O Vianociach vravíme, že sú to sviatky pokoja a mieru, no nie všade je toto tvrdenie pravidlom. Nie je to výnimočné dnes a nebolo ani v roku 1972. Možno aj preto sa hneď prvý článok týkal Severného Írska, kde si ľudia o vianočnom pokoji mohli iba čítať. Nepokoje tam boli takmer na dennom poriadku a v decembri, keď Česi a Slováci zháňali darčeky pre svojich blízkych, Íri sa báli bombových atentátov.
Pohľad do minulosti: Vianočné číslo Života spred 40 rokov
Život číslo 51 spred štyridsiatich rokov bol plný Vianoc a už jeho zelená titulná strana vinšovala čitateľom šťastie a zdravie. Pozrite sa, čo mohli nájsť čitatelia vo vianočnom čísle Života pred 40 rokmi.
Hosť 13. strany: Tibor Rakovský
Pri spomenutí mena Tibora Rakovského vám možno napadne Krútňava, ktorú režíroval. Vo vtedajšom Živote preto nechýbal rozhovor, keďže pred štyridsiatimi rokmi tento režisér činohry SND oslavoval päťdesiatku.
„Divadlo je umenie kolektívne, jeho jednotlivé zložky sa v ňom prelínajú, vzájomne prekrývajú. Režisérska práca je ťažko merateľná, ba niekedy na prvý pohľad ani nie viditeľná, najmä ak sa neženie za vonkajšími efektmi, za vtieravou okázalosťou, ale snaží sa uplatňovať princíp umeleckej ekonómie - dosiahnuť maximum minimom prostriedkom. Režisér v dnešnom divadle je vlastne pri všetkom a vo všetkom. Jeho funkcia je, dá sa povedať, všestranná. Provokuje, stavia, zjednocuje. Podiel? Ten určujú iní.“
Celý rozhovor sa točil okolo divadla, práce režiséra, jednotlivých postáv, o nervozite pred premiérou, či o úspechu. No a keďže Tibor Rakovský režíroval Suchoňovu Krútňavu aj ako televízny film, nechýbal ani článok o tomto diele.
Akú hračku dieťaťu?
Tak touto otázkou sa pred Vianocami zaoberajú všetci rodičia a deje sa tak už dosť dlho. V sedemdesiatych rokoch mali menšiu výhodu - neútočila na nich agresívna reklama s kadejakými opachami z umelej hmoty a aj deti mali celkom bežné túžby. Československo bolo totiž pred západnými hračkami izolované železnou oponou. Ak však niekto chytal rakúsku televíziu, mal aspoň akú-takú predstavu o tom, čo u nás nedostať.
„Československé hračky majú skutočne svetovú úroveň, predovšetkým drevené hračky určené pre deti predškolského veku a tiež textilné hračky pre svoju vysoko estetickú a dekoratívnu hodnotu. Existuje až pätnásť druhov hračiek, ktoré sledujú všetky želateľné momenty pri výchove dieťaťa. Dievčatká predškolského a raného školského veku uprednostňujú rôzne druhy bábik. V ´teenegerskom´ veku sa záujem sústreďuje najmä na rôzne plyšové či mohérové zvieratká. Pre najmenších sú vhodné tvrdé, ľahké hračky, ktoré vydávajú nejaký zvuk a možno ich ľahko umývať. Od troch do piatich rokov sa odporúčajú nielen hračky na pieskovište, ale aj jednoduchšie typy stavebníc, ktoré umožňujú tríbiť technického ducha. No kupovať pre tieto deti modelové železnice sa neodporúča. Oteckom nikto nenaletí na to, že to kupujú pre svoje ratolesti a nie pre seba: napokon, deti im v tomto veku ešte nerozumejú.“
Kupovanie hračiek pre deti je naozaj niekedy veda, dnes sa o tom vedú odborné diskusie a píšu články, detskí psychológovia sa vyjadrujú k tomu, čo je pre deti najlepšie a najvýchovnejšie. No a napokon drahé dieťatko objaví predvianočný katalóg z obchodu alebo zahliadne televíznu reklamu a snaha celého tohto konzília je zbytočná.
Pre inšpiráciu pri výbere hračiek pre deti predškolského veku, tu je tabuľka s odporúčaniami:
| Vek | Odporúčané hračky | Zameranie |
|---|---|---|
| Do 3 rokov | Tvrdé, ľahké hračky so zvukom | Rozvoj zmyslov |
| 3-5 rokov | Hračky na pieskovisko, jednoduché stavebnice | Technické zručnosti |
| Predškolský vek | Drevené hračky, textilné hračky | Estetické cítenie |
Lietajúca sanitka
V nasledujúcom článku sa čitatelia dozvedeli, že redakcia Života prevzala kmotrovstvo nad sanitným lietadlom Slovairu.
