Sexuálne zneužívanie v cirkvi: Štatistiky, prípady a reakcie

Sexuálne zneužívanie detí duchovnými je závažný problém, ktorý dlhodobo otriasa cirkvou a spoločnosťou. Od bostonského škandálu si Cirkev uvedomila, že nemožno ísť náhodnými cestami, ale že treba chytiť býka za rohy. Pred dva a pol rokom sa konalo stretnutie predsedov biskupských konferencií, na ktorom boli poskytnuté aj oficiálne štatistiky o zneužívaní. A je to vážne, situácia je veľmi vážna. V Cirkvi neustále používame frázu: „nulová tolerancia, nulová tolerancia“.

V nasledujúcom texte sa pozrieme na konkrétne prípady, štatistiky a reakcie na tieto udalosti na Slovensku i vo svete.

Prípad Ladislava Jurčíka: Keď trest nezodpovedá činu

Prichádzam na Okresný súd vo Zvolene pozrieť sa na verejné zasadnutie, na ktorom má sudca rozhodnúť o návrhu dohody o vine a treste. Cestou do Zvolena premýšľam, či je normálne, že padlému kňazovi naozaj hrozí taký „drakonický“ trest - dvojročná podmienka s tým, že aj počas nej môže v prítomnosti inej dospelej osoby naďalej pracovať s deťmi a po jej uplynutí v tom môže pokračovať dokonca bez dozoru. Presne taký návrh trestu sa naozaj nachádza v návrhu na schválenie dohody o vine a treste, ktorú s dnes už bývalým kňazom Ladislavom Jurčíkom už 27. januára 2021 uzavrela zvolenská okresná prokurátorka Zuzana Bálintová.

Ladislav Jurčík mal smolu - dve jeho obete sa s odstupom času rozhodli vypovedať na polícii, hoci vedeli, že to bude ťažké. U oboch sa preukázalo, že hovoria pravdu. Jednou z nich je Šimon (jeho skutočné meno redakcia pozná), ktorého návrh výšky trestu mimoriadne sklamal, a preto sa rozhodol prísť aj na súd. Práve jeho výpovede na polícii zabezpečili, že kňazovo správanie sa dostalo až na súd. Cirkevnému vyšetrovaniu sa zase Ladislav Jurčík vyhol tým, že požiadal Vatikán o laicizáciu, čiže zbavenie kňazských záväzkov, a ten mu vyhovel.

Zrazu sa za vstupnými dverami súdu zjaví samotný Jurčík. Sestra obete so slzami v očiach vybehne von, čosi mu hovorí a do ruky mu vtlačí zabalenú detskú kolobežku. Práve túto kolobežku kňaz kúpil svojej obeti v čase, keď ju zneužíval. Zaskočený Jurčík nevie, čo sa deje, a tak aj s „darom“ v ruke vyjde schodmi a pristúpi k okienku. Službe ukáže občiansky preukaz a predvolanie. Reaguje takto: „Akým obetiam?“ Akoby sa už dávno nepriznal cirkvi aj polícii. Odpovedám: „Tým, ktoré ste zneužívali.“ Na to už Jurčík nereaguje a služba ho posiela k detekčnému rámu.

Po chvíli mi zvnútra prichádza správa, že zasadnutie súdu sa nekoná. Prokurátorka svoj návrh na dohodu o vine a treste vzala späť. Že šlo o nečakané rozhodnutie na poslednú chvíľu, dokazuje aj to, že na súd nechali pricestovať obvineného Ladislava Jurčíka z východného Slovenska. Uvedomila si prokurátorka na poslednú chvíľu, že trest je predsa len neadekvátne nízky? Alebo tam bol iný dôvod?

Šimon, ktorého kňaz Ladislav Jurčík sexuálne zneužíval tri roky, tvrdí, že ho navrhovaná výška trestu bolestne zasiahla. Ten trest je absolútne nedostatočný, lebo vôbec nezohľadňuje skutočný rozsah konania páchateľa. Jednak nešlo o jednorazovú záležitosť, len mňa zneužíval tri roky, navyše je preukázané, že niekoľko rokov zneužíval aj inú obeť, o ktorej ste písali, len ide o premlčaný prípad. Sám sa k svojim činom priznal najskôr biskupovi a po dlhšom zatĺkaní nakoniec aj polícii. Takýto nízky trest nezabezpečuje ochranu spoločnosti pred páchateľom, nepôsobí výchovne, odstrašujúco ani nevyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Nehovoriac o tom, že pre mňa nie je žiadnym zadosťučinením či ochranou.

