Sedliacka Dubová, v starých listinách označovaná ako Dubova Colonorum alebo Paraszt Dubova, patrí medzi najstaršie obce na Orave. Prvé stopy človeka v chotári dnešnej Sedliackej Dubovej pochádzajú z praveku. Praveké osídlenie sa nachádzalo na vyvýšenine severovýchodne od obce - Na Hrádku, vedľa dnešných zrúcanín niekdajšieho kostola.
Toto osídlenie slúžilo možno polovojenskej zložke a malo za úlohu poskytovať bezpečie obyvateľom osady. Zánik tohoto opevnenia sa datuje pravdepodobne na 3. až 2. storočie pred Kristom.
V 14. storočí bola Sedliacka Dubová významným kultovým strediskom, pravdepodobne vďaka návšteve pápežského legáta Raimunda de Bonofalo de Avignon.
Prvá písomná zmienka a vývoj farnosti
Presný dátum vzniku fary v Sedliackej Dubovej sa nedá určiť. Môžeme však povedať, že v roku 1397 už existovala. Jej založenie možno datovať do rozmedzia rokov 1334-1397, bol to následok základnej reorganizácie cirkvi na Orave, vyvolanej nárastom počtu obyvateľov.
V roku 1333 sa na Orave evidovali 2 fary, na Oravskom hrade a v Tvrdošíne. Prvá zmienka o fare v S. Dubovej sa zachovala z roku 1397 a kostolík bol postavený na vŕšku Žiar.
Obec patrila k Oravskému hradu a bola majetkom kráľa. Obyvatelia platili dane od brány- čo v tom čase značilo usadlosť s dvoma, troma a aj viac rodinami. V roku 1565 malo napríklad mestečko Tvrdošín menej brán ako Sedliacka Dubová a teda bolo rozsahom osídlenia menšie. Ľudia sa živili roľníctvom, rybolovom a poľovníctvom.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1397. V tom roku tu už bola fara, ktorá sa starala o dediny hradného obvodu. Pôvodný kostolík, postavený na vrchu Žiar, bol drevený.
V kanonickej vizitácii oravského okrsku je Dubová opísaná takto: V Dubovej, patriacej pod Oravský hrad, je pekne vystavaný kostol, zasvätený sv. Kozmu a Damianovi. Poddaní a farár hovoria, že Oravský hrad dáva desiatky kostolu bl. Panny, postavenému pod hradom, a že farár z Dubovej v tomto kostole vysluhoval, ale poddanské usadlosti mu boli odopreté; to sa stalo za Petra Kostku, no ani teraz sa farárovi nedávajú desiatky.
Juraj Thurzo vydal Sedliackej Dubovej listinu, v ktorej stanovil urbárske záväzky a dávky osadníkov. Od pozemkov mali platiť 130 zlatých, dávky od zrna 6 zlatých, pre zámockú kuchyňu odvádzať 25 kohútov, 13 husí, 10 vajec a 6 jarabíc. Okrem toho museli konať všeliaké služby a roboty, napr. podľa vizitácie Z.
Všetky vtedajšie fary na Orave boli pod patronátom Oravského hradu - jeho pánov, ktorí tu v mene kráľovom vykonávali patronálne práva.
Kostol sv. Kozmu a Damiána
Sedliacka Dubová - Kostol sv. Kozmu a Damiána. História a stavebný vývojZrúcanina barokového kostola. Kostol je z roku 1736 so staršou renesančnou vežou. Opustený bol pred stavbou nového kostola okolo roku 1880. Kedy kostol vznikol, presne nie je známe. V roku 1397 už kostol stál na kopci nad obcou. V tom čase vládol kráľ Žigmund Luxemburský a obec patrila Stiborovi zo Stiboríc. Na mieste dnešného kostola stál vtedy drevený kostolík s farou „Robova”. V roku 1333 dedina patrila pod farský kostolík Oravského hradu. Takže vznik kostola v Sedliackej Dubovej je možné datovať do rozmedzia 1334 - 1397.
V kanonickej vizitácii z roku 1559 je o kostolíku spomenuté: „V Dubovej patriacej pod Oravský zámok je kostol pekne vystavaný, zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi.” V kostole sa nachádzal pozlátený kalich, medené cimbórium, strieborný kríž, pacifikál a dva ornáty s príslušenstvom. Dá sa iba predpokladať, že sa nachádzal na mieste terajšieho kostola. Pravdepodobne to bola drevená stavba, ktorej všetky stopy zmizli po neskorších prestavbách.
