Šaštín, staroslávne miesto v dejinách Slovenska, má korene siahajúce až do príchodu svätého Cyrila a Metoda. Bol dôležitou pevnosťou na ochranu obchodných ciest. Meno hradu a osady pochádza zo slov “Šášie” a “Tín” - čo znamená: hrad zo zoťatých stromov. Bol postavený pri riečke Myjava, v bažinatom teréne.
Šaštín - Stráže sa od druhej polovice 16. storočí rozvíjalo ako pútnické miesto. Za začiatok pútnickej tradície považujeme rok 1564, kedy nechala manželka grófa Imricha Czobora Angelika Bakičová zhotoviť sochu Sedembolestnej z vďaky za vypočuté prosby.
Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku visel na strome obraz Sedembolestnej.
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne
Začiatky pútnictva a socha Sedembolestnej
V roku 1564 Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej, ako splnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí podnes.
Počas tureckých vojen v roku 1654 bola socha Sedembolestnej Panny Márie prenesená do blízkeho zámku a uschovaná v kaplnke sv. Imricha, kde zostala do začiatku 18. storočia. V roku 1710 bola socha znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši, čo viedlo k ich vyšetrovaniu.
Dňa 25. augusta 1732 bola socha prenesená do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu na čele s ostrihomským kanonikom Jurajom Agnelym, šaštínskym rodákom. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov, ktoré znovu prešetrila komisia v Bratislave. 10. novembra za účasti mnohých duchovných a 20 tisíc pútnikov slávnostne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. Vtedy sa na tomto mieste slúžila po prvý raz svätá omša. Sochu zverili do opatery šaštínskemu farárovi Jánovi Schonovi.
V roku 1733 provinciál radu Paulínov, František Rosa, vymohol, aby socha prešla pod ich opateru. Paulíni prišli do Šaštína 2. apríla a podujali sa postaviť pútnický chrám a kláštor.
16. júla 1736 sa konala posviacka základného kameňa a začali sa stavebné práce pod vedením Jána Damianiho, staviteľa z Viedne. Neskôr stavbu viedol Matej Vépy.
V roku 1762, 12. augusta za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, mnohých duchovných a tisícov pútnikov bola vysviacka chrámu a 15. augusta slávnostné prenesenie sochy na hlavný oltár.
Vysielanie z Národnej Svätyne v Šaštíne
Vývoj kostola a jeho funkcie
V roku 1786 cisár Jozef II. zrušil rehoľu Paulínov, ktorých bolo v Šaštíne 17. Odišli do Poľska. Chrám prešiel pod správu šaštínskeho farára - dekana Jakuba Schneidera a štyroch kaplánov. Starý farský kostol v Šaštíne zatvorili. Faru presťahovali do časti kláštora, ktorý sa stal cisárskym majetkom.
8. septembra 1924 rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni - synovia Don Bosca. Opravili starý farský kostol na námesti, ktorý bol 150 rokov sýpkou. Zasvätili ho svojmu zakladateľovi sv. Jánovi Boscovi.
Dňa 22. apríla 1927 sv. Otec Pius XI. dekrétom “Celebre apud Slovaccham gentem” vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska.
14. apríla 1950 boli zo Šaštína násilne vyhnaní Saleziáni a správa prešla do rúk diecéznych kňazov. Na jeseň bol dohotovený organ, ktorý má teraz 120 registrov, 5 manuálov, tri hracie stoly a 5500 píšťal. Pútnici aj naďalej, aj cez prekážky navštevovali pútnický chrám.
V roku 1964 pri 400 - ročnom uctievaní sochy na žiadosť pánov biskupov Dr. Ambróza Lazíka a Dr. Eduarda Néczeyho pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej dekrétom “Ad perpetuam rei memoriam” z 23. novembra na baziliku minor - menšiu. Slávnostné vyhlásenie sa konalo 27. decembra za účasti trnavského pána biskupa Lazíka, mnohých duchovných a veriacich.
V roku 1966 pápež Pavol VI. vyhlásil Pannu Máriu Sedembolestnú za hlavnú Patrónku Slovenska.