Vaša sestra pred budovou súdu Jurčíkovi odovzdala kolobežku. Tú kolobežku mi kúpil, keď som mal 12 rokov. Vtedy ma vzal na dovolenku do Chorvátska. Bol to jeden zo spôsobov, ako mnou manipulovať. V tom veku som nedokázal takéto veci správne „čítať“. Nedokázal som to, lebo kňaz bol na dovolenke mimoriadne podráždený z toho, že som odmietal jeho „pozvania“, aby som s ním spával v jeho posteli. Ako zámienku uvádzal, že sa tak nebudem báť búrky. Tá kolobežka je pre mňa symbolom toho, ako si ma chcel kúpiť. Zrejme mal, pretože si cielene budoval kamarátske vzťahy s mojimi rodičmi aj súrodencami. Týmto si zabezpečoval, aby sa o tom dozvedel, a zároveň si budoval imidž dôveryhodnej a priateľskej autority, ktorá by nikdy nič zlé nespravila.

Ladislav Jurčík na polícii svoje činy dlho popieral. Zatĺkal dosť dlho - vy ste o ňom prvýkrát písali v januári 2019, polícii sa priznal až v novembri 2020. Pri vyšetrovaní som si však prežil oveľa väčšie problémy ako obvinený. Nevyhol som sa ani nepríjemnej medializácii prípadu a hlavne nepochopeniu zo strany priateľov Ladislava Jurčíka. Nasledovalo moje psychologické vyšetrenie a ďalšia moja výpoveď, tentoraz v prítomnosti advokáta obvineného. Následne si ma obhajca Ladislava Jurčíka počkal pred budovou polície a začal mnou manipulovať. Tvrdil, že je jeho bývalým farníkom, že ho pozná ako veľmi zodpovedného človeka aj kňaza a že neverí, že by sa mi pri ňom niečo stalo. Odpovedal som mu, že s ním odmietam akúkoľvek komunikáciu mimo záznamu.

Veľmi ma zarazilo a neskutočne mi ublížilo. Nik ma však neupozornil, že do spisu sa dostane úplne všetko, čo rozprávam počas piatich hodín vyšetrovania. Keď som neskôr nahliadol do spisu, ostal som v šoku - našiel som tam každé slovo, ktoré som povedal psychologičke. Nemal som dôvod nedôverovať jej, lebo som chápal, že na to, aby sformulovala odpovede na otázky vyšetrovateľa, sa ma musí pýtať aj na množstvo iných vecí. Nepochybujem, že páchateľ má dnes kópiu celého spisu, a teda aj kompletný materiál o veciach, ku ktorým by nik cudzí nemal mať prístup. Opakujem - neskutočne mi to ublížilo. Intímne informácie o mojej osobe v rukách páchateľa?

Bol veľmi ústretový, nemal som s ním žiadny problém, dokonca mi na seba dal priamy kontakt, dôveroval som mu. Bol to ten istý človek, ktorý riešil aj premlčaný prípad inej obete - Milana. Po troch mesiacoch od uzavretia vyšetrovania môjho prípadu som sa však dozvedel, že tam už nepracuje. Mohol by som, ale radšej som sa tejto možnosti vzdal, keďže psychickú a fyzickú ujmu, ktorá vznikla mne aj mojej rodine, nemožno zmierniť finančnou kompenzáciou. Išlo mi najmä o dosiahnutie spravodlivosti.

Ťažko povedať. Isté je, že celé vyšetrovanie, hoci bolo pre mňa náročné a nepríjemné, som prežil len vďaka viere, že to bude mať efekt aj pre iné obete. Vôbec som nepredpokladal, že by sa to mohlo skončiť tým, že páchateľ dostane podmienku a možnosť ďalej pracovať s deťmi. Takýto výsledok mi ani len nenapadol, čosi také nepripadalo do úvahy. Navrhovaná výška trestu ma bolestne zasiahla, lebo som si uvedomil, že celé to utrpenie, ktorým sme si prešli v posledných rokoch, bolo zbytočné. Je to zvláštne, ale necítil som vôbec nič.

