Severnej Ameriky, najmä cez nemeckých prisťahovalcov. V rôznych krajinách sa prispôsobila miestnym zvyklostiam, pričom základná myšlienka zostala zachovaná.
Ako zaradiť adventný veniec do moderného interiéru bez straty symboliky? Možno použiť sklenené či kovové základy, minimalistické ozdoby alebo LED prvky a zároveň zachovať štyri sviečky. Veniec môžete umiestniť na stôl, zavesiť na dvere či stenu alebo použiť aj vo vonkajších priestoroch.
Čo robiť, keď chcem alternatívu ku klasickým sviečkam na adventnom venci? Podľa článku môžete zvoliť aromatické sviečky, ktoré doplnia význam venca príjemnou vôňou a navodia pokoj a pohodu. Stále však zachovajte poradie postupného zapaľovania počas štyroch adventných nedieľ.
Aké ďalšie zvyky a tradície patria k adventnému obdobiu popri adventnom venci? Patria sem adventné kalendáre na odpočítavanie dní do Vianoc a pripomienka zimného slnovratu, ktorého prvky sa preniesli do kresťanských osláv.
Adventné kalendáre sú jednou z najobľúbenejších tradícií adventného obdobia. Pôvodne vznikli ako spôsob, ako deťom spríjemniť čakanie na Vianoce. Každý deň od 1. decembra do Štedrého dňa sa otvára jedno okienko, ktoré obsahuje malé prekvapenie - často cukríky alebo malý darček.
Zimný slnovrat je ďalším dôležitým sviatkom počas adventného obdobia, ktorý má svoje korene v predkresťanských časoch. Slnovrat označuje najkratší deň a najdlhšiu noc roka a symbolizuje návrat slnka a predlžovanie dní. Tento sviatok bol oslavovaný rôznymi rituálmi, ktoré mali zabezpečiť plodnosť a prosperitu.
Vplyv kresťanstva na formovanie sviatočných tradícií je nepopierateľný. Kresťanstvo prinieslo nové interpretácie existujúcich zvykov a pridalo vlastné symboly a rituály. Adventné vence, kalendáre a mnohé iné prvky sú dôkazom tohto prepojenia.
ADVENT vysvetlený za 2 minúty! Čo potrebujete vedieť!
Vianoce v Prešporku (Bratislave)
Prešporskú, nie len vianočnú, kuchyňu ovplyvnili podľa Nádaskej najmä Nemci či Maďari, výrazné vplyvy prichádzali aj z Viedne, Francúzska, Česka a všetkých kútov Slovenska."Piekol sa vianočný chlebík, alebo sa poň skočilo do pekární. V každej domácnosti sa piekli koláče, Prešporáci milovali bratislavské rožky, bábovku, vianočku, špecialitou boli aj prešporské bonbóny," podotkla Nádaská. Na štedrovečernom stole nesmelo chýbať kvalitné víno, ryba z Dunaja či vianočná polievka.
Keďže aj v Bratislave žili bohatší i chudobnejší ľudia, aj na Vianoce sa varilo z domácich druhov zvierat a vtákov, z pestrej diviny karpatských lesov, vodného i lesného vtáctva, húb a širokej ponuky dunajských rýb."Taktiež aj zo slimákov, žiab, dunajských mušlí a hadov, z konského a somárskeho mäsa, ježov, krtov, ba aj psieho a mačacieho mäsa," priblížila etnologička s tým, že v meandroch, vtedy ešte nezregulovaného Dunaja, sa neresili ryby až z Čierneho mora a kaviár bol tak bežnou súčasťou jedálneho lístka aj tých najchudobnejších rodín.
Po skončení štedrej večere sa celá rodina presunula do salónu, kde sa rozbaľovali darčeky. Obyčajne si rodina pod stromčekom spievala vianočné koledy, deti maškrtili napríklad bratislavské rezy, rodičia popíjali vianočný bratislavský punč a otcovia si zapálili aj vianočnú voňavú cigaru vyrobenú v Bratislave."Darčeky boli iné ako na vidieku, obyčajne mali mešťania väčší výber darčekov priamo v hračkárstvach. Medzi obľúbené darčeky patrili rozprávkové knižky, plyšové medvedíky, cínoví vojačikovia, bábiky, ale i sánky či korčule," priblížila etnologička. Viedenské obchodné domy podľa nej ponúkali už koncom 19. storočia vianočné katalógy s atraktívnymi zľavami, takže aj v minulosti si mohli Bratislavčania vybrať darček v pohodlí domova, a potom ísť na električku a vo Viedni si vybraný darček kúpiť, prípadne si ho nechať poslíčkom doručiť až do domu.
Počas sviatkov trávili Prešporáci podľa Nádaskej veľa času na prechádzkach v mestských lesoch, najmä na Železnej studničke, kde bola reštaurácia i kaviareň a na jazere sa korčuľovalo od rána až do neskorej noci, pričom korčuľujúcim čašníci až na ľad nosili teplý čaj, grog či punč. Obľúbené boli aj prechádzky po bratislavských kostoloch, kde sa pozerali betlehemy.
Najmä obdobie socializmu urobilo z Bratislavy globálnu dedinu, keď porcelán a kryštál nahradila treska na baliacom papieri a pivo. Noblesa meštianskej Bratislavy sa vytratila do nenávratna. Dnes je Bratislava mestom ľudí z celého Slovenska i zahraničia.
Ako prežívali Prešporáci Advent?
Advent bola duchovná príprava na Vianoce. V meštianskych rodinách sa už od 19. Ako sa krátil Advent bolo potrebné zaobstarať u mestského horára peknú jedličku a nesmela chýbať účasť na Rorátoch. To svetlo je pritom tvorené výhradne plameňom sviečok. Zasvätené sú Panne Márii a sprevádzajú ich chórové piesne, a rorátne spevy. Roráty sa slávia počas všetkých dní adventu, mimo nedele a 8. decembra.
