Myjava a celý kopaničiarsky región sú nielen na Slovensku, ale aj za jeho hranicami známe svojimi bohatými folklórnymi tradíciami a tradičnou ľudovou kultúrou, ktorá je tu stále živá. Dôkazom toho sú každoročné kultúrne podujatia, ktoré sa v Myjave uskutočňujú a tešia sa záujmu verejnosti. Ich dejiskom sú či už v Kultúrny dom Samka Dudíka, oddychový areál Trnovce, Námestie M. R. Štefánika alebo Gazdovský dvor v mestskej časti Turá Lúka. V samotnom meste dnes aktívne pôsobí niekoľko folklórnych skupín, súborov a ľudových hudieb.
Medzi najznámejšie patria:
- Folklórny súbor Kopaničiar
- Detský folklórny súbor Kopaničiarik
- Folklórny seniorklub Kopa
- Folklórna skupina Kýčer
- Rómsky súbor Khamoro
Námestie M. R. Štefánika v Myjave
Kultúrne Tradície a Folklór
Najznámejším spomedzi nich je Folklórny súbor Kopaničiar založený v roku 1955, ktorý dôstojne reprezentuje rázovitý myjavský folklór nielen na významných slovenských festivaloch, ale aj vo svete. Má za sebou napríklad vystúpenia v Rusku, Nemecku, Holandsku, Anglicku, Írsku, Grécku, na Cypre, ale i v exotických kútoch sveta - v Egypte, Brazílii, Tunisku, Kanade, Južnej Kórey, Číne a mnohých ďalších krajinách. Súbor je držiteľom viacerých významných ocenení a uznaní, vrátane niekoľkých laureátov súťažných festivalov a prehliadok.
Na časy najväčšej slávy v modro-bielom kroji sa mladí folkloristi pripravujú v Detskom folklórnom súbore Kopaničiarik. Ten vznikol v roku 1972 a od roku 2006 patrí pod Základnú umeleckú školu v Myjave. Jeho tanečnú zložku dnes tvorí viac ako 90 detí, má svoju ľudovú hudbu a v repertoári súboru nájdeme predovšetkým prvky z myjavského regiónu, kde prevládajú temperamentné tance so spevom a detskými hrami tak, ako ich tancovali a hrali naši predkovia. Rovnako ako Kopaničiar, aj Kopaničiarik absolvoval mnoho vystúpení doma i v zahraničí. Napríklad v Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Turecku, Francúzsku, Srbsku, Švajčiarsku či Nemecku.
Tí tanečníci a speváci, ktorí už svojim vekom presiahli ten najaktívnejší vo FS Kopaničiar, sa dnes združujú vo Folklórnom seniorklube Kopa. Ide v dobrom slova zmysle o vyslúžilcov, pre ktorých sa ľudové tradície myjavských kopaníc stali navždy srdcovou záležitosťou. Súbor vznikol v roku 2000, kedy aj prvýkrát vystupoval na Medzinárodnom folklórnom festivale Myjava. Súbor ma svoju ľudovú hudbu a úspešne sa prezentoval na viacerých prehliadkach či súťažiach na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Srbsku, Čiernej Hore i Švajčiarsku.
Najstarším súborom v Myjave je v roku 1950 založená Folklórna skupina Kýčer, ktorá vznikla v Turej Lúke. Vtedy samostatnej obci, ktorá je však od roku 1980 mestskou časťou Myjavy. Názov skupiny, pôvodne súboru, je odvodený od mena kopca týčiaceho sa nad Turou Lúkou a hudobne ju kedysi sprevádzala aj ľudová hudba slávneho myjavského primáša Samka Dudíka. I keď v roku 1955 - po vzniku FS Kopaničiar - väčšina členov skupiny prešla do novovzniknutého folklórneho telesa, súbor nezanikol. Zmenil sa na skupinu a aktívne funguje do dnes. FSk Kýčer je pravidelným účastníkom festivalov vo Východnej, v Detve, na Myjave i na ďalších, menších regionálnych festivaloch. Vo svojich vystúpeniach spracúva zvykoslovia, tance, piesne a hudbu kopaničiarskeho kraja. V súčasnosti ho sprevádza Originálna ľudová hudba Šramel.