Dňa 10. 9. 2021 doručil poškodený svoje podanie na Okresný súd Zvolen. Okresný súd Zvolen doručil predmetné podanie na Okresnú prokuratúru Zvolen až v piatok dňa 17. 9. 2021. Dozorujúca prokurátorka sa mala možnosť prvýkrát oboznámiť s obsahom podania až v poobedňajších hodinách. Okamžite kontaktovala vyšetrovateľa a vyžiadala si vyšetrovací spis, ktorý jej bol doručený nasledujúci pracovný deň, v pondelok 20. 9. 2021. Informácie obsiahnuté v podaní poškodeného bolo na podklade vyšetrovacieho spisu potrebné konfrontovať s obsahom jeho predchádzajúcich výpovedí a vyhodnotiť ich s ďalšími dôkazmi.

Dozorujúca prokurátorka následne požiadala nadriadeného prokurátora o udelenie súhlasu na späťvzatie dohody o vine a treste, pretože dospela k záveru, že informácie vyplývajúce z podnetu majú závažný charakter a vyžadujú si dodatočné preverenie. Krajská prokuratúra Banská Bystrica nesúhlasí ani s uverejneným tvrdením poškodeného, že jeho podanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti a že všetky informácie mohli nájsť kompetentní v spise. Po preskúmaní podania bolo zistené, že sa v ňom nachádzajú nové informácie, ktorými dozorujúca prokurátorka nedisponovala v čase uzavretia dohody o vine a treste s obvineným, pretože poškodený ich vo svojich výpovediach neuvádzal. Tieto nové skutočnosti môžu zásadným spôsobom ovplyvniť kvalifikáciu skutku, ako aj trest, ktorý bude obvinenému hroziť.

Reakcie politikov a odborníkov

V parlamente 18. marca 2015 uviedla: „Čoraz častejšie rezonujú medializované prípady zneužívania detí, pri ktorých páchateľ vyviazne len s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody. Malo by byť povinnosťou zákonodarcu klásť zvýšený zreteľ na ochranu detí a obzvlášť prísne trestať páchateľov vyššie spomenutých trestných činov. O jednom z takých prípadov som písal už v roku 2013. Išlo o dve sestry, ktoré roky sexuálne zneužíval ich vlastný otec. Začal s tým, keď mali 11 a 12 rokov. Vyšetrovanie sa vlieklo päť rokov. Otec nakoniec dostal trojročnú podmienku. Za to, že sa vôbec ozvali, ich odvrhla rodina z otcovej strany. Prešli si depresiami, pocitmi špinavosti, zmenami emócií od plaču po smiech, chuťou vyrezať si pohlavné orgány, opakovane pomýšľali na samovraždu.

Že za sexuálne zneužívanie detí súdy bežne udeľujú len podmienečné tresty, potvrdzuje z praxe aj sociálna poradkyňa Ida Želinská. Podľa nej majú obete horšie postavenie ako páchatelia už počas vyšetrovania. Želinská vysvetľuje akceptáciu nízkych trestov pre násilníkov tým, že u nás s deťmi nehovoríme o sexe ani o vzťahoch a na násilie sme zvyknutí. „V tomto priestore v strede Európy v sebe zároveň máme zakotvené množstvo stereotypov, ako má vyzerať rozhovor o ťažkých traumách a o bolesti - vôbec nemá byť, veď načo vetrať súkromie? Rovnako je v nás podľa sociálnej poradkyne zakorenená nemiestna úcta k formálnym autoritám a strach ísť s nimi do konfliktu. Táto topornosť sa, logicky, prenáša aj do priestorov spravodlivosti a bezpečia. „Tí, čo tie prípady riešia, predsa nie sú iní ľudia. Majú v sebe tie isté postoje aj predsudky ako väčšina spoločnosti. Psychologička skúma, či obeť niečím ‚neprovokovala‘, policajt skúma, či sa obeť ‚bránila‘.

Postoj pápeža Františka

Počas spiatočného letu z Lisabonu pápež František novinárom vysvetlil, prečo sa rozhodol modliť vo fatimskej svätyni v tichu a prečo radšej zanechal pripravené prejavy, keď sa stretol s mladými ľuďmi. Zopakoval postoj „nulovej tolerancie“ voči zneužívaniu detí. Vysvetľuje dôvody svojej cesty do Marseille. Pápež František: Ako všetci viete, veľmi dôverným spôsobom som prijal skupinu ľudí, ktorí boli zneužití. Ako vždy v takýchto prípadoch, aj teraz sme hovorili o tejto nákaze, o tejto strašnej nákaze. V Cirkvi sme sa správali viac-menej rovnako, ako sa v súčasnosti správame v rodinách a v susedstvách: zakrývame...

