Dňa 27. apríla si pripomíname svätého hieromučeníka Šimona, Pánovho príbuzného. Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „počúvajúci“. Nájdeme ho aj pod prívlastkom Šimon Kananejský.
Pôvod a význam mena
Meno Šimon má hebrejský pôvod a znamená „počúvajúci“. Grécka podoba jeho hebrejského mena Simeon znamená „počúvanie“.
Šimon v Novom zákone
V Novom zákone sa Šimon spomína v zoznamoch apoštolov, a to na poslednom alebo predposlednom mieste (Mk6,3; Mt 13,55).
Život svätého Šimona
Svätý Šimon, apoštol, patrí medzi dvanástich vyvolených učeníkov Ježiša Krista. Tento mučeník z 1. storočia je známy aj pod menami Kanaánsky alebo Horlivec. Prívlastky Kanaánsky a Zelotes, s aramejským a gréckym pôvodom, majú rovnaký význam - „Horlivec“.
Označenie Kanaánsky môže odkazovať na jeho pôvod z Kány Galilejskej, alebo na jeho prítomnosť pri prvom Ježišovom zázraku na svadbe v Káne. Meno Horlivec pravdepodobne súvisí s jeho predošlým členstvom v prísnej židovskej sekte zelótov, ktorá si kládla za cieľ zvrhnutie rímskej nadvlády, alebo jednoducho s jeho horlivosťou pre židovskú vieru.
V časoch Ježiša krista boli Židia okupovaní Rímskou ríšou a nemali tak ako národ úplnú slobodu. Preto sa všeobecne predpokladalo, že Mesiáš, ktorý má prísť na svet, oslobodí ľud od rímskej okupácie. Tieto názory zvlášť preferovala skupina, ktorej hovoríme Zelóti. Tí zvykli robiť rôzne násilné prepady Rimanov.
Zelóti sa na tajných miestach cvičili v boji a všeobecne predpokladali, že Mesiáš sa postaví na čelo ich armády. Tento apoštol nemal nijaké zvláštne úlohy v zbore Dvanástich, a aj napriek svojmu zelótskemu pôvodu bez výhrad a pripomienok prijal ideály Ježiša Krista. Prešiel teda úplnou premenou zmýšľania od túžby priniesť pokoj násilím po túžbu radikálne milovať aj nepriateľov.
Sv. Epifanius hovorí, že keď Židia dali zabiť prvého jeruzalemského biskupa sv. Jakuba Alfejovho (Mladšieho), Šimon, jeho pokrvný brat sa ho slovne výrazne zastal a dal vykonávateľom smrti pocítiť, že konajú neprávosť.
Krátko po smrti Jakuba (roku 63) sa stretli apoštoli a učeníci s jasným cieľom - vybrať spomedzi seba nového jeruzalemského biskupa. Jednohlasne bol zvolený Šimon, ktorý sa aktívne podieľal na riadení Cirkvi pravdepodobne už v čase, keď tento úrad zastával jeho brat.
Roku 66 vypukla občianska vojna v Palestíne ako dôsledok židovskej opozície voči Rimanom. Kresťania žijúci v Jeruzaleme boli varovaní pred hroziacim zničením mesta a následne vyzvaní opustiť ho. Presne v tom istom roku, keď Rimania prenikli do Júdey, kresťania sa na čele so sv. Šimonom odobrali na druhú stranu Jordánu, kde sa usadili v malom mestečku zvanom Pella.
Po dobytí a vyplienení Jeruzalema sa tam kresťania vrátili až v čase, keď ho cisár Hadrián obnovil.
Keď Vespazián a Domicián nariadili vyhubenie všetkých príslušníkov Dávidovho rodu, sv. Šimona nedopatrením nesprávne identifikovali; avšak keď Traján vydal to isté nariadenie, bol svätec odsúdený nielen za svoju príslušnosť k Dávidovmu rodu, ale aj kvôli svojmu kresťanskému presvedčeniu. Bol predvedený pred rímskeho miestodržiteľa Attika a následne odsúdený na smrť - najprv ho mučili a nakoniec ukrižovali.
Účinkovanie po nanebovstúpení Pána
Po Pánovom nanebovstúpení zotrvával s ostatnými na modlitbách. O účinkovaní sv. Šimona po ro-zídení apoštolov nemáme nijaké spoľahlivé správy. Keďže sa mu podarilo mnohých obrátiť na Kristovu vieru, bol mučený a nakoniec ukrižovaný v Mezopotámii. Zomrel rovnako ako Kristus, ktorý mu takto pripravil veniec slávy v nesmrteľnom kráľovstve.
Hoci patril k Ježišovým najbližším nasledovníkom, o jeho konkrétnej úlohe v zbore apoštolov sa v evanjeliách nachádza len málo informácií. Zmienky o ňom sú predovšetkým v zoznamoch dvanástich apoštolov.
Pôvodne mohol byť presvedčený o politickom poslaní Krista, no po jeho ukrižovaní a zmŕtvychvstaní pochopil, že Ježiš je Mesiáš, ktorý zomrel za hriechy ľudstva. Z horlivého zástancu revolúcie sa stal šíriteľom Božieho slova.
V cirkevnej tradícii sa často spomína spolu so svätým Júdom Tadeášom, s ktorým pravdepodobne spolupracoval na misijných cestách. Podľa rôznych prameňov hlásali evanjelium v Egypte, Perzii a Mezopotámii, kde spolu podstúpili mučenícku smrť v meste Sufiane (alebo Siani). Iné tradície uvádzajú ako miesto jeho smrti Edessu, prípadne až Britániu.
Atribúty v umení
V umení sa svätý Šimon zobrazuje s rôznymi atribútmi, ktoré symbolizujú jeho mučeníctvo a život. Najčastejším symbolom je píla, ktorá pripomína legendu o jeho rozrezaní pílou. Ďalšími atribútmi sú krátky meč, sekera, kríž, kniha, svitok, čln, ryba na háku alebo na knihe, či dve ryby a kopija. Tieto symboly odkazujú na rôzne tradície o jeho smrti a jeho apoštolskej činnosti.
Tabuľka: Prehľad atribútov svätého Šimona v umení
| Atribút | Význam |
|---|---|
| Píla | Mučenícka smrť rozrezaním |
| Krátky meč | Symbol mučeníctva |
| Sekera | Symbol mučeníctva |
| Kríž | Symbol kresťanstva a obety |
| Kniha/Svitok | Šírenie Božieho slova |
| Čln/Ryba | Apoštolská činnosť, rybár ľudí |
Svätý Šimon nám zanechal odkaz o dôležitosti počúvania Božieho slova a nasledovania Krista aj napriek ťažkostiam a prekážkam.