V 16. storočí popri fare vznikla škola, ktorá slúžila žiakom z okolitých dedín. Učiteľ - kňaz vyučoval písanie, čítanie, rátanie, slovenčinu, maďarčinu a cirkevné dejiny z Alváryho šlabikára a Evanjelia.
Gróf Juraj Thurzo, stúpenec lutherizmu, postupne presadzoval protestantizmus na oravských farách. Časom sa tak aj kostolík stal evanjelický. Prvý evanjelický kňaz Johanes Sopucius, prišiel z Bytče po dohode s grófom Jurajom Thurzom v roku 1603.
Po zhodnotení stavu zaznamenal, že kostol, fara a škola „hrozia zrútením”, zároveň poprosil grófku Alžbetu Czoborovú vdovu po Jurajovi Thurzovi, aby pomohla príspevkami a darmi na výstavbu dubovského kostola. Či grófka na kostol prispela, nie je isté, ale podľa vizitácie Z. Lányiho z roku 1642 sa už v dedine nachádza novopostavený chrám - veža z kameňa „turris lapidea” a samotný kostol z dreva.
Presné dispozičné členenie objektu po tejto prestavbe nie je známe, pretože ho zotreli neskoršie prestavby. Kostol mal v pôdoryse asi neskorogotický charakter jednoloďovej sakrálnej stavby s polygonálne uzavretým presbytériom. Táto dispozícia môže byť aj staršia, daná jeho gotickým predchodcom. Voči terajšiemu stavu mala loď približne rovnaký pôdorys, ale bola trochu nižšia, čo svedčí aj odtlačok konštrukcie strechy renesančného kostola na veži. Tradícia hovorí o maľovanom interiéri. V areáli kostola sa spomínajú aj škola a fara, ktoré ešte neboli lokalizované.
Najzachovalejšia časť kostola, ktorú postavili počas renesančnej prestavby, je veža. Nahradila funkciu staršej zvonice. Veža bola štvorpodlažná, zakončená šindľovou stanovou strechou. Prízemie bolo zaklenuté valenou klenbou a osvetlené okrúhlym oknom. Ostatné poschodia boli s trámovými stropmi, osvetlené štrbinovými oknami. Na najvyššom poschodí, kde boli umiestnené zvony, sú združené okná, vytesané z pieskovca. Celá veža bola maľovaná, doteraz je ešte viditeľná sgrafitová bosáž na nárožiach. Vstup do veže bol situovaný na prvom poschodí z chórusu lode.
V časoch vojen za hradbami areálu dreveného kostola hľadalo ochranu miestne obyvateľstvo. Rastúci útlak miestneho obyvateľstva a kruté prenasledovanie protestantov, v roku 1672 prerástlo do ozbrojeného sedliackeho povstania na Orave a Liptove, známe ako Pikovo. Cisárske vojská ho kruto potlačili a jeho následky si odniesla aj Dubová. To využili dedinčania a vyhnali evanjelického kňaza Juraja Rafanidesa, s ktorým si nerozumeli.
Dedina bola celkom zničená v rokoch 1672 cisárskymi a 1683 poľským vojskom. Ešte v roku 1686 je o dedine zaznačené: „Nachádzajú sa tam len dve sedliacke usadlosti, dobytok čiastočne utratili pri ťažení cisárskeho vojska, čiastočne ho zrekvirovali kuruci a Litvania”, ale nespomínajú sa škody na kostole. Na fare sa evanjelici ešte stále zdržali do roku 1685, keď ich odtiaľ nevyhnali prívrženci grófa Mariášiho. Za Rákocziho povstania sa evanjelici ešte raz zmocnili dubovskej fary, ale len nakrátko v rokoch 1705 - 1709.
