Florencia, hlavné mesto Toskánska, je živým múzeom pod šírym nebom, ktoré vás očarí svojou umeleckou a historickou veľkoleposťou. Toto mesto bolo epicentrom renesancie, obdobia, ktoré zmenilo svet umenia, vedy a kultúry. V každom kúte Florencie objavíte nádherné pamiatky, ktoré vám vyrozprávajú príbeh jej slávnej minulosti.
Florenťania chceli veľkolepý kostol, ktorý by ich preslávil po celej Európe. V roku 1294 sa najmocnejší obyvatelia Florencie rozhodli postaviť veľkolepú katedrálu, ktorá by neodrážala len obrovský úspech a prestíž mesta, ale ktorá by tiež mohla súperiť s mestskými rivalmi, akými boli Miláno alebo Benátky. Ani vo sne však netušili, ako im tento plán vyjde.
Práce sa začali o dva roky neskôr na mieste vtedajšieho Kostola svätej Reparaty. Nová katedrála sa mala volať Santa Maria del Fiore (po tal. Dnes sa však katedrála nazýva jednoducho Il Duomo (po tal. Katedrála Santa Maria del Fiore je monumentálny dóm (Duomo) v gotickom štýle a je to 4. najväčšia katedrála na svete. Hlavná florentská katedrála bola na svoju dobu skutočne pozoruhodným a originálnym architektonickým dielom a dodnes patrí medzi najväčšie katedrály na svete. Týči sa nad okolitými budovami, čo z nej v kombinácii s monumentálnou kupolou a zaujímavou fasádou robí jednu z najznámejších stavieb na svete.
Od konca 4. storočia n. l. stál na mieste v centre Florencie románsky kostol svätého Reparáta, ale jeho kapacita už nepostačovala, preto sa v priebehu 13. storočia rozhodlo o výstavbe novej katedrály. Z architektonického hľadiska sa v katedrále mieša gotický a renesančný štýl, a to vďaka niekoľkým storočiam výstavby.
Základná stavba katedrály, pozostávajúca z lode, dvoch bočných lodí a 4 štvorcových arkierov, bola dokončená v roku 1413. Architektonickú súťaž na dostavbu kupoly vyhral Filippo Brunelleschi, v tom čase neznámy zlatník bez architektonického vzdelania.
Dominantou celého komplexu je katedrála Santa Maria del Fiore. Táto úchvatná stavba, na ktorej sa začali práce 8. septembra 1296, je dielom viacerých majstrov: Giotta, Andrea Pisana či Francesca Talentiho. Katedrála je obložená zeleným, bielym a ružovým mramorom, vďaka čomu pripomína obrovskú vežu zo slonoviny. V jej tieni sa tak človeka zmocňuje pocit bezvýznamného ľudského mravčeka.
Vo východnej časti mestského centra Florencie sa nachádza františkánska bazilika Santa Croce. Ide snáď o najpodmanivejší kostol v meste a významnú umeleckú svätyňu. Bazilika Santa Croce (sv. Kríža) je miestom posledného odpočinku celkom 270 významných obyvateľov mesta, medzi ktorými je napríklad Galileo Galilei, Michelangelo či Machiaveli. Kostol bol postavený františkánmi v roku 1294 podľa architektonického návrhu Arnolfo di Cambio.
Medzi najstaršie v Taliansku patrí námestie Piazza della Signoria s dominantou Palazzo Vecchio, ktorý bol v minulosti sídlom florentskej vlády. Na námestí je množstvo sôch, z ktorých najznámejšou je pravdepodobne kópia Michelangelovho Dávida. Originál tu stál až do roku 1873, teraz je však uložený v galérii delľAccademia. O rivalite medzi velikánmi talianskeho umenia svedčí Michelangelova veta adresovaná autorovi sochy Neptúna, ktorá je tiež súčasťou námestia: „Ammannati, Ammannati, aký nádherný mramor si zničil!"
Každý detail baziliky, od jej zdobeného priečelia až po majestátne hrobky, rozpráva príbeh o slávnej minulosti Florencie a jej obyvateľov, ktorí zmenili svet. Florencia, mesto renesancie, je domovom mnohých ikonických pamiatok, no jedným z najfascinujúcejších komplexov je Bazilika San Lorenzo a jej priľahlá knižnica Laurenziana, známa ako knižnica Mediciovcov.
Bazilika San Lorenzo je jednou z najstarších vo Florencii - jej základy boli položené už v 4. storočí. Táto pôvodne jednoduchá stavba bola počas 15. storočia prestavaná do renesančného štýlu pod vedením architekta Filippa Brunelleschiho, ktorý bol jedným z najväčších architektov svojej doby.