„Zhŕkli sme sa okolo pekného lietadielka typu L 200 Moravan. Na jeho bokoch skvel sa nápadný nápis OK-RFZ. Prvá dvojica písmen - to je medzinárodná registračná značka československých lietadiel; a tá trojica na konci? To je vnútroštátna poznávacia značka, podobne ako na autách. Bola tu však do tretice ešte jedna značka v sýtej červenej farbe - tá, ktorú naši čitatelia tak dôverne poznajú: veľké „Ž“ - emblém Života. Áno, bratislavské sanitné aerotaxi nesie symbolické meno nášho časopisu. 24. novembra t. r. bol slávnostný akt prevzatia kmotrovstva za účasti vedúcich pracovníkov leteckého podniku a našej redakcie. OK-RFZ nesie veľavravný prívlastok Život - v službách ľudskému životu.“
Čitatelia sa dozvedeli aj o malej Barborke - dievčatku, ktoré potrebovalo náhlu lekársku pomoc a táto lietajúca sanitka mu vlastne zachránila život. A nebola to iba Barborka, postupne pribúdali ďalší malí pacienti, ktorým sa redakcia stala akýmsi kmotrom.
Vyhrala aj u čitateľov Života
Počas letnej olympiády, ktorá sa v roku 1972 konala v Mníchove, vyzvala redakcia svojich čitateľov, aby udelili medailu Života niektorému z našich olympionikov. Vyhrala Eva Šuranová, ktorá bola vtedy tretia najlepšia na svete v skoku do diaľky.
„V posledných rokoch mala Bratislava štyri atlétky, ktoré šírili jej slávu doma i za hranicami. Najskôr vystupovali pod svojimi dievčenskými menami: Blanáriková, Faithová, Kucmanová a Lehotská. Postupne sa povydávali a my sme si fixovali do podvedomia, že Chmelková, Mračnová, Šuranová a Glesková je vlastne náš starý známy štvorlístok. Čas však nič nezastaví. A tak sa potichučky jedna po druhej strácali ´zo scény´... Možno však šport, atletiku, ktorej obetovali všetok svoj voľný čas i mnohé záľuby a radovánky bežného života len tak z ničoho nič - opustiť? Preto sa aj tri z nich vrátili späť. A poslednou z nich bola ´druhá Eva´. Šuranová...“
Eva Šuranová na mníchovskej olympiáde získala bronzovú medailu - jej najdlhší pokus meral 667 cm. O dva roky neskôr si z majstrovstiev Európy v Ríme priniesla striebro, na ďalšej letnej olympiáde v Montreali v roku 1976 však v kvalifikácii nezaznamenala platný pokus.
Z prahu smrti na prah života
Inkubátor. Pre mnohých podivná sklenená škatuľa, v ktorej leží predčasne narodené bábätko. Tak sme to mnohí videli vo filme, tak to videli či vidia rodičia, ktorí s malou dušičkou dúfajú, že sa ich človiečik nevzdá a bude žiť. Ďalší článok bol o popradskom novorodeneckom oddelení a jeho vedúcom lekárovi MUDr. Jozefovi Čulíkovi, držiteľovi Zlatej medaily z Medzinárodnej výstavy INVEX ´72 v Brne.
„Popradské novorodeniatka spokojne spinkajú pod ochranou lekára, ktorý je nielen vynikajúcim pracovníkom vo svojom odbore, ale aj tvorcom, mysliteľom a realizátorom novátorských myšlienok, priekopníkom vedy a v neposlednom rade aj vzorným občanom, ktorého si popradskí občania zvolili za svojho poslanca.“
Meno tohto lekára nájdete ešte aj dnes na webovej stránke popradskej nemocnice, v ktorej sa natrvalo zapísal do odbornej histórie.
Najkrajšie sviatky roka
A sú tu opäť Vianoce. Ak sa v roku 1972 čitatelia chceli o nich dozvedieť niečo viac, stačilo si im prečítať článok Vianoce, jeden z najstarších sviatkov ľudstva.
„Vianoce, dnešné sviatky pokoja a mieru, majú prastarú históriu a tradíciu. Po dlhé stáročia si kresťanstvo na túto tradíciu vyhradzovalo absolútny monopol, hoci už dávnejšie bolo známe, že tieto tradície siahajú oveľa ďalej, oveľa hlbšie. Ich základ je hlboko v ľudskej psychike, vo večnej túžbe po znovuzrodení, po živote - v strachu a odmietaní smrti. Je známe, že napríklad výberom dátumu 25. decembra sa kresťanské Vianoce vedome pripojili k veľkým slnečným sviatkom rozšíreným po celom antickom rímskom svete.“
Zaujímavý je aj záver textu, kde sa píše o tradícii dávania darčekov. Ono totiž vyzerá, že Vianoce, stromček, kapor, kapustnica a darčeky sú odjakživa, ale nie je to celkom tak. Niektoré symboly tohto krásneho sviatku sú pomerne mladé, iné majú o „čosi viac“.
Na Sicílii sa tento zvyk dá sledovať už od prvých storočí nášho letopočtu. Darčeky odovzdávali deťom ´duchovia mŕtvych´, zrejme ako náznak symbolu večného trvania života, ktorý sa smrťou nekončí. V mnohých ďalších sa zachoval vianočný zvyk usporiadať bohatú hostinu a v okne nechať plný tanier pre duchov mŕtvych.“
Vianočné zvyky.na Slovensku
Trocha smiechu na koniec
No a na záver trochu vianočného humoru z poslednej strany, môžete si vybrať z ponuky vtedajších vtipov.
Takže si tohtoročné Vianoce poriadne užite a do ďalšieho roka vykročte tou správnou nohou.