Šarišské Michaľany, obec s bohatou históriou, ktorá sa odráža aj v jej sakrálnych pamiatkach, medzi ktoré patrí aj Kostol svätého Michala. Farnosť Sabinov Michaľany má bohatú históriu, ktorá sa prelína s históriou samotnej obce Šarišské Michaľany. Obec vznikla pri kostole sv. Michala a po tomto patrónovi má aj pomenovanie.
Odveké pomenovanie Michalian je odvodené od mena nebeského patróna (ochrancu) dediny, sv. Michala Archanjela. Mená obcí podľa svätých patrónov nie sú na Slovensku zriedkavé. Kostol sv. Michala patrí k takým, ktoré vznikli mimo osád a boli spoločné pre obyvateľov viacerých susedných dedín.
V písomnostiach sa uvádza od roku 1248 ako Szent Mihaly, 1773 Mihalyany, 1786 Mihalane, 1920 Michaľany, 1927 Michaľany nad Torysou a od roku 1960 má obec názov Šarišské Michaľany.
Kostol svätého Michala je rímskokatolícky farský kostol v Šarišských Michaľanoch.
Kostol svätého Michala v Šarišských Michaľanoch
Počiatky a vývoj farnosti
Postavili ho z iniciatívy uhorského kráľa na rozhraní 11. a 12. storočia pre obyvateľov okolitých dedín - Ostrovany, Orkucany a Kuchňa (maďarsky Kuhnaalia, bola pri Veľkom potoku; zanikla v 13. storočí.)
Vychádzalo sa z nariadení zakladateľa uhorského štátu Štefana I. (997 - 1038), ktoré prikazujú: „Desať dedín nech zbuduje kostol a nech k nemu pridá dve usadlosti s príslušným počtom služobníkov, koňa i kobylu, šesť volov, dve kravy a 30 kusov hydiny.
Prvá zmienka o michalianskej farnosti je z roku 1248. Pôvodný románsky kostol sv. Michala pochádzal z 11. - 12. storočia. Prvá zmienka o kostole sv. Michala Archanjela je zo 14. storočia - v roku 1314 tu stál románsky kostol.
Podľa prvej zmienky o michalianskej farnosti z roku 1248 patrila miestnemu farárovi štvrtina desiatkov od farníkov. V 30. rokoch 14. storočiach tu pôsobil farár Mikuláš. Pôvodné patrocínium trvá doteraz, ale románsky kostol, o ktorom je priama správa aj z roku 1314 sa nezachoval.
Za reformácie pred rokom 1636 farnosť zanikla. V roku 1680 bola obnovená ako filiálka sabinovskej farnosti a od roku 1735 znovu existuje ako samostatná. Rodina Szirmayovcov darovala v roku 1767 farskú budovu na miesto prastarej fary pri kostole.
Súčasný kostol
V roku 1961 bola pôvodná stavba úplne zničená. Súčasný kostol bol postavený na jej základoch v roku 1785 podľa románskeho vzoru - oblúkovité okná, klenby a polkruhové sanktuárium.
Terajší kostol bol postavený na základoch starého kostolíka v r. 1785 podľa románskeho vzoru - oblúkovité okná, klenby a polkruhové sanktuárium. Kostol bol postavený podľa románskeho slohu. Nasvedčujú tomu oblúkovité okná, kostolné klenby a polkruhovité sanktuárium. Aj strecha veže bola urobená v tomto slohu, ale pri rekonštrukcii r. 1874 dostala novú podobu.