Koncom februára 1990 prichádzajú znova do Šaštína Saleziáni a pod vedením farára-dekana Jána Malženického pokračuje oprava baziliky, 9. marca preberá časť kláštora a už 9. mája sa tu koná prvá celonárodná púť pre všetkých duchovných Slovenska, ktorej sa zúčasnilo o 900 kňazov za účasti všetkých biskupov Slovenska a mnohých veriacich.
Dňa 22. apríla 1990 sv. Otec Ján Pavol II. pri ceste helikoptérou zvlášť pozdravil Sedembolestnú zakrúžením nad bazilikou a sľúbil, že príde na púť.
1. júla 1995 Bazilika privítala najvzácnejšieho pútnika, pápeža Jána Pavla II.
Púť v Šaštíne
Architektúra Baziliky
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie je jednou z najvýznamnejších bazilík na Slovensku. Ročne ju navštívia desaťtisíce pútnikov, najmä počas Slávnosti zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosti Panny Márie Sedembolestnej (15. septembra).
V roku 1736 sa začali práce na výkopoch a spevnení pôdy podľa projektu pavlínskeho kňaza P. Mateja Vépiho. Realizácia plánu bola obmedzená nedostatkom financií. Interiér bol zväčša dokončený v roku 1756 a začalo sa s výmaľbou svätyne a chrámovej lode, ktorú zhotovil maliar Jozef J. Chamant. Zvony boli umiestnené vo vežiach v roku 1765. Opravy hlavného priečelia boli realizované v roku 1813 a opravy striech v rokoch 1851-52. Rozsiahle rekonštrukčné práce prebehli v roku 1987.
Exteriér
- Západné priečelie: Hlavné priečelie má zvýraznenú strednú časť s hlavným portálom. V spodnej časti je vstupný portál so štyrmi bočnými polstĺpmi a sergementovým frontónom. Pod zuborezom je nápis: Sedembolestná Panna Mária, Tebe slovenská spieva krajina.
- Veže: Dve vysoké veže ukončujú priečelie. Sú delené profilovanými rímsami na tri časti a zakončené laternovými baňkami. Okná sú polkruhovo zaoblené.
Interiér
- Svätyňa: Má polkruhový uzáver a strop v tvare štvrť kupoly s tromi oválnymi oknami.
- Oltár: Plán oltáru vypracoval Anton Hilebrant. Bol postavený v roku 1764 z červenkastého mramoru. Na oltári je umiestnená milostivá soška Sedembolestnej.
- Sochy: Z oboch strán oltárneho stola sú sochy: vľavo sv. Ján apoštol s orlom, vpravo Mária Magdaléna s nádobou na olej.
- Chrámová loď: Nadväzuje na svätyňu triumfálnym oblúkom. Pri ľavej päte oblúka sú sochy sv. Cyrila a sv. Metoda. Ku kostolnej lodi sú napojené bočné kaplnky, bočné východy pri sakristiách a podvežia s chórom.
- Kazateľnica: Umiestnená na pilastroch pravej strany chrámu, bohato vyrezávaná a zdobená.
- Výmaľba: Rozsiahle práce vykonal cisársky dvorný maliar Ján Jozef Chamant. Na klenbe svätyne vymaľoval stĺpové siene s mramorovými balkónmi. Na klenbe chrámovej lode je let anjelov nesúcich Veronikinu šatku s mučenou tvárou Ježiša.
- Chór: Nachádza sa tu organ s 92 registrami.
Prehľad dôležitých udalostí
Tabuľka s prehľadom dôležitých udalostí v histórii Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1564 | Angelika Bakičová necháva zhotoviť sochu Sedembolestnej |
| 1736 | Posviacka základného kameňa pútnického chrámu |
| 1762 | Vysviacka chrámu za účasti Márie Terézie |
| 1786 | Jozef II. zrušil rehoľu Paulínov |
| 1924 | Do Šaštína prichádzajú Saleziáni |
| 1964 | Povýšenie svätyne na baziliku minor |
| 1995 | Návšteva pápeža Jána Pavla II. |