Románsky kostol v Kalinčiakove: História a Architektúra

Výnimočne vzácnou architektonickou pamiatkou je románsky kostolík zo začiatku 12. storočia, postavený pri Leviciach v mestskej časti Kalinčiakovo. Je jednou z najkrajších a najautentickejšie vyzerajúcich sakrálnych pamiatok z románskeho obdobia na Slovensku.

Kostolík v Kalinčiakove je presne v tej polohe, v akej mám románske kostoly rád. Na kopci, vystrčený ako prst k nebu. Nižšie ako sú päty kostola vedie cesta. Skoro diaľková, čo znamená, že po nej fičia autá a pokiaľ ide práve nedisciplinovaný vodič, tak prefičí ako blesk. Okolitá zástavba by sa pritisla až ku kostolu, ak by jej v tom nezabránil príliš príkry sklon vršku kopca.

Napriek tomu v tejto stavbe vnímam spoločenskú DNA, ktorú sme vylúčili z nášho dejepisu. Nie sme len potomkovia prastarých Slovanov, ktorí sem dokráčali z neznámych krajín okolo Uralu. Sme potomkovia všetkých ľudských plemien, ktoré na tomto území žili. Nikto neodišiel, všetci len splynuli s novo príchodzími. To ukazuje aj tento kostolík. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou stojí na predkresťanskom kultovom mieste.

Na kostolík použili jeho stavitelia kamene z vyhasnutých sopiek Štiavnických vrchov. Vdýchli im nový, človečí rozmer. Postavili históriu bez hraníc.

História a Vývoj

Kostolík postavili vo vyvýšenej polohe na brehu riečky Sikenica ako jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou, typickú pre románske obdobie. Bol postavený v 12. storočí ako jednoloďová stavba s polkruhovou apsidou a západnou emporou. V 12. storočí tu stál románsky kostol.

Obec je po prvýkrát zmieňovaná roku 1242, kedy je uvádzaná ako Wosyam. V 14. storočí prešiel kostol len menšími gotickými úpravami a zo severu mu pribudla obdĺžniková sakristia. Reformácia neobišla ani Sásu a v roku 1531 chrám prešiel do rúk evanjelikom, ktorí ho využívali až do roku 1663. Počas tureckých vojen sa obec nachádzala v pohraničnom pásme a kostol bol zmenený na pevnôstku so stálou vojenskou posádkou. V tomto období bol opevnený múrom a valmi s priekopou.

V roku 1655 mal byť kostolík násilne prevzatý kalvínmi, ktorým patrí aj v súčasnosti. Kostol je od r. 1655 reformátorsky. Okolo roku 1682 dostala loď nový trámový strop.

V 18. storočí bol kostol prestavaný, loď dostala novú klenbu, obvodové múry spevnili oporné piliere, sakristia bola predĺžená západným smerom a neskôr pred západným a južným vstupom postavili predsiene. Novo bolo riešené aj osvetlenie lode.

V roku 1830 bol kostolík schátraný so zatekajúcou a poškodenou strechou i krovom. Zlý stav objektu ešte zhoršil požiar v roku 1832. Obnovený bol po požiari v r. 1833 - 1835. To si vyžiadala obnovu, ktorá trvala niekoľko rokov. V tomto období už mal kostolík západnú predstavanú vežu, posunutá mierne smerom na sever od stredovej osi. V roku 1835 dostal kostolík nový strop lode, krov i strechu.

Pri požiari kostola r. 1832 sa odkryli nástenné maľby, znázorňujúce nebeské telesá a zvieratá, ktoré sa pri oprave v r. 1833 až 1835 zabielili. Pri tejto oprave spevnili stavbu opornými piliermi a nahradili zničenú vežu novou hranolovou vežou, ktorá bola zastrešená malým barokovo-klasicistickým šindľovým zvoncom.