Stále musíme dozrievať a pomáhať tieto veci odhaľovať. Od bostonského škandálu si Cirkev uvedomila, že nemožno ísť náhodnými cestami, ale že treba chytiť býka za rohy. Pred dva a pol rokom sa konalo stretnutie predsedov biskupských konferencií, na ktorom boli poskytnuté aj oficiálne štatistiky o zneužívaní. A je to vážne, situácia je veľmi vážna. V Cirkvi neustále používame frázu: „nulová tolerancia, nulová tolerancia“.

Pokiaľ ide o otázku, ako prebieha proces v portugalskej cirkvi: prebieha dobre. Prebieha dobre a s pokojom; prípady zneužívania sa berú seriózne. Chcel by som sa dotknúť jednej veci a chcel by som vás, novinárov, požiadať o spoluprácu. Máte dnes telefón? Telefón. No na ktoromkoľvek z týchto telefónov máte za poplatok a s heslom prístup k sexuálnemu zneužívaniu detí. To vstupuje do našich domovov a sexuálne zneužívanie detí sa natáča v priamom prenose. Kde sa to natáča? Kto sú páchatelia? Je to jedna z najvážnejších káuz, po celom svete (...), ale chcem to zdôrazniť, pretože si niekedy neuvedomujeme, že veci sú také radikálne. Zneužívanie je akoby „požieranie“ obete, či nie?

Sú aj iné druhy zneužívania, ktoré volajú do neba: zneužívanie detskej práce, zneužívanie žien, nie? Ešte aj dnes sa v mnohých krajinách robia chirurgické zákroky na malých dievčatách: odstraňuje sa im klitoris, a to dnes! A robí sa to žiletkou, no zbohom... Krutosť...

Mladí ľudia sú nábožensky založení, hľadajú vieru, ktorá nie je nepriateľská, nie je umelá, nie je legalistická, hľadajú stretnutie s Ježišom Kristom. Ľudia hovoria: „Ale mladí ľudia nežijú vždy v súlade s morálkou...“ Kto z nás neurobil v živote morálnu chybu? Každý z nás ju urobil! Každý z nás má vo svojej histórii vlastné pády. Život je taký. Pre mňa boli Svetové dni mládeže krásne.

Samovraždy mladých sú dnes veľkým problémom, čísla sú veľké. Médiá o tom často nehovoria a neinformujú o tejto problematike. Rozprával som sa s mladými, využíval som príležitosti na dialóg. Jeden dobrý mladý muž mi povedal: Môžem sa vás na niečo opýtať? Čo si myslíte o samovražde? Nehovoril naším jazykom, ale dobre som mu rozumel a začali sme sa rozprávať o samovražde. Toľko mladých ľudí je úzkostných a depresívnych, ale nielen v psychologickej oblasti. Potom v niektorých krajinách, ktoré sú veľmi náročné na štúdium, mladí ľudia, ktorým sa nepodarí získať titul alebo si nájsť prácu, spáchajú samovraždu, pretože cítia veľkú hanbu. Nehovorím, že je to každodenná záležitosť, ale je to problém. Problém našej doby.

Známe prípady zneužívania vo svete

Svätá stolica eviduje obvinenia na tisícky kňazov, pričom medzi ich obeťami sa našli aj trojročné deti. Vybrali sme pre vás aféry, ktoré v médiách najviac rezonovali:

• Marcial Maciel: Mexický katolícky kňaz a zakladateľ Kristových legionárov nedodržiaval celibát, mal potomkov s viacerými ženami, pohlavne zneužíval niekoľko desiatok detí a mladých mužov. Jediným trestom bol pápežov zákaz verejného pôsobenia a život v pokání.
• Henryk Jankowski: Poľský katolícky kňaz, ktorý slúžil omše pre štrajkujúcich robotníkov, bol priateľom a spovedníkom Lecha Wałęsu. Podľa novín Gazeta Wyborcza desiatky rokov zneužíval malé deti a isté šesťročné dievčatko zneužil viac než dvadsaťkrát. Nikdy nebol odsúdený a zomrel v roku 2010 vo veku 74 rokov.
• Stephen Kiesle: Kalifornský kňaz bol v roku 1978 odsúdený za zneužívanie maloletých chlapcov na trojročnú podmienku. O dvadsať rokov ho obvinili z ďalších trinástich prípadov zneužívania a o ďalšie dva roky konečne išiel na šesť rokov do basy za zneužitie nedospelého dievčaťa.
• John J. Geoghan: Viac než 130 chlapcov zneužil v deväťdesiatych rokoch minulého storočia kňaz bostonskej arcidiecézy. Niektoré zdroje dokonca hovoria, že ich bolo až 300. Odsúdili ho až v roku 2002 za jediný prípad znásilnenia. Vo väzení ho zavraždili.
• Michael Hill: Britský rímsko-katolícky kňaza bol v roku 1997 odsúdený na päťročné väzenie za zneužitie siedmich chlapcov. Odhaduje sa, že počet jeho obetí, ktoré mali 10 - 14 rokov, bol zhruba tridsať.
• Seán Fortune: Írsky katolícky kňaz mal na svedomí pohlavné zneužívanie niekoľkých desiatok chlapcov. Keď si odsedel trest a v marci 1999 ho prepustili, spáchal samovraždu. Podľa zahraničnej tlače spáchali samovraždu aj dve z jeho obetí.
• James Fletcher: Osem rokov väzenia si vyslúžil austrálsky kňaz za zneužitie deviatich miništrantov ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
• Theodor McCarrick: Washingtonský arcibiskup bol prvým kardinálom, ktorý prišiel o svoju hodnosť pre pedofilný škandál. Dôvodom bolo sexuálne zneužitie 16-ročného chlapca.

Situácia v Nemecku, Holandsku a Česku

• Nemecko: Podľa správy nemeckej biskupskej konferencie za sedemdesiatročné obdobie zhruba 1700 kňazov zneužilo takmer 3700 detí.
• Holandsko: Tisícky detí, hlavne zverenci rôznych inštitúcií, doplatili a na sexuálne chúťky duchovných aj v Holandsku. Za niekoľko desiatok rokov malo svoje nedospelé obete zneužívať až osemsto kňazov.
• Česko: V novodobej slovenskej histórii katolícka cirkev riešila sedemnásť prípadov zneužívania mladých ľudí kňazmi. Vo väčšine prípadov však išlo o chlapcov, ktorí mali viac ako 15 rokov. Čo sa však stále prieči cirkevnému právu a tak museli kňazské rady opustiť. Pred civilným súdom padol len jeden trest.

Zneužívanie v anglickej cirkvi

14-ročnému chlapcovi vraj iný farár robil každý týždeň v priebehu asi dva a pol roka „genitálnu prehliadku“, počas ktorej „roloval jeho predkožku hore a dole, a keď mu umyl penis, natrel mu ho vazelínou“. V inom prípade farár bil chlapca po nahom zadku, pričom sa usmieval, a potom ho nútil, celého nahého, sadnúť si mu do lona.

Pápež František sa na margo sexuálneho obťažovania detí vyjadril, že cirkev chce „odstrániť toto zlo“. Podľa šéfky vyšetrovania profesorky Alexis Jayovej však katolícka cirkev desaťročia zlyhávala v boji so sexuálnym obťažovaním detí, kvôli čomu bolo mnoho detí odsúdených na rovnaký osud. Ešte stále totiž ročne nahlásia viac ako sto prípadov zneužívania. Nehovoriac o všetkých tých, ktorí zneužívanie vôbec nenahlásia.

Obete v správe hovoria o celoživotných následkoch. Neustále sa vracajúce depresie, zničené manželstvá, rodinné problémy, závislosti od alkoholu, posttraumatické stresové poruchy. Po uverejnení rozsiahlej správy o obťažovaní detí potom BBC povedal, že “mu je veľmi ľúto, že sa toto stalo”. Vraj aj ponúkol, že rezignuje, ale z Ríma mu odkázali, aby ostal.

Týka sa to kardinála Theodora McCarricka, o ktorom iná, 449-stranová správa odhalila, že pápež Ján Pavol II. Za pápeža Benedikta XVI. McCarricka donútili rezignovať a požiadali ho, aby sa profesijne držal pri zemi a veľmi sa neukazoval. Možno potichu odsúdili hriech, ale hriešnika nesúdili. Pápež František vraj prípad považoval za vyriešený, preto sa k McCarrickovi nevrátil.