Bratislava v čase Márie Terézie bolo najmä nemecké mesto, s menším podielom maďarského obyvateľstva. Dnešné mestské časti ako Karlova ves, Dúbravka, Lamač boli vidiecke obce, kde žili aj Slováci. V Bratislave sa počas adventu držal tzv. Pivo patrilo k pôstnym jedlám, takže si dožili v Pressburgu aj toho. Počas sviatkov sa stretávala šľachta a usporadúvali sa v jednotlivých palácoch koncerty a spievali sa koledy.
Čo bolo typické pre nemecké, maďarské a slovenské rodiny počas Vianoc?
K štedrovečernému stolu museli zasadnúť všetci zmierení a v slávnostnom odeve. V meštianskych rodinách sa obdarúvalo knihou, exotickým ovocím, ale aj oblečením. Piekol sa vianočný chlebík, alebo sa poň skočilo do pekární. V každej domácnosti sa piekli koláče, Prešporáci milovali bratislavské rožky, bábovku, vianočku, špecialitou boli aj prešporské bonbóny.
Pokrmy sa pripravovali aj zo slimákov, žiab, dunajských mušlí a hadov, z konského a somárskeho mäsa, chudobnejší nepohrdli ani pokrmom z ježov, krtov, ba aj psieho a mačacieho mäsa. Katolícke rodiny mali na Štedrý deň pôst, ale nesmeli chýbať pupáky z vianočkového cesta s makom, alebo orechami. Protestantské rodiny mali na Štedrovečernej tabuli obyčajne aj mäso zo zabíjačky.
Obyčajne si rodina pod stromčekom spievala vianočné koledy, deti maškrtili napríklad bratislavské rezy, rodičia popíjali vianočný bratislavský punč a otcovia si zapálili aj vianočnú voňavú cigaru vyrobenú v Bratislave. Medzi obľúbené darčeky patrili rozprávkové knižky, plyšové medvedíky, cínoví vojačikovia, bábiky, ale i sánky či korčule. Viedenské obchodné domy podľa nej ponúkali už koncom 19.
Počas sviatkov trávili Prešporáci veľa času na prechádzkach v mestských lesoch, najmä na Železnej studničke, kde bola reštaurácia i kaviareň a na jazere sa korčuľovalo od rána až do neskorej noci, pričom korčuľujúcim čašníci až na ľad nosili teplý čaj, grog či punč.
Silvester a Nový rok v Prešporku
Už tu bol ohňostroj... Ohňostroje samozrejme poznali už obyvatelia Bratislavy v 17. storočí. Nový rok sa vítal slávnostnými výstrelmi z dela. Koncom 19. Mladí obyvatelia sa však mohli zarábať aj v hostinci Kristofek, kde okrem hudby vždy dostali aj pohár iskrivého vína, či holbu piva k tomu pečené ryby, pre dámu zase varené víno.
Vianoce v Rwande
Zásadný rozdiel oproti našim končinám v súvislosti s Vianocami spočíva v tom, že v Rwande na vás nevyskakujú vianočné motívy už od októbra. S deťmi sa na sviatky pripravuje cez deväťdňovú prípravu, ktorá má pôvod ešte z čias zakladateľa rehole svätého Hanibala. Príprava spočíva v spoločnej modlitbe aj praktických aktivitách.
„Darčeky sa v Rwande nedávajú. Na Vianoce napečú šišky, v Centre svätého Antona považované za vianočnú a veľkonočnú sladkosť. „Pojem ako Štedrý večer tu neexistuje. Ide o čas, ktorý vnímajú deti tak, že na druhý deň sú Vianoce,“ približuje misionár. Po večernej svätej omši o 19.00 idú k stolu, kde dostanú čaj a spomínané šišky. Božie narodenie 25. decembra deti prežívajú najmä pri svätej omši. Všetky sú slávnostne oblečené. „Naše deti sa veľmi tešia na svätú omšu, lebo sa spieva Sláva Bohu na výsostiach a tiež sa tancuje, je to veľký dôkaz radosti,“ pokračuje páter. Vzácnosťou je tiež malinovka.
Tento rok poslali dobrodinci zo Slovenska do centra balík so sladkosťami, vrátane šumienok. Darčeky sa v Rwande nedávajú. Bežní ľudia sa snažia zaobstarať si na sviatky mäso, ktoré si bežne počas roka nemôžu dovoliť, lebo kilo stojí minimálne tri eurá. V bohatších rodinách v hlavnom meste prebrali tradície Západu, čiže majú stromček a dávajú si darčeky. Globálne prvky Vianoc ako Santa Claus deti v rwandskom centre nepoznajú.
Vlastimil Chovanec je podľa vlastných slov hrdý Slovák a má rád naše tradície, ale nepretláča slovenské zvyky v africkom pôsobisku. Z času na čas sa ho deti pýtajú, ako to je u nás, no ako vraví - on sa chce prispôsobiť im. „Učím sa ich piesne. V nedeľu po svätej omši zvykne hrať na verande pred domčekom, kde býva. Deti sa pri ňom hrajú a on zanôti, občas aj pesničky v šarišskom nárečí. Stane sa, že bez toho, aby ich učil, niektoré z detí pochytia časť piesne.
Hoci deti v Rwande nepoznajú tradíciu dávania darčekov, vedia byť štedré. Podeliť sa s niekým, keď toho mám veľa, je pomerne ľahké. Dať však tomu druhému z posledného, čo mi ostalo, to už naznačuje neobyčajnú veľkodušnosť.
tags: #rodina #medvedikov #oslavuje #vianoce