Prakticky najmladším súborom, ktorý možno zaradiť medzi folklórne, je rómsky súbor Khamoro, v preklade Slniečko, ktorý založili v auguste 2001 manželia Karol a Paulína Herákovci. Tvorí ho variabilný počet tanečníkov (okolo 14) a trojčlenná kapela. Zo samotnej podstaty súboru vyplýva, že teleso prezentuje a uchováva tanečné a hudobné zvyky Rómov v regióne. Má na svojom konte množstvo vystúpení na Slovensku i v zahraničí.
V roku 1990 sa z bývalých členov Ľudovej hudby FS Kopaničiar sformovala šesťčlenná Myjavská cimbalovka. Základ repertoáru tohto hudobného telesa tvoria piesne z kopaničiarskeho kraja, moravsko-slovenského pomedzia, ale i ľudové piesne tanečného charakteru, skladby z oblasti vážnej hudby a piesne z iných regiónov Slovenska. Myjavská cimbalovka pravidelne vystupuje na podujatiach usporadúvaných na Slovensku i v zahraničí a vidieť i počuť ju môžeme tiež na svadbách, oslavách či zábavách.
Posledným hudobným telesom v tejto kategórií sú Myjavské heligónky. Podnetom k vzniku skupiny boli od roku 1990 pravidelne organizované celoslovenské prehliadky heligonkárov v Myjave. Diváci si ich postupne veľmi obľúbili a tento ľudový nástroj momentálne zažíva na kopaniciach svoju renesanciu. V roku 2008 preto na Myjave vzniklo hudobné teleso, ktorého cieľom je čo najviac oživiť ľudovú pieseň v podaní heligónky. Skupina sa pravidelne zúčastňuje na prehliadkach heligonkárov.
Vzdelávanie a Školstvo
V Myjave sa dnes nachádzajú štyri materské školy. Tri myjavské sídliace na Hoštákoch, na Ul. SNP a na Bradáčovej ulici sú od septembra 2015 zlúčené do jedného právneho subjektu s názvom Materská škola Bradáčova ulica. Štvrtá spolu s triedami I. stupňa základnej školy sídli v mestskej časti Turá Lúka. Spolu majú kapacitu asi 400 detí a zatiaľ zvládajú pokryť potreby umiestnenia detí z mesta a regiónu. Počet škôlkarov totiž od roku 2007 pomaly rástol a samospráva preto zrealizovala projekt rozšírenia kapacity materských škôl v Myjave. Postupne prešli stavebnou úpravou a rekonštrukciou všetky objekty v Turej Lúke, na Ul. SNP, Hoštákoch i Bradáčovej ulici.
V minulosti v Myjave existovali štyri základné školy - na Viestovej ulici, na Štúrovej ulici, na Jablonskej ulici a Základná škola s materskou školou v Turej Lúke. Tá na Jablonskej ulici nesúca označenie rímskou číslicou III. bola z dôvodu klesajúceho počtu žiakov v roku 2004 zrušená a jej žiaci boli presunutí do zvyšných dvoch myjavských škôl. V tých sa dnes učí okolo 1000 žiakov. Budovy škôl na Viestovej a Štúrovej ulici i v Turej Lúke boli v uplynulých rokoch zrekonštruované, učebne zmodernizované a pribudli pri nich nové športoviská a ihriská.
