Od roku 1985 je Petra zaradená na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Petre sa dostalo čestné miesto medzi ôsmimi novodobými divmi sveta, a patrí aj na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Celkom oprávnene. My v BUBO sme Petru označili za najkrajšiu antickú pamiatku sveta. Z krásy stavieb, vytesaných do pieskovca, sa vám až zakrúti hlava.
História Petry
Mesto bolo založené pravdepodobne medzi 3. stor. pred Kr. a 1. st. po Kr. V tom čase údolie obsadili Nabatejovci. Petra sa stala hlavným mestom ich kráľovstva. Mesto leží na mieste, kadiaľ viedla cesta do južnej Ázie, takže ovládalo obchod s korením. Mesto dosiahlo najväčší rozkvet a význam okolo roku 62 pred Kr., kedy tu žilo asi okolo 30 000 ľudí. Neskôr ovládli Petru Rimania. Ako bolo zvykom, kam Rimania prišli, tam budovali a zanechávali na znak dobytia svoje stavby a mestá aj s ich typickým rukopisom.
Petru opustili poslední ľudia po druhom ničivom zemetrasení v 6. st. po Kr. Údolie upadalo postupne do zabudnutia. Od druhého ničivého zemetrasenia v 6. storočí až do 19. storočia o Petre takmer nikto netušil. Mesto totiž starostlivo ukrývali miestni beduíni, ktorí sa postarali o to, aby bola jeho existencia tajomstvom. Veci sa začali meniť až vtedy, keď do Petry v roku 1812 zavítal prvý Európan menom Johann Ludwig Burckhardt.
Znovuzrodenie Petry
To, čo z mesta zostalo aj po tisícoch rokov, tak mohli ľudia od 19. storočia objavovať opäť. Od 19. storočia začali Petru navštevovať turisti z celého sveta. Po dlhých stáročiach sa tak na tieto miesta opäť vrátil život.
Vznik tohto unikátneho mesta na zemeguli sa datuje niekedy medzi tretím storočím pred Kristom a prvým storočím po Kristovi. Mimochodom, vedeli ste, že už vtedy mala Petra okolo 30 000 obyvateľov?
Petra sa nachádza za vstupnou bránou nazývanou „Siq“. Mesto vzniklo v dokonale krytom mieste, kde sa stretávajú tri údolia.
Tesné spojenie brala a vody v oblasti dalo pôvod legende, že v Petre pri úteku ľudu Izraela z Egypta po 40. rokoch udrel svojou palicou do skaly a odtiaľ vytryskol prameň vody.
Architektúra Petry
Všetky stavby (chrámy, hrobky, amfiteáter) boli vytesané do pieskovca. Postavili sa tu majestátne chrámy, paláce, verejné budovy, amfiteáter, kamenné domy a hrobky - všetky vytesané do pieskovca. Kmeň Nabatejcov tu dokonca vybudoval aj zložitý kanalizačný systém, pomocou ktorého privádzali do mesta dažďovú vodu. Tú následne zachytávali v umelých nádržiach.
Práve pred touto rímskou časťou mesta - pri rímskom Veľkom chráme a rímskom carde, zvykneme našu spoločnú púť Petrou ukončiť a nechať priestor aj individuálnemu vychutnávaniu a potulkám týmto starovekým divom sveta. Ďalšou viditeľné stopy po Rimanoch nachádzame už hneď po niekoľkých metroch - rímsku ulicu cardo, či takzvaný Veľký Chrám. Oproti, na druhej strane kopca, sú pozostatky byzantského kostola. A aby toho nebolo málo, svoju stopu v podobe malej, dnes už zrúcanej pevnosti tu zanechali aj križiacke vojská.
Pokladnica (Al-Khazneh)
Hneď na konci prechádzky týmto magickým údolím nás čaká azda najznámejšia a pre mnohých najkrajšia stavba celej Petry - Pokladnica. Je to miesto, ktoré pozná celý svet zo všetkých reportáži a rôznych propagačných materiálov o Jordánsku. Miesto, vďaka ktorému je Petra označovaná ako jeden z novodobých divov sveta, miesto, kde sa točilo obrovské množstvo hollywoodskych filmov, napríklad aj môj obľúbený Indiana Jones a Posledná krížová výprava.
Po bokoch stavby si môžete všimnúť do skál vytesané výstupy, ktoré v dávnych časoch slúžili ako akýsi rebrík, či lešenie pre robotníkov, keď od hora nadol vysekávali túto stavbu v skale. Podobné historické lešenia zazriete určite aj na ďalších stavbách v Petre. Mnohí turisti berú Pokladnicu čosi ako povinnú jazdu Petry, zastavia sa na skok, odfotia na dôkaz, že tu boli, odfajknú si vzácny turistický úlovok a náhlia sa z Petry preč, veď to najslávnejšie už videli a odfotili... Robia však veľkú chybu, ak magickej Petre nevenujú viac svojho času a pozornosti, pretože na tomto dive sveta je toho na obdiv naozaj omnoho viac.
Na fotografiách možno tak nevyzerá, ale je naozaj obrovská a monumentálna, až sa človeku zatají dych. Pred ňou panuje čulý ruch - beduíni ponúkajú možnosť vyfotografovať sa na ťave - samozrejme za tučný bakšiš.
Fasáda Pokladnice al-Khazneh je rozdelená na dve hlavné poschodia. Spodné poschodie tvorí veľká veranda oddelená od námestička šesticou korintských stĺpov. Horné poschodie pripomína trojuholníkový pylón, ktorý je z každej strany podopieraný dvojicou korintských stlpov. Stred horného poschodia je vyplnený guľatou vežičkou.
Amfiteáter
Rímske divadlo s tribúnami pre zhruba 3000 ľudí, vytesanými do skál, je prvou väčšou rímskou stavbou, s ktorou sa v Petre stretávame. Zďaleka však nie poslednou. Cestou údolím Petry sa vám po ľavej strane ukáže úžasný kamenný amfiteáter, na ktorom sa síce značne podpísali zemetrasenia, no napriek tomu nám stále pripomína svoju dávnu slávu.
Kláštor Ad-Deir
Prvou z možností je pokračovať po hlavnej (na lokálnych mapkách červenej) trase, naprieč rímskou časťou, až k starému nabatejskému chrámu - k takzvanému kláštoru Ed Deir. Kláštor Ed Deir má pre turistov tú pridanú hodnotu, že býva lepšie osvetlený slnečnými lúčmi než Pokladnica, ktorá je viac ukrytá medzi skalami. Preto sa ľahšie a efektnejšie fotí.
Tretím z pokladov Petry, za ktorým si treba vyšliapať mnoho kamenných schodov, je kláštor Ad-Deir, ktorý svojimi rozmermi dokonca prekonáva pokladnicu Al-Chaznech. Okrem toho z tohto miesta budete mať krásny výhľad na celé údolie, ako aj na ďalších niekoľko desiatok okolitých pamiatok. Takže tie vysoké schody rozhodne stoja za to.
Konečne na vrchole a odmena v podaní pohľadu na majestátny kláštor Ed-Deir, ktorý svojimi rozmermi prekonáva aj prvý poklad Petry pokladnicu Al-Khazneh.
Prehľad známych stavieb v Petre:
| Názov | Popis |
|---|---|
| Pokladnica (Al-Khazneh) | Najznámejšia pamiatka Petry, vytesaná do červeného pieskovca |
| Amfiteáter | Kamenný amfiteáter s tribúnami pre 3000 ľudí |
| Kláštor Ad-Deir | Chrám, ku ktorému vedie mnoho kamenných schodov |
Návšteva Petry určite stojí za to.