Bazilika San Lorenzo ukrýva Kaplnky Mediciovcov (Cappelle Medicee), ktoré sú jedným z najpôsobivejších častí komplexu. Hneď vedľa baziliky sa nachádza knižnica Laurenziana, ktorá bola zriadená na pokyn pápeža Klementa VII., člena rodu Mediciovcov. Táto knižnica bola postavená s cieľom uchovávať rozsiahlu zbierku rukopisov a kníh, ktoré Mediciovci zbierali počas storočí. V roku 1524 poverili Michelangela, aby navrhol interiér knižnice, čím vzniklo jedno z jeho najvýznamnejších architektonických diel.
Knižnica Laurenziana ukrýva viac ako 11 000 rukopisov a 4 500 starých tlačí, ktoré dokumentujú intelektuálnu históriu renesancie. Medzi najcennejšie artefakty patrí dielo Codex Amiatinus, najstarší kompletný latinský rukopis Biblie, a rukopisy od antických autorov ako Vergílius či Horatius.
Jednou z prvých požiadaviek rady mesta Florencie bolo postaviť veľkolepú zvonovú vežu, ktorej dizajn navrhol majster Giotto di Bondone. Keď bola v roku 1359 dokončená, s výškou takmer 85 metrov sa stala dominantou panorámy Florencie - ešte aj istá veža v susednej Pise (ktorá má mimochodom „len“ 57 metrov) pri nej vyzerala ako trpaslík. Sedem obrovských zvonov vo zvonici váži dohromady vyše 10 ton - viac než dosť na to, aby zobudili Florenťanov na omšu.
Nanešťastie, Giotto sa dokončenia svojej vízie nedočkal - zomrel len tri roky pred začatím stavby. Po Pisanovej smrti v roku 1348 sa tohto projektu chytil ďalší ambiciózny architekt Francesco Talenti a ten rozhodol o zväčšení pôvodných plánov.
Katedrála Santa Maria del Fiore (Il Duomo)
Pri návšteve sa nezabudnite vydať až na vrchol kupoly - 463 schodov vás dovedie k panoramatickému výhľadu na celé mesto a okolitú krajinu. Vedľa katedrály nájdete Campanile di Giotto, 85 metrov vysokú zvonicu zdobenú farebným mramorom, ktorá je sama o sebe umeleckým dielom. A nezabudnite navštíviť Baptistérium sv.
Brunelleschiho Kupola: Inžiniersky Zázrak
Centrálnu loď dokončili už v roku 1380, no žiaden projekt nevyzeral presvedčivo, aby mohli vo výstavbe pokračovať. Desaťročia tak stekali dovnútra florentskej katedrály dažďové kvapky. Vyzerali ako slzy, ktoré cez obrovskú dieru padali priamo z neba. No prázdnota sa nakoniec zaplnila, keď v roku 1420 odštartovali výstavbu architektonického zázraku. Písal sa 7. V stávke bola sila a prestíž Florencie, projekt na výstavbu kupoly preto musel byť úspešný.
So stagnáciou prác a rokmi čakania mala skoncovať obyčajná súťaž. V roku 1418 preto inštitúcia Opera del Duomo, ktorá dohliadala na výstavbu katedrály, vyhlásila finálnu súťaž. Z dvanástich súťažiacich zostali len dvaja finalisti - Filippo Brunelleschi a Lorenzo Ghiberti. Tí istí ako pred pár rokmi pri výstavbe severnej brány florentskej kaplnky Baptisterium San Giovanni.
Podľa legendy Filippo Brunelleschi zvíťazil aj bez toho, aby vopred ukázal porote svoje plány. Povedal, že návrh ukáže len v tom prípade, ak budú schopní postaviť vajce na výšku na stôl. Členovia poroty sa po viacerých neúspešných pokusoch nakoniec vzdali. Vtom Brunelleschi rozbil vajíčko a obe polovice položil na seba.
Za jeho temperamentom sa však po bitke o kaplnku skrývali aj roky štúdia v Ríme. Pomohol mu dokonca aj pohľad na Panteón, v ktorom našiel svoju inšpiráciu. Brunelleschi schoval do vrecka neúspešných predchodcov výstavby doslova klasikou, ktorú našiel v minulosti. Za 16 rokov dosiahol zázrak, ktorý sa ostatným architektom zdal nemožný. Majstrovské dielo renesancie, ktoré sa stalo symbolom modernej éry.
