Katolícka televízia TV LUX zaznamenala počas pandémie päťnásobný nárast sledovanosti, ako priznal aj jej programový riaditeľ Jozef Kováčik v rozhovore pre Denník N, najmä vďaka prenosom svätých omší, ktorých vysiela omnoho viac ako za normálnych okolností.
Počas Veľkej noci ste priniesli viacero prenosov liturgických slávení z Vatikánu, z katedrály sv. Martina v Bratislave, ale aj z vašej televíznej kaplnky. Najjednoduchšie je to v prípade tých liturgických priestorov, ktoré máme nakáblované. Okrem našej kaplnky a bratislavskej katedrály máme nakáblovanú aj Diecéznu svätyňu Božieho milosrdenstva v Košiciach na sídlisku KVP, gréckokatolícku Katedrálu sv. Jána Krstiteľa v Prešove a kaplnku Pápežských misijných diel v Bratislave.
S Dikastériom pre komunikáciu Svätej stolice, pod ktoré patrí Vatikánske televízne centrum, raz do roka obnovíme zmluvu o podmienkach spolupráce, zaplatíme za vysielacie práva a následne od nich môžeme preberať vysielanie všetkých pápežských slávení. Úrad liturgických slávení vo Vatikáne pred pápežskými omšami zverejňuje tzv. libretto, ktoré obsahuje všetky liturgické texty.
Tie zvykne Vatikán pod embargom zaslať niekoľko hodín v predstihu, v horšom prípade niekoľko desiatok minút, takže tlmočník si ich dokáže vopred aspoň nahrubo preložiť. Zároveň z prenosového vozu potrebujeme dostať signál do vysielacej réžie v Bratislave. Ak je na mieste stabilný, rýchly internet, tak to nie je problém, ale ak nie je, potrebujeme mať na mieste aj našu satelitnú jednotku a posielať signál do réžie cez družicu.
Uprednostňujeme spomenuté kostoly a kaplnky, ktoré máme nakáblované. Sú prepojené s vysielacou réžiou optickým káblom a potrebné video a audio káble v kostole sú nainštalované napevno. Nám stačí priniesť kamery, pozapájať ich a následne vieme celý priamy prenos manažovať z bratislavskej či prešovskej réžie.
V týchto prípadoch už musíme vyslať prenosový voz s mixážnym pultom, réžiou, kamerovými jednotkami a obslužným personálom.
Počas prvej vlny pandémie boli verejné bohoslužby zakázané dva mesiace, počas druhej vlny - až na niektoré výnimky - to trvá už pol roka. Televízia po začatí pandémie a zrušení verejných bohoslužieb začala suplovať niečo, čo vôbec nie je jej úlohou. Svätá omša patrí do kostola, kde je zhromaždené spoločenstvo veriacich, a nie na televízne obrazovky.
Bude úlohou aj našej televízie, aby ľuďom vysvetľovala to, o čom som hovoril na začiatku - že účasť na svätej omši je záležitosťou spoločenstva zhromažďujúceho sa na slávenie eucharistie v liturgickom priestore.
Je dôležité povedať, že s myšlienkou založiť katolícku televíziu prišlo práve Lux communication, ktoré od prvej polovice 90. rokov vyrábalo náboženské relácie pre STV a vydávalo kresťanské hudobné albumy či dokumentárne filmy. K tejto idei sa časom pripojila KBS aj rehoľa saleziánov.
Spomenuli ste saleziánov, ktorí v roku 2011 po vnútorných nezhodách z tohto trojspolku vystúpili. Myslím, že áno. Je tu však stále obrovský priestor pre rast. Napriek tomu, že sme už pevnou súčasťou balíčka poskytovateľov televíznych služieb, mnohí diváci nás stále nepoznajú.
V prvom rade je to svedectvo viery - laikov, kňazov, misionárov, zasvätených osôb... Okrem rímskokatolíckych a gréckokatolíckych svätých omší ste minulý rok na Veľký piatok a tento rok na Veľkonočný pondelok z televíznej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie vysielali aj evanjelické služby Božie. Je to veľmi jednoduché.
Ide napríklad o sväté omše so Svätým Otcom, z rôznych pútí alebo slávnostných udalostí, alebo aj každodenné sväté omše pre ľudí, ktorí sú starí, chorí, pripútaní na lôžko a ktorí, aj keď veľmi chcú, osobne sa na nich nemôžu zúčastniť. Zrozumiteľným spôsobom ohlasovať a vysvetľovať učenie Katolíckej cirkvi.
Aké je to dôležité, sa ukázalo práve v čase pandémie, keď nám popri piatich miliónoch futbalových a hokejových odborníkov vyrástlo rovnaké množstvo odborníkov na epidemiológiu, virológiu, vakcináciu... Dennodenne. Sám seba sa pýtam, o čo im ide?! Naozaj je cieľom ich snaženia spása nesmrteľných duší?
Na tvorbu relácií sa nepozeráme len optikou nákladov, ale zohľadňujeme aj ich prínos a význam pre diváka. Napríklad detská relácia Gu100 si vyžaduje ohromné množstvo času a tvorivosti, ale cítime, že je dôležité ju robiť.
Nie je aj to, čo hovoríte, dôkazom toho, že množstvo vysielaných a streamovaných omší ľudí rozmaznalo natoľko, že od podstaty utekajú k forme? Nevnímam formu ako problém. Napríklad ja osobne neobľubujem obleky a našťastie ich v mojej službe ani nemusím nosiť. Ale je správne, keď ľudia prídu v nedeľu do kostola oblečení sviatočne.
No ak by vo sviatočnom neprišli, bola by omša neplatná? Jasné, že nie. Takto by som to nepovedal. To, že ľudia sväté omše sledujú vo zvýšenej miere, je potvrdením, že im zrejme chýbajú. A to je dobre.
Neobávate sa, že dôsledkom bude nielen pokles sledovanosti, ale aj zníženie počtu členov Klubu TV LUX, ktorý z veľkej časti financuje chod televízie? Programový riaditeľ Kováčik v spomenutom rozhovore povedal, že ich počet počas pandémie stúpol z 20-tisíc na 30-tisíc. Je na nás, aby sme ľuďom dokázali vysvetliť, že má zmysel nás podporovať nielen kvôli vysielaniu svätých omší, ale najmä preto, že sme spoločenstvom usilujúcim sa o ohlasovanie evanjelia v súčasnej spoločnosti.
Áno, klasické plnohodnotné spravodajstvo. V prípade našej televízie je to však okrem iného aj otázka radikálneho navýšenia rozpočtu.

Životopis:
Narodil sa v roku 1963 v Martine, vyrástol v Novej Dubnici. Po štúdiu teológie v Bratislave bol v roku 1989 vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Považskej Bystrici a v Púchove, neskôr ako administrátor farností Horné Kočkovce a Bobot a výpomocný duchovný vo farnostiach Bratislava-Lamač, Bratislava-Rača či farnosť Najsvätejšej Trojice. V súčasnosti je výpomocným duchovným vo farnosti Svätej rodiny v Bratislave.
V roku 1990 založil v Horných Kočkovciach hudobný festival Verím, Pane, ktorý je od roku 1998 súčasťou hudobného leta v Námestove. Na prelome rokov 1992 - 1993 bol sedem mesiacov na stáži v Hallel Communications v USA. Po návrate založil s partiou laikov občianske združenie Lux communication, ktorého cieľom bolo ohlasovanie evanjelia elektronickými prostriedkami. V rokoch 1998 - 2000 bol šéfmanažérom Programového centra duchovného života v STV.