Čo sa týka siete stredných škôl, v Myjave fungovali pôvodne štyri stredné školy - Gymnázium, Stredná priemyselná škola, Stredné odborné učilište strojárske a Stredné odborné učilište poľnohospodárske. Postupne však aj tu dochádzalo k úbytku študentov. Záujem najmä o strojárske a poľnohospodárske učebné odbory s výučnými listami klesal a v roku 2004 prišlo k prvej reorganizácií stredného školstva zlúčením oboch učilíšť do jednej Združenej strednej školy Myjava. Tá však fungovala len do roku 2013, kedy sa rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja zlúčila so Strednou priemyselnou školou. V súčasnosti tak v Myjave pôsobia dve stredné školy - Gymnázium a Stredná priemyselná škola.
Z ďalších školských zariadení treba spomenúť Základnú umeleckú školu sídliacu v priestoroch Kultúrneho domu Samka Dudíka na Partizánskej ulici. Tá má v posledných rokoch so žiakmi opačný problém. Ich počet stále narastá a súčasné priestory prestávajú kapacitne vyhovovať. ZUŠ Myjava ponúka štúdium v štyroch odboroch - hudobnom, literárno-dramatickom, tanečnom a výtvarnom. Patria pod ňu štyri súbory či hudobné telesá - tanečná skupina Las Babbas, Detský folklórny súbor Kopaničiarik, Ľudová hudba DFS Kopaničiarik a literárno-dramatický súbor Premeny.
Na sídlisku Dolná štvrť má svoje sídlo Centrum voľného času Myjava, ktoré pod týmto názvom v sieti škôl a školských zariadení figuruje od roku 1997. Miestni obyvatelia ho poznajú aj ako Klub Oskara Nenudu a v súčasných priestoroch zrekonštruovanej bývalej kotolne pôsobí od roku 2006. Záujemcom ponúka pestrú paletu viac ako dvadsiatich krúžkov, priestory pre aktívne trávenie voľného času, počítačovú miestnosť, kuchynku... Každoročne usporadúva množstvo zaujímavých turnajov, súťaží, prímestských a pobytových táborov, tvorivých dielní a patrí podeň aj súbor mažoretiek.
Hoci nejde vyslovene o školské či predškolské zariadenie, predsa ho spomenieme v tejto téme. Máme na mysli Materské centrum Pampúšik sídliace na prízemí Kultúrneho domu Samka Dudíka. Toto zariadenie slúži, ako napovedá samotný názov, malým deťom od 0 do 6 rokov, ich rodičom, starým rodičom a predovšetkým mamičkám na materskej dovolenke. Tie majú k dispozícií dve herne, miestnosť na kŕmenie detí i kuchynku. Materské centrum Pampúšik celoročne pripravuje pre svojich návštevníkov rôzne tvorivé dielne, kurzy či prednášky.
Zdravotnícka a Sociálna Starostlivosť
Zdravotnícku a sociálnu starostlivosť v Myjave zabezpečujú Nemocnica s poliklinikou Myjava, Centrum sociálnych služieb Jesienka - obe zariadenia sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja, ďalej Zariadenie opatrovateľskej služby Nezábudka, Domov sociálnych služieb Úsvit, Zariadenie núdzového bývania Istota, Nocľaháreň a Komunitné centrum Khamoro. Tie už patria do pôsobnosti samosprávy. Myjavská nemocnica bola založená v roku 1954 a hoci sa neradí medzi najväčšie, vďaka svojej polohe predstavuje významné zdravotnícke zariadenie s pôsobnosťou pre 30 000 ľudí - poliklinická časť a 60 000 ľudí - lôžková časť. Myjavská nemocnica má dnes 14 špecializovaných pracovísk plus ambulantné pracoviská, ambulancie súkromných lekárov a partnerské dialyzačné stredisko.
Centrum sociálnych služieb Jesienka na Staromyjavskej ulici, bývalý Domov dôchodcov, poskytuje starostlivosť 130 klientom - seniorom a ľuďom so zdravotným postihnutím. Sídli v piatich jednopodlažných pavilónoch v okrajovej časti mesta a súčasťou jeho areálu je aj malý park, rehabilitačná miestnosť, ošetrovňa či knižnica.