Od 70. rokov 19. storočia sa o kostolík začali zaujímať aj vtedajší pamiatkari, pričom z roku 1878 sa zachoval podrobnejší popis stavby od známeho I. Henszlmana, ktorý ju datoval do prvej polovice 13. storočia.

Na začiatku druhého desaťročia minulého storočia sa stav objektu zhoršil a objavili sa aj problémy so statikou a vlhkosťou. Preto štátne orgány rozhodli o pridelení finančnej dotácie na obnovu, k tej však už nedošlo kvôli prvej svetovej vojne. Podarilo sa ju zrealizovať až v roku 1932. Počas rekonštrukčných prác boli objavené zamurované románske okná a portál.

Počas bojov druhej svetovej vojny bola vážne poškodená veža kostolíka a reálne hrozilo jej zrútenie. Objavili sa praskliny v muriva a celá veža sa odchýlila o zvyšku stavby o 10 cm.

V roku 2002 kostolík zasiahol blesk, ktorý poškodil strechu aj murivo lode. Vyžiadalo si to opravu zastrešenia. Posledné práce sa vykonali v rokoch 2003 a 2004, kedy boli nanovo omietnuté a natreté oporné piliere a veža.

Status národnej kultúrnej pamiatky má objekt od roku 1963. Poslednou obnovou prešiel v roku 2016, bola obnovená šindľová strecha.

Architektúra a Interiér

Kostol je typickým príkladom emporového románskeho kostola. Architektonické prvkyKostol je typickým príkladom emporového románskeho kostola.

Kostol s skladá z románskej apsidy, a z pozdĺžnej rovno zastropenej lode. K západnej fasáde kostola bola neskôr pristavaná baroková veža. Po architektonickej stránke sa kostolík skladá sa z románskej polkruhovej apsidy a z pozdĺžnej, rovno zastropenej lode.

Fasáda kostola postaveného z kamenných kvádrov je členená nárožnými opornými piliermi, apsida lizénami a oblúčkovým vlysom.

Pre románsky sloh je typická empora, ktorá nesie vstavanú západnú vežu. Tá sa na druhom podlaží otvára do priestoru lode troma oblúkmi (na východnej, južnej a severnej strane). Do priestoru lode sa otvára troma oblúkmi na severnej, východnej a južnej strane. Druhé podlažie sa na východnej strane do priestoru lode pôvodne otváralo oblúkom s rímsami (dnes zamurovaným).

Svätyňa kostola je riešená menej častým spojením obdĺžnikového chóru a polkruhovej apsidy. Zaklenutie chóru už naznačuje prenikanie gotického slohu, keď v strede krížovej rebrovej klenby nachádzame trocha asymetricky osadený svorník. Tvorí ho trojica ústupkov, ktoré prechádzajú aj do polkruhovej archivolty. Stĺpiky združených okien majú až na jednu výnimku (v podobe bobuľového dekóru) kubické hlavice. Ich pätky sú tiež kubické.

V interiéri kostola sa nachádza organ z klasicistického obdobia a bohoslužobné nádoby zo 17.-19. storočia. Vo vnútri kostola sa nachádza organ z klasicistického obdobia a bohoslužobné nádoby zo 17.-19. storočia.

Unikátnym prvkom kostola je čiastočne zachovaná podlaha z udupanej hliny.

Z obdobia prechodu do gotiky je kamenná hranolová polygonálna kazateľnica, doplnená v r. 1835 polygonálnou drevenou zvukovou strieškou.

Fresky a Objevy

V období gotiky bol interiér vyzdobený freskami. V roku 2022 boli fresky vysokej kvality nečakane objavené vo východnej časti gotickej sakristie. Podľa písma na nápisových páskach ich prof. J. Šedivý datoval do obdobia prvých dvoch tretín 14. storočia. Nájdeme tu typickú výzdobu stredovekých presbytérií v podobe neúplnej ale monumentálnej pôsobiacej mandorly s Ježišom a štyrmi symbolmi evanjelistov na valenej klenbe, na východnej strane ide o zachovaný výjav Ukrižovania a fragmenty maľby zrejme sv. Barbory. Pod oknom ide o tváre žien po stranách tej Ježišovej. Na severnej a južnej stene boli ďalšie postavy svätíc, z ktorých zostali už len horné časti hláv. Objavené boli aj dva konsekračné kríže.