Nasvedčujú tomu oblúkovité okná, kostolné klenby a polkruhovité sanktuárium. Terajšie zariadenie chrámu je zo 17. storočia a 20. storočia. Najstaršie sochy v chráme sú socha sv. Jána Krstiteľa so soškou Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
K umeleckým vzácnostiam kostola patrí baroková monštrancia a kalich z 18. storočia, z dielne levočského majstra Jána Szilassyho. Do roku 1916 bolo v kostole starobylé medené lavatórium z roku 1766, s vyobrazením Rákocziho erbu na držadle (teraz v Národnom múzeu v Budapešti). Okenné vitráže boli vyrobené za pôsobenia veľadôstojného pápežského preláta Msgr. Melichara Zeleného. Rekonštrukcie kostola, hlavne výmena strechy sa začala po príchode duchovného otca Antona Lesníka. Podľa zaužívaných zvyklostí mal patronát nad kostolom najvýznamnejší zemepán obce Gejza Pulszký.
16.júla 1904 postihol obec veľký požiar, ktorý značne poškodil aj kostol. Zhorela strecha kostola a veža a roztopili sa zvony. Vnútrajšok zostal našťastie zachovaný. Ďalšie škody spôsobila kostolu I. svetová vojna. Rakúsko-uhorská armáda požadovala na doplnenie výzbroje stále viac kovu (hlavne bronzu), preto bez ohľadu na potreby farnosti a umeleckú hodnotu boli 6. októbra 1916 demontovane z kostolnej veže a odvezené 2 zvony.
V roku 1957 bol za pôsobenia pána komorníka Msgr. Melichara Zeleného vymaľovaný interiér kostola. 18. augusta 1962 boli do kostolnej veže zavesené nové zvony uvádzané do pohybu elektricky. Na najväčšom z nich je nápis: In honore St. Michaelis arch.. Stredný a malý zvon dal preliať v r. 1961 vtedajší farár vdp. Melichar Zelený.
V roku 1989 bola realizovaná nová maľba interiéru kostola počas spravovania farnosti vdp. Jurajom Takáčom. Počas totality boli tajne vysvätení za kňazov dvaja farníci: P.
Dňa 9. marca 2002 sa počas pôsobenia farára Antona Lesníka začalo stavať lešenie okolo zadnej časti kostola a hneď potom sa robila demontáž starej strechy nad sanktuáriom. Do Kvetnej nedele (24.3.2002) bola už časť novej strechy dokončená. Po Veľkej noci sa práce na kostole naplno rozbehli. Po demontáži starej strechy nad kostolnou loďou, prišli na rad tesári Frankovci - otec a dvaja synovia. Lešenie okolo kostola sa tiež využilo na opravu aj maľovku exteriéru kostola. Maľovku robil maliar, majster p. Vladimír Gladiš. Urobené boli aj klampiarske práce z medeného plechu. Taktiež sa upravili vežové hodiny. V mesiaci júl 2002 boli osadené na kostole nové okná.
Dňa 26. Dňa 24. V druhej polovici mesiaca júl 2005 sa začalo pracovať na odvlhčení farského kostola podrezaním muriva základov okolo celého obvodu. Okrem týchto prác sa odstránili dva schody pred vstupom a na celú plochu sa nanovo uložila dlažba. Vynovil sa i vchod do kostola „babinec“. Práce boli ukončené 5. 18.-20. Dňa 6. júla 2007 sa uskutočnila primičná sv. Obnovený interiér kostola konsekroval 20. septembra 2009 košický arcibiskup - metropolita arcibiskup J. E. Mons.
V roku 2012 sa za pôsobenia farára Mgr. Petra Kyšeľu začala kompletná rekonštrukcia interiéru farskej budovy. V auguste 2017 sa vo filiálnom kostole sv. Kozmu a Damiána v Ostrovanoch pristúpilo k rekonštrukcii a po schválení KPÚ Prešov a v spolupráci s Diecéznou komisiou pre posvätnú liturgiu a umenie sa urobila z praktických dôvodov (aby ľudia videli na oltár, a tak mali plnú účasť na sv. omši) radikálna dispozičná zmena, keď sme oltár preložili tak, aby každý mohol nielen počuť, ale aj vidieť čoho je účastný. Dali sme nové elektrické rozvody, plynové rozvody, ozvučenie, kamenný oltárny stôl, interiérový ovzdušňovací kanál, novú dlažbu, a sakrálne doplnky (bohostánok, kríž, svietniky). Pred Vianocami tiež pribudli reliéfy sôch patrónov sv. Kozmu a Damiána a nové lavice. Práce realizovala firma REINTER s.r.o. Humenné a trvali 7 týždňov. J. Ex. Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup v nedeľu 24. IX.2017 pri slávnostnej sv. omši o 10:30 hod. posvätil nový pevný oltár a uložil relikvie sv.