Zariadenie opatrovateľskej služby Nezábudka vzniklo v septembri 2010 za účelom poskytovania sociálnych služieb na určitý čas plnoletým fyzickým osobám, ktoré sú odkázané na pomoc iných fyzických osôb podľa zákona o sociálnych službách, ak týmto nie je možné poskytnúť opatrovateľskú službu. Samotná budova zariadenia bola skolaudovaná v máji 2011. Kapacita zariadenia nachádzajúceho sa v centre Myjavy na Hurbanovej ulici je 140 miest v 74 izbách (malometrážnych bytoch) na piatich podlažiach. Nájdeme tu aj izby pre imobilných a ležiacich klientov.
Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Úsvit na Hoštákoch v Myjave poskytuje ambulantnú formu starostlivosti klientom so zdravotným a mentálnym postihnutím. Jeho kapacita je 30 miest a medzi poskytované terapie okrem rehabilitácie patria napríklad biblioterapia, práca v dielni, výroba keramiky, animoterapia, plávanie a ďalšie.
Zariadenie núdzového bývania Istota a Komunitné centrum Khamoro sa nachádzajú v mestskej ubytovni na Trokanovej ulici. Núdzové bývanie sociálne znevýhodneným občanom a najmä matkám s deťmi je poskytované v desiatich bunkách, pričom každá sa skladá z dvoch izieb a sociálneho príslušenstva. Klientom sú tu zároveň podľa potreby poskytované poradenská služba v oblasti sociálnych vecí, školských a pracovných povinností, zdravotníckej starostlivosti a pod. či záujmové aktivity pre deti.
Nocľaháreň, ako napovedá samotný názov, plní funkciu krátkodobého ubytovania pre ľudí bez domova. Má kapacitu 17 miest a klienti tu môžu využiť aj kuchynku na prípravu jedla, môžu si dať vyprať šatstvo alebo požiadať o poradenskú službu.
Paletu zariadení poskytujúcich sociálne služby napokon dopĺňa Komunitné centrum Khamoro (rómsky Slniečko) s ponukou voľnočasových a záujmových aktivít pre klientov v nepriaznivej sociálnej situácií.
Podnikanie a Ekonomika v Regióne Myjava
V štruktúre podnikateľského sektora v celom okrese Myjava dominuje ťažký priemysel so zastúpením viac ako 47%, za ním nasleduje ľahký priemysel s takmer 18% a obchod a doprava s viac ako 16%. Menšie percentuálne podiely dosahujú ostatné služby, poľnohospodárstvo a stavebníctvo.
Medzi najväčšie výhody podnikania v regióne Myjava patria dostupnosť pracovnej sily, dostupnosť potrebných materiálov a služieb či disciplína a pracovitosť zamestnancov. Naopak, medzi nevýhody môžeme zaradiť vnímanie nezamestnanosti, vplyv geografickej polohy na podnikanie, alebo prepojenie odborných škôl s trhom práce.
Vývoj priemernej mzdy má v myjavskom okrese od roku 2010 stúpajúcu tendenciu a tá v roku 2021 dosahovala výšku 1100,- €.
V Myjave sa v súčasnosti nachádzajú tri významné lokality priemyslu a služieb. Prevádzky obchodu a služieb v Myjave sú dnes okrem tých s funkcionalistickým charakterom na Námestí M. R. Štefánika (od budovy bývalého Centra B pri hlavnom námestí po objekt bývalej Myjavanky oproti sídlisku Dolná štvrť) sústredené aj mimo centrálnu mestskú zónu, čo - ak nerátame malé potraviny v jednotlivých častiach mesta - dlhé roky neexistovalo.