Napriek tomu, že architekt nakoniec musel okrem trhlín v katedrále, v dôsledku hmotnosti kupoly, bojovať aj s trhlinami vo svojom pláne, Filippova práca sa dokončila. V roku 1436 katedrálu vysvätil pápež. Podklady o výstavbe kupoly sa však ani dodnes nenašli a jej výstavbu analyzujú odborníci už desaťročia.
Dizajn Filippa Brunelleschiho je majstrovským dielom dizajnu. Tehly podporovali svoju vlastnú váhu, pretože schli počas stavby striedavo medzi vertikálnou a vodorovnou pozíciou vo vzore tzv. Tvorca slávnej kupoly bol povolaním zlatník. Vo svojom finálnom projekte načrtol obrovskú oblúkovú štruktúru, ktorá by katedrálu zodvihla do impozantnej výšky 114 metrov. Plán nebol len ambiciózny, ale priam geniálny - jeho majstrovstvo ohromuje architektov dodnes. Aj keď mnohí špekulovali, ako tento geniálny kúsok Brunelleschi dosiahol, pravdu sa zrejme nikdy nedozvieme.
How Was the World's Biggest Dome Built? - Florence Cathedral
Stojac na osemuholníkovom prstenci mal pred sebou len oblohu a v hlave presný plán ako zrealizovať “nepostaviteľné”. Ako prvé dal Brunelleschi zhotoviť 9 metrové vysunuté lešenie smerom dovnútra, ktoré okrem ľudí muselo uniesť aj veľmi ťažký materiál a čo je ešte dôležitejšie používal ho na presné zameriavanie.
Na vysunutom lešení Brunelleschi “nakreslil” kvet podľa špeciálnej krivky (Nikodémová konchoida) a pomocou troch lán a olovnice určoval ukladanie tehál na protiľahlej stene. Každý oblúk kvetu určuje v protiľahlej stene presný sklon tehál. Keďže kupola je samonosná, tehly nemohli byť ukladané vodorovne, ale v správnom sklone, aby vytvárali oblúk (a tým prenášali váhu). Tehly sú uložené vo vzore rybacej kosti do obráteného kužeľovitého tvaru a stúpajúc majú vždy väčší sklon smerom dovnútra. Ani jedna tehla nie je vodorovne a medzi “rebrami“ (viď. biele mramorové oblúky) sú uložené v tvare voľne zavesenej reťaze (geom. reťazová krivka, lat.
Interiér Katedrály
Katedrála však ukrýva majstrovské diela stredovekého staviteľstva a umenia. Jedným z nich je krypta, v ktorej sú k videniu zvyšky pôvodného kostola Santa Reparata. Tiež vnútorný priestor kupoly mal podľa Bruneleschiho plánov zostať bez maliarskej výzdoby alebo dekorácie. Na pravej stene dómu stojí za povšimnutie medailón s poprsím Bruneleschiho, vľavo Danteho portrét od Domenica di Michelino.
Interiér kupoly Santa Maria del Fiore
Dvojplášťová osemboká kupola bola a je doteraz považovaná za zázrak stavebnej techniky. Bola postavená zvonku dovnútra, z tehál kladených vo vzore rybej kosti bez použitia lešenia.
Interiér Santa Maria del Fiore je prekvapivo strohý, čo ostro kontrastuje s jeho bohato zdobenou fasádou. Vo vnútri možno obdivovať monumentálne fresky Posledného súdu od Giorgia Vasariho a Frederica Zuccariho, ktoré zdobia interiér kupoly. Vedľa katedrály stojí Giottova zvonica, ďalší skvost gotickej architektúry. Súčasťou komplexu je aj slávnostné baptistérium svätého Jána (Battistero di San Giovanni), ktoré je známe zlatými dverami "Brána raja" od Lorenza Ghibertiho.
Praktické Informácie pre Návštevníkov
Vstup do katedrály je bezplatný, ale na vstup do Brunelleschiho kupoly a zvonice je potrebné zakúpiť si špeciálne vstupenky. Odporúčame rezervovať si čas na vstup do kupoly vopred, pretože počet návštevníkov je obmedzený.
Vstup do Giottovej zvonice sa zvyčajne kupuje ako súčasť kombinovanej vstupenky, ktorá zahŕňa vstup do všetkých hlavných pamiatok na námestí Piazza del Duomo: giottova zvonica (Campanile di Giotto), katedrála Santa Maria del Fiore, Brunelleschiho kupola, baptistérium sv. Jána (Battistero), Múzeum opery Duomo (Museum dell'Opera del Duomo). Vstupenky je najlepšie kúpiť vopred online, napríklad na oficiálnej webovej stránke Opera di Santa Maria del Fiore.