Dominantou blízkeho okolia Šarišských Michalian je Šarišský hrad s nadmorskou výškou 570 m, pochádzajúci z 13. storočia.
Kaštieľ a kaplnka
Na mieste kaštieľa stála už v 15. storočí zemianska kúria. V rokoch 1585-1642 bola prebudovaná na renesančný kaštieľ. Je to prízemná budova so 4 nárožnými baštami. V 16. storočí patrila zemanom Darholcovcom a Rakaczayovcom. Títo zemania tu dali v roku 1585 postaviť kuriu, ktorá bola po stavebných úpravách prebudovaná na renesančný kaštieľ. Majiteľom kaštieľa a veľkej časti pozemkov bola v 17. až 19. storočí rodina grófa Szirmaya, potom grófa Péchyho a velkostatkára Gejzu Pulszkého. Jeho vnútrajšok je bohatý na dekoratívne prvky, najviac zaujme baroková štuková výzdoba stropu v jednej z miestností. V budove dnes sídli obecný úrad.
Súčasťou kaštieľa je baroková kaplnka, ktorá vznikla počas barokovej prestavby v r.1736 pristavením k rohovej veži. Kaplnka je súčasťou starobylého kaštieľa. Jeho základy pamätajú časy tatárskeho pustošenia v roku 1241, keď panovník Belo IV. z obavy pred ďalšími vpádmi podporoval financiami šľachtu a veľmožov, aby stavali kamenné hrady, čo by Tatárom vzdorovali. V historickej šarišskej župe tak postavili asi 90 dedinských kúrií, kaštieľov a zámkov, medzi inými aj v Šarišských Michaľanoch. Tamojšiu stavbu neskôr upravili v renesančnom štýle, charakteristickom pre dedinské kaštiele východného Slovenska.
Fasáda kaplnky má typický barokový dekor s bohatou štukovou výzdobou a barokovým štítom. Nad vchodom je nástenná maľba sv. Floriána a slnečné hodiny. Interiér kaplnky zdobia nástenné maľby. Najpozoruhodnejšia je maľba ukrižovanej ženy. Ku kaštieľu okolo roku 1736 pristavil gróf Tomáš Szimay nevelkú barokovú kaplnku sv. Kríža, v ktorej sa zachovali pozoruhodné nástenné malby. Najzaujímavejšie spomedzi nich je freska s nezvyčajným motívom ukrižovanej ženy od neznámeho autora. Po obnovení jej interiéru sa dňa 12. decembra 1999 konala posviacka za účasti terajšieho emeritného biskupa Mons. Jána Hirku.
Od 28. novembra 1993 sa za pôsobenia o. Vojtecha Boháča slúžia sväté liturgie vo východnom obrade. Veriaci spolu so správcom farnosti o. Sväté liturgie sa konajú pravidelne v nedele, vo sviatky a tohto času aj 2x v týždni. Zúčastňujú sa ich veriaci západného obradu i východného obradu. O duchovné potreby veriacich sa v súčasnosti starajú: o. ThLic.
Významné osobnosti
Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili vo farnosti Šarišské Michaľany, patria:
- Vojtech Boháč: Správca farnosti Sabinov v rokoch 1991-1999, ktorý sa zaslúžil o rozvoj gréckokatolíckych bohoslužieb.
- Ján Hirka: Vtedajší prešovský sídelný biskup, ktorý v roku 1993 posvätil kaplnku.
- ThLic. MATOĽÁK Jaroslav - správca farnosti.