V roku 1735 sa obec podujala na radikálnu prestavbu kostola. Okrem renesančnej veže zbúrali celý pôvodný kostol. V čase prestavby účel kostola suplovala drevená kaplnka v dedine. Nanovo boli postavené - loď, predsieň, presbytérium a sakristia, ktoré rešpektovali pôvodnú dispozíciu kostola. Loď bola osvetlená štyrmi oknami. Vzadu bol situovaný drevený chórus. Spolu s presbytériom bola zaklenutá lunetovou klenbou. V presbytériu osvetľovanom dvoma oknami bol situovaný barokový oltár pochádzajúci pravdepodobne zo 60. rokov 18. storočia. Kostol mal zvonku bielo olemované okná, dvere a nárožia. Prestavbu dokončili v rokoch 1750 - 1754.
Zo zachovalých zvyškov je zrejmé, že murovanou hradbou opevnený areál sa nachádza v sedle až za valom oddeľujúcim asi polhektárový vrchol brala halštatského hradiska. V časti opevnenej plochy pri vale je hradbami vymedzený cintorín a v druhej o niečo väčšej časti je areál kostola. Popri jeho južnej stene prechádzala cesta spájajúca dve vežovité brány pre každú z priliehajúcich dedín. Brány sa od seba líšili. Dlžianska bola menšia a jednoduchšia. Dubovianska bola naopak výstavnejšia, väčšia a po jej oboch stranách stáli kaplnky, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou boli postavené v rámci barokovej prestavby. V severozápadnej časti hradby stála kostnica (osárium).
Pravdepodobne po morovej epidémií v rokoch 1739 - 1740 v dôsledku štátnej regulácie sa zriadil nový cintorín pod bralom pri ceste, ale dokedy sa používal starý na Žiari, nie je známe. Fara a škola sa presťahovali dole do dediny a postupne v priebehu 18. storočia z areálu kostola vymizli.
V štátnom súpise rímsko-katolíckych kostolov, fár a ich dôchodkov na Orave v roku 1766 v takzvanom dolnom obvode okresu sa o kostole píše: „Kostol je murovaný spred 20 rokov, postavený zbožnosťou veriacich a z peňazí kostola, je vybavený bohoslužobným inventárom. Význam kostolíka ako dominantného chrámu v svojom okolí upadal. V roku 1787 sa osamostatnili farnosti v Chlebniciach, Hornej Lehote, Dlhej a Krivej.
Urbanistika Sedliackej Dubovej sa postupne presunula spod Žiaru do údolia Oravy, pozdĺž hlavnej cesty, preto aj samotným Dubovčanom bolo nepohodlné chodiť do kostola na Žiar, a tak radšej používali drevenú kaplnku v dedine, ako sa v listine píše. Túžba po novom životnom štýle zasiahla azda najhodnotnejšiu pamiatku v obci, kostol na Žiari. V roku 1880 - 1886 bol vybudovaný nový neogotický chrám v obci. V starom kostole na znak opustenia kostola demontovali a uskladnili barokový oltár, strhli strechu a príroda dokonala dielo skazy.
Vyše sto rokov voda, vietor a mráz ohlodávali múry opusteného kostola. Zdalo sa, že osud má už spečatený, ale v roku 1998 sa tu stretla partia nadšených mladých ľudí, ktorí s láskou v srdci a odhodlaním nezištne vykonať dobrý skutok sa rozhodli oprášiť jeho múry a prinavrátiť mu zašlú slávu. Týmto sa začína písať ďalšia kapitola dejín kostolíka nad Sedliackou Dubovou.
Projekt Dubova Colonorum
Pamiatková ochrana Dubova Colonorum - je projekt, ktorý sa snaží formou mládežníckych táborov zachrániť zrúcaniny kostolíka sv. Kozmu a Damiána pred ich ďalším pustnutím a pôsobením zubu času. Záchranu organizuje ZKSM - Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže v spolupráci s o.z. Dubova Colonorum a obcou Sedliacka Dubová. Odborné záležitosti konzultuje s Pamiatkovým ústavom Ružomberok a Oravským múzeom. Projekt je financovaný z programov finančnej podpory aktivít detí a mládeže na rok 2012 MŠSR, ADAM 1.
Cieľom projektu je záchrana ruín a ich zakonzervovanie, aby sa zabránilo ich ďalšiemu rozpadu, vyčistenie celého areálu, ale i historický prieskum. Zámerom nie je areál kompletne zrekonštruovať, ale zachovať jeho súčasný vzhľad a atmosféru zrúcanín. Projekt prispieva i k zmysluplnému a užitočnému tráveniu voľného času mladých ľudí počas prázdnin v tábore s dobrým programom. Rozvíjajú sa tu ich vzájomné vzťahy, vzťah k histórii a prírode i celkové formovanie ich osobnosti.
