V minulosti žili naši predkovia v súlade s prírodou. Prispôsobovali sa jej rytmu a dokázali z nej vyťažiť všetko potrebné pre svoje prežitie. To vidíme aj na tradíciách a zvykoch. Často sú spájané s ročnými obdobiami alebo zmenami prírody, ktoré sa buď oslavujú alebo sprevádzajú rituálmi, ktoré majú zabezpečiť hojnosť a bezpečie. Charakter týchto osláv časom trošku pozmenil vplyv cirkvi a dnes už mnohé sviatky poznáme ako cirkevné - a to aj napriek tomu, že vychádzajú z pôvodných pohanských zvykov.
Tradičné fašiangové masky na Slovensku.
Fašiangy: Veselé Obdobie Pred Pôstom
Fašiangy sú obdobím radosti a osláv, vrcholom ktorých je fašiangová zábava s maskami. Sú prechodom medzi zimným a jarným obdobím. Začínajú na Troch kráľov (6. januára) a končia Popolcovou stredou, ktorá predchádza 40-dňovému pôstu pred Veľkou nocou. Je to čas, keď sa tradičné spoločenské pravidlá uvoľňujú, a všade sa šíri vôňa zabíjačkových jedál a typických šišiek.Fašiangy sú bežne nazývané aj karneval. Pôvod slova je od latinského výrazu “carnem levare” alebo “carnelevarium” alebo carnevale, čo označuje “odstránenie mäsa”. Tradične sa karneval koná v čase pred Veľkým pôstom ako symbolické rozlúčenie s mäsom. Počas fašiangov prevláda bujará zábava, organizujú sa svadby a zabíjačky.
Spomienka na fašiangové tradície
Fašiangové Zvyky a Masky
Fašiangy si nevieme predstaviť bez masiek. Tieto sviatky a oslavy vytvárajú prostredie, kde ľudia môžu experimentovať s inakými roľami a správaním, čo by inokedy bolo neprijateľné. Masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle. Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní, alebo národností.
- Maska tura: Inšpirovaná vyhynutým zvieraťom tura divého / pratur.
- Medveď: Reprezentuje silu.
- Kôň: Symbolizuje život a vitalitu.
- Koza a tur: Predstavujú plodnosť.
- Slameník: Človek znázorňujúcu túto masku nosil slamenú sukňu, alebo bol celý obalený v slame.
Masky často zobrazovali symboliku smrti a následného oživenia zvieraťa, čo symbolizovalo obnovu a prebudenie prírody.
Pochovávanie Basy
Fašiangy dosahujú vrchol v poslednom týždni pred začiatkom veľkonočného pôstu. V tomto období maskované skupiny chodia po dedine, spievajú, vyhrávajú a robia rôzne žarty. Na poslednej fašiangovej zábave sa preto predvádza symbolické pochovávanie basy. Ide o ľudovú hru parodizujúcu skutočný pohreb. Jej základným motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu. Hlavnými postavami sú kňaz, rechtor a smútiaci „pozostalí“."Na začiatku príde celý sprievod, v ktorom sú farár, organista, miništranti a hrobár. Spolu nesú basu na márach, ktorú majú pochovať. Okrem nich sú tu aj ženy, známe ako plačky, ktoré plačú nad basou. Muzikanti hrávajú najskôr ticho a potom hlasno. Počas udalosti zaznievajú veselé a vtipné modlitby a potom plačky spievajú.
Pochovávanie basy - tradičný fašiangový zvyk.
Turíce: Sviatok Zoslania Ducha Svätého
Slávenie Turíc, je v skutočnosti záverom osláv Veľkej noci. Môžeme ich poznať aj pod názvami Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Letnice a Zelené sviatky. Slovo Turíce pravdepodobne vzniklo zo slova tur. Tur je zviera a je symbolom hojnosti a plodnosti.Turíce sa slávia sedem týždňov po Veľkej noci. Ide o Slovanský sviatok, kedy vítame jar. Tento sviatok spája aj spomienku na zoslanie Ducha Svätého.Počas tohto sviatku sú chrámy zdobené zelenými vetvičkami (niekedy aj malými stromčekmi) a farba náboženských šiat je obvykle zelená. Táto farba symbolizuje Ducha Svätého ako zdroj života.
Spoločná Pieseň
Známa slovenská pieseň spája tieto sviatky:
Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,kto nemá kožúška, zima mu bude.Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
Aj keď sa tieto sviatky líšia svojím pôvodom a zvykmi, spája ich oslava jari, plodnosti a prebúdzajúcej sa prírody.
Jarné Tradície a Zvyky
Medzi najznámejšie jarné zvyky a tradície patria:* Vynášanie Moreny* Zvyky počas Veľkej noci* Jurské zvyky* Stavanie mája| Sviatok/Zvyk | Obdobie | Charakteristika |
|---|---|---|
| Fašiangy | Od Troch kráľov do Popolcovej stredy | Bujará zábava, masky, zabíjačky, svadby |
| Vynášanie Moreny | Dva týždne pred Veľkou nocou (Smrtná nedeľa) | Symbolické zbavenie sa zimy a privolávanie jari |
| Veľká noc | Pašiový týždeň | Náboženský sviatok, oslava Kristovho vzkriesenia |
| Jurské zvyky | Okolo sviatku Juraja (24. apríla) | Pálenie ohňov, zabezpečenie dobrej úrody |
| Stavanie mája | Noc na 1. mája | Vyznanie lásky, ochrana pred chorobami |
| Turíce | Sedem týždňov po Veľkej noci | Slovanský sviatok, oslava jari a zoslania Ducha Svätého |
Aj keď sa jarné zvyky a tradície menia, ich základný význam - oslava života a prírody - zostáva nezmenený.