Istý čas priestor sakristie slúžil na liturgické účely, keďže pod neskoršie upravovaným oknom sa našiel odtlačok po murovanej oltárnej menze. Zatiaľ nie je jasné, kto dal neveľký priestor sakristie takto bohato vyzdobiť a z akého dôvodu. V rámci Slovenska ide prakticky o unikát, keďže výskyt stredovekých nástenných malieb v priestore sakristií je veľmi ojedinelý a komplexná fresková výzdoba je u nás známa v podstate len v Podunajských Biskupiciach.

Kalvíni a Kostol

Kostol patrí reformovanej cirkvi, konkrétne kalvínom od roku 1655, kedy ho kalvíni násilne obsadili. Jeho patronícium dovtedy patrilo sv. Anne. Povedať o Kalvinistoch, že sú protestantmi je pravda iba čiastočná. Sú jedným z troch hlavných prúdov protestantizmu, popri luteránstve a anglikánstve.

Jean Calvin (Ján Kalvín, Franúczsko, 1509-1564) zaviedol vo svojej reforme cirkevného učenia princíp „ospravedlnenia vierou“, podľa ktorého je osud ľudí predurčený Bohom a dobré skutky ho nemôžu zmeniť (človek má svoj osud predpísaný a už dopredu je jasné, či pôjde do neba, alebo nie, ale má sa správať po celý život tak, akoby jeho duša mala byť spasená). Zaujímavé je, že Kalvin nemal problém spojiť politický a cirkevný život, s podmienkou, že politika musí mať jediný cieľ, uskutočnenie „kráľovstva nebeského“.

Rovnako ako všetky protestantské smery, aj preňho bolo slovo Božie zachytené v Biblii alfou a omegou bytia. Cirkevné obrady zjednodušil, kríž a obrazy svätých odmietol, z kresťanských sviatostí zachoval len krst a prijímanie, v cirkevných obciach zaviedol voľby kňazov a kazateľov. Od polovice 16. stor. sa kalvinizmus začal šíriť vo Francúzsku (hugenoti), neskôr vo Švajčiarsku, v Anglicku a v Škótsku (puritáni), v Holandsku, Nemecku, Uhorsku a Poľsku.

V Uhorsku sa kalvinizmus lepšie uchytil medzi Maďarmi, na území dnešného Slovenska sa rozšíril najmä na národnostne zmiešanom území. Kalvinizmus charakterizujú teológovia ako netolerantné náboženstvo voči iným reformám - nekalvinisti boli prenasledovaní.

Akustika Priestoru

Meranie akustického priestoru románskeho Kostola Reformovanej kresťanskej cirkvi v Kalinčiakove vychádza z metodiky meraní akustiky kostolov uvedenej Francescom Martellottom, Ettorem Cirillom, Antoniom Carbonarim a Paolom Ricciardim v roku 2009. Všetky merania boli uskutočnené použitím všesmerového zvukového zdroja umiestneného vo výške 1,5 metra nad zemou.

Vzhľadom na pomerne malý objem priestoru kostola (približne 272 m2) vykazujú určité namerané parametre extrémne hodnoty. Najdôležitejším parametrom v malých kostoloch, kde sa aktívne konajú bohoslužby, je miera zrozumiteľnosti hovorenej reči a vyjadruje ju hodnota C50. Celkový priemer meraní z oboch pozícií poukazuje na úroveň mierne pod hranicou 0bB, kedy je možné hovoriť o priemernej úrovni zrozumiteľnosti hovoreného slova.

tags: #romansky #kostol #v #kalinciakove