Argentínsky arcibiskup Víctor Manuel Fernández, ktorého pápež František vymenoval za nového prefekta Kongregácie pre náuku viery, pomáhal kryť vo svojej arcidiecéze sexuálne zneužívanie detí. Miestny kňaz Eduardo Lorenzo bol obvinený zo sexuálneho zneužívania detí vo februári 2019. Fernández ho verejne podporil a uviedol, že obete mali inú motiváciu pre svoje obvinenia. Kým Lorenza vyšetrovala polícia, Fernández s ním celebroval omšu.Lorenzo spáchal samovraždu v decembri 2019, niekoľko hodín po tom, čo sudca naňho vydal zatykač.

Cirkev za posledných 20 rokov urobila veľa na nápravu zla vo veci sexuálneho zneužívania zo strany kňazov. Medzi OSN a Katolíckou cirkvou sú však pozoruhodné paralely. Obe sú obrovskými inštitúciami klenúcimi sa nad mnohými kultúrami, krajinami a právnymi systémami. Obe majú centrálnu administráciu, ktorá sa snaží presadiť svoju autoritu na miestnej úrovni. Obe majú problém so sexuálnym zneužívaním.

Avšak v 1990-tych rokoch sa začali objavovať obvinenia zo sexuálneho zneužívania - v rovnakom čase ako u Katolíckej cirkvi. V neskorých 90-tych rokoch v Mozambiku, Kambodži, Východnom Timore a Libérii boli vojaci obvinení zo sexuálneho vykorisťovania detí, pornografie a sexuálnych útokov. Počas misie OSN v Kambodži v rokoch 1992/1993 sa tvrdilo, že počet prostitútok narástol zo 6 tisíc na 25 tisíc, vrátane väčšieho počtu detských prostitútok.

Správa UNHCR a Save the Children-UK z roku 2001 priblížila hrozné príbehy zneužívania a prostitúcie mladých dievčat vojakmi mierových síl a agentúr OSN v Guinei, Libérii a Sierra Leone. Horšie príbehy sa objavili v roku 2004 v Demokratickej republike Kongo. Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan bol takýmto porušením politiky OSN nulovej tolerancie voči sexuálnemu zneužívaniu zdesený.

Je verejne známe, že v roku 2007 misia OSN na Haiti vrátila do vlasti 111 vojakov Srí Lanky a troch dôstojníkov po obvineniach zo sexuálneho zneužívania. Je veľmi náročné zistiť skutočné údaje, keďže v konfliktami zasiahnutých spoločnostiach je veľmi malá motivácia k nahlasovaniu zločinov. Správa Save the Children UK z roku 2008 hovorí: „Kľúčovým zistením našej práce v teréne bolo chronické nenahlasovanie zneužívania. Po viac ako 20 rokoch, kedy sa zneužívania ukázali ako vážny problém, zostáva veľa práce.

Nevyhnutným dôsledkom sebauspokojenia a neimplementovania stratégií je beztrestnosť príslušníkov mierových síl. Najusvedčujúcejšie zo všetkého sú slová Ferstmannovej: „Je príznačné, že miera príslušných trestných stíhaní je zanedbateľná.“ Inými slovami, obetiam je účinne zamedzená náprava.

Obetiam vojakov OSN je účinne zamedzená náprava. A páchatelia zneužívaní takmer vždy uniknú trestu. Vláda na Haiti vydala všeobecnú výnimku všetkej trestnoprávnej a občianskoprávnej zodpovednosti za porušovanie ľudských práv páchaných príslušníkmi mierových síl OSN, vrátane 114 vojakov Srí Lanky. Takéto dohody medzi OSN a krajinami poskytujúcimi vojakov sú však bežné.

Ak sú vojaci obvinení, môžu vyviaznuť naľahko - Ferstmannová píše: „Mnoho vierohodných obvinení neviedlo k trestnému stíhaniu. Kultúra beztrestnosti pre sexuálne zneužívanie, ignorované obete, slabé ak vôbec nejaké kompenzácie, páchatelia odvedení preč do inej jurisdikcie, aby unikli trestu, nepreniknuteľné štatistiky, obštrukční úradníci. A na doplnenie dvojitého štandardu - viacerí členovia Výboru pre práva dieťaťa pochádzajú z krajín, ktorých vojaci boli obvinení zo znásilnenia a zneužívania detí. Vrátane Srí Lanky.

tags: #samovrazda #cirkev #obtazovanie #deti