Prvým zástupcom nového obchodného reťazca v Myjave bola spoločnosť BILLA, ktorá postavila svoj supermarket v rokoch 2004 - 2005 na Ul. 1. mája. Po nej sa v Myjave etablovali aj reťazce LIDL (Partizánska ul.) a TESCO (Viestova ul., obchvat Myjavy). Okrem nich je tu významne zastúpená spoločnosť COOP Jednota.
Na Kamennom kopci pribudlo koncom roka 2018 nové obchodné centrum, kde našli zázemie predajne značiek DM - Drogerie Markt, Deichmann, Planeo, SuperZOO, Takko, Pepco alebo KiK. Koncom júla 2022 k nim pribudne nová odevná prevádzka Sinsay. V súvislosti s touto problematikou spomeňme aj nerealizovaný zámer výstavby obchodného centra miniMAX priamo v meste, od ktorého však investor pod vplyvom postupného utlmenia investícií spôsobeného hospodárskou krízou neskôr odstúpil.
Tabuľka: Štruktúra podnikateľského sektora v okrese Myjava
| Sektor | Zastúpenie (%) |
|---|---|
| Ťažký priemysel | 47 |
| Ľahký priemysel | 18 |
| Obchod a doprava | 16 |
| Ostatné služby | Menšie percentuálne podiely |
| Poľnohospodárstvo | Menšie percentuálne podiely |
| Stavebníctvo | Menšie percentuálne podiely |
Priemyselný park Myjava
Bytová Výstavba
Obytné plochy v Myjave môžeme, tak ako v iných mestách, rozdeliť na komplexnú a individuálnu bytovú výstavbu. Komplexná, zastúpená panelovými domami, sa nachádza najmä na sídlisku Vŕšok (Dlhé diely), na sídlisku Rozptyl (Staromyjavská ul., Hoštáky) a na Partizánskej ulici. Iné druhy poschodových bytoviek stavaných predovšetkým z tehál nájdeme v centre na Námestí M. R. Štefánika, na Marečkovej ul. (Sekule), na Ul. 1. mája (Čínsky múr) na sídlisku Dolná štvrť, na tzv. Hornom sídlisku (Ul. 1. SNR, Bradáčova ul., Štúrova ul., Hodžova ul.) a najstaršie budovy tohto typu v Myjave sa nachádzajú pri areáli bývalej Slovenskej armatúrky Myjava na uliciach kpt. Miloša Uhra a Továrenská.
Naopak, najmladšie myjavské sídlisko s poschodovými bytovkami má názov Kamenné a nájdeme ho pri križovatke Jablonskej ul. s Viestovou ul. (obchvat Myjavy). Tu sa zároveň nachádzajú aj mestské nájomné byty a zatiaľ posledná bytovka s 24 bytmi tu pribudla na prelome rokov 2015 - 2016.
Individuálna bytová výstavba, teda výstavba rodinných domov, je zastúpená predovšetkým v častiach Kolónia (smer Myjava - Poriadie), Kopánka, Závršky a ďalej na uliciach Staromyjavská, Pirte, Pri lesíku či Trnovská. A samozrejme v mestskej časti Turá Lúka, ktorá bola do roku 1980 samostatnou obcou či v osadách na myjavských kopaniciach (Malejov, U Belanských, U Vankov, U Junasov...). Najmladšou ulicou s výstavbou rodinných domov v Myjave je Ul.
Dopravná Infraštruktúra
Z hľadiska dopravného spojenia nepatrí Myjava medzi významné dopravené uzly, no vzhľadom na svoju polohu v blízkosti hraníc s Českou republikou si dlhé roky udržuje pozíciu tranzitného mesta v smere sever - juh (cesta č. II/499 vedúca do Velkej nad Veličkou v ČR) a v smere východ - západ (cesta č. II/581 vedúca do Nového Mesta nad Váhom, kde sa pripája na diaľnicu D1). Svoj význam má aj železnica, kedysi významná dopravná tepna, ktorej význam po rozdelení Československa poklesol.