V roku 1998 sa uskutočnil prvý ročník tohto tábora, na ktorom sa zúčastnilo 64 mladých ľudí z celého Slovenska. Druhý ročník táborov sa konal v júli a auguste 1999, kde bolo 92 účastníkov. Tretí ročník táborov sa konal v roku 2000, na ktorom sa zúčastnilo 67 dobrovoľníkov. Štvrtý ročník bol prelomový (2001). Čistením okolia kostolíka bolo zistené, že areál kostolíka je dvakrát väčší než sa predpokladalo. Našli sa zvyšky múrov, priekopu, dva kamenné kríže a črty niekdajšej budovy v teréne. Piatykrát to bolo v roku 2002. Tento ročník bol v duchu minulého.
V roku 2003 sa družina dobrodružno-akčne sa pustila do murovania kostnice, ktorej múry sa podarilo vytiahnuť až po glajchu :-). V roku 2004 sa podarilo konštrukciu strechy dostavať, škridlu položiť, avšak nie dokončiť - takže strecha zostala čiastočne odkrytá. Zima však našťastie neurobila takmer žiadne škody. Okrem toho sa zaizolovala dolná klenba veže, cez ktorú už začínalo pretekať.
V roku 2005 bola strechu na kostnici konečne dokoná, hoci tento rok sa tábory v tradičnej forme neuskutočnili. Kostnica bude slúžiť na odkladanie materiálu a náradia. V roku 2006 bola kostnica celkom dokončená (vyčistené vnútro, vyložená podlaha, nahradený provizórny štít a osadené dvere), časť materiálu bola uložiná v nej.
V roku 2007 sa podarilo spevniť klenbu nad zadným oknom západného múru a korunu múru až ku veži. Pokračovalo sa v špárovaní Dlžianskej a Dubovnianskej brány, ktorú aj mierne nadstavili - príprava na obnovu klenby. V roku 2008 bola zakonzervovaná klenba nad predným oknom západného múru a priliehajúcu korunu múru. V roku 2009 sa podarilo zakonzervovať celý severný múr hlavnej lode. V roku 2010 sa prešlo na konzerváciu južného múru hlavnej lode. V roku 2011 sa práce zamerali na konzerváciu južného múru hlavnej lode, ktorý bol kompletne zakonzervovaný.
V roku 2013 sa plánuje zakonzervovať severný múr presbytéria, sakristiu a hlavný oblúk chrámovej lode a dokončiť murovanie klenby spadnutého okna v presbytériu. Všetky tieto práce budú prebiehať počas leta v mesiacoch júl - august formou mládežníckych táborov. Tieto tábory sú určené pre mladých ľudí vo veku od 18 rokov z celého Slovenska a aj ČR, ktorí pracujú bez nároku na finančnú odmenu. Počíta sa s uskutočnením troch 12-dňových turnusov plus stavačka a búračka, na ktorých sa vystrieda viac ako 100 mladých ľudí. Tábor je časovo orientovaný do histórie a snaží sa vo všetkom zachovať stredoveký štýl. Účastníci tábora nie sú iba mladí kresťania, ale je určený pre všetkých, čo prejavia záujem prežiť dva nezabudnuteľné týždne v prírode.
Súčasný stav a využitie
- Sedliacka Dubová - Kostol ruina s areálom (č. ÚZPF 12150/1 - 4) - architektonicko‐historický výskum - rok 2023. Autorka: Doc. PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD.
- Konzervovaná ruina.
- Stojí na kopci nad obcou.
Zrúcaniny sa nachádzajú nachádzajú cca 5-10 min. Neprehliadnuteľné sú zubaté ruiny nad Sedliackou Dubovou. Už pri vstupe do tejto dediny z diaľky vidieť týčiacu sa rúcajúcu vežu, ktorá pôsobí veľmi tajomne a určite neujde pozornosti všímavého návštevníka. Sú to zbytky jedného z najstarších kostolov v tejto oblasti, kostola sv. Kozmu a Damiána postaveného v rokoch 1334 až 1397.