Biely Potok je mestskou časťou Ružomberka. História nás poučuje, že nie vždy a u každej mestskej časti tomu tak bolo.
V minulosti Ludrová pozostávala z dvoch častí, ktoré rozdeľoval potok Ludrovianka. Na jeho pravej strane bola Zemianska Ludrová a na ľavej strane potoka bola Villa Ludrová, ktorá bola historickou súčasťou Ružomberka ako jeho „ulica“. V auguste 1953 sa obe časti spojili do jednej obce s názvom Ludrová.
Hrboltová bola založená niekedy koncom 13. storočia. Vtedy bol v osade postavený aj jeden z najstarších kostolíkov v Liptove zasvätený Kataríne Alexandrijskej, ktorý slúžil miestnym obyvateľom. Ako samostatná obec fungovala Hrboltová do roku 1976. Vtedy v ČSSR začala prevládať tendencia zlučovania menších dedín a vytvárania strediskových obcí. Politické a štátne orgány rozhodli a občania Hrboltovej 1. decembra 1976 odsúhlasili, aby sa ich obec pričlenila k Ružomberku , ako jeho mestská časť. Odvtedy obec existuje ako Ružomberok - Hrboltová.
V roku 1376 nariadil kráľ Ludvik I. richtárom a obyvateľom Bieleho Potoka, Černovej a Villa Ludrovej, ležiacich v chotári Ružomberka, aby platili dane mestu Ružomberok a v sporných záležitostiach hľadali spravodlivosť u predstavenstva mesta. V 15. storočí k trom predchádzajúcim častiam mesta pribudol Vlkolínec. Tak začala závislosť menovaných dedín od mesta.
Dediny sa označovali ako „ulice“ mesta. Volili si po dvoch richtárov, Vlkolínec iba jedného, a hoci richtári „ulíc“ boli členmi mestského zastupiteľstva, boli podriadení ružomberskému richtárovi. Spolužitie „ulíc“ a mesta nebolo vždy v poriadku.
Ružomberčania, ktorí boli obetavými a neohrozenými obhajcami svojich práv voči zemepánom, ukázali byť bezohľadnými a nadradenými voči vlastným spoluobčanom - uličanom, hoci ich spájal spoločný osud. Spory vznikali o využívaní ružomberského chotára, pretože nebolo stanovené, čo patrí mestu a čo „uliciam“.
Mesto im bránilo v rovnoprávnom využívaní mestských hôr, lúk, pasienkov i práva rybolovu. Prvý spor vypukol v roku 1771, kedy sa „ulice“ pokúsili osamostatniť od mesta, hoci sídlili v ružomberskom chotári. U stoličného súdu sa spory ťahali 50 rokov. Až v roku 1820 došlo k zrovnoprávneniu mešťanov a obyvateľov „ulíc“. A v roku 1850 bola ustálená „demarkačná“ čiara medzi pozemkami mesta a „ulíc“.
Vznikali ďalšie dediny - Biely Potok, Černová, v 15.stor. Prvý krát sa spomína obec Hrboltová.
Černová. Hrboltová. História a stavebný vývoj
Neogotický kostol postavený v rokoch 1901 - 1902 ružomberským staviteľom Andrejom Jančekom podľa projektu Jána Krónera. [1] Jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a so vstavanou vežou, ktorá vytvára na priečelí mierny rizalit. Fasáda má neogotickú úpravu a okná s lomeným oblúkom. Veža je zakončená ihlancom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty. Nad vstupným portálom je nápisová tabuľa vzťahujúca sa na stavbu kostola. Vnútorné zariadenie pochádza z čias stavby kostola.
Kostol v Bielom Potoku nahradil drevenú Kaplnku sv. Vendelína z roku 1858 situovanú „Pod Dielcom“ v blízkosti cintorína. V roku 1968 došlo k zmene jeho patrocínia, zasvätenie sv. Vendelínovi zmenili na zasvätenie Nanebovzatiu Panny Márie. [4]
Stojí na vyvýšenine vo východnej časti obce. Nachádza sa v areáli cintorína.
Súčasný stav kostola je dobrý.
Pamiatková ochranaRekonštrukcia.
Biely Potok je mestská časť Ružomberka.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bielom Potoku
Poznámky
- [1] KOSOVÁ, Katarína et al.: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Ružomberok. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a Slovart, 2008. s.
- [4] KOSOVÁ, Katarína et al.: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Ružomberok. s.
Tabuľka: Vývoj počtu obyvateľov v Ružomberku a jeho častiach v roku 1825
| Mesto/Časť | Počet obyvateľov |
|---|---|
| Ružomberok | 2428 |
| Černová | 860 |
| Biely Potok | 632 |
| Ludrová | 932 |
| Vlkolínec | 334 |
Monografia Náš Ružomberok na historických pohľadniciach
tags: #ruzomberok #cast #biely #potok #kostol