Téma odhaľuje pravdu o prvotnom hriechu, jeho dôsledkoch a Božom riešení skrze Kristovu obeť. Vysvetľuje, ako spravodlivosť - Boží dar - nie je výsledkom našich skutkov, ale viery v Ježišovu smrť a vzkriesenie. Ukazuje cestu od odlúčenia k zmiereniu, od viny k oslobodeniu a obnoveniu vzťahu s Bohom.
Prvotný hriech spočíval v tom, že človek urobil to, čo Boh výslovne zakázal. Satanov zástupca - had - priniesol pochybnosť, nedôveru a túžbu po vyvýšení. Boh sám, nezávisle od človeka, vyriešil problém hriechu. Ježiš sa stotožnil s našou hriešnosťou a hriechmi. Ježiš bol obžalovaný kvôli našim hriechom.
Základ obnovy nie je len v ľudskom rozhodnutí "napraviť sa", ale v Kristovej obeti, ktorá odstránila hriech z cesty. Človek nie je hriešny preto, že hreší - hreší preto, lebo je hriešny od narodenia.
Ježiš je Sudcom ľudstva. Zákon bol daný Bohom, ale nie ako cesta k spaseniu. Boh vedel, že ľudstvo sa cez Zákon nedokáže ospravedlniť. Hranice Zákona boli dané, aby zadržiavali hriech. Zákon mal pripravovať cestu - k Mesiášovi, ktorý jediný naplnil všetku spravodlivosť. Zákon nebol zlý - ukázal, aký Boh je: svätý, spravodlivý, oddelený od hriechu. Zákon je spravodlivý, ale neospravedlňuje. Adam padol, lebo neveril.
Avšak na Zem prišiel Boží Syn, v ktorom nebol hriech, čiže nebola v Ňom smrť, preto vedel zákon dodržať tak, že skrze to získal zásluhy. Spravodlivosť je prvý dar - charizma od Boha. (Rim 5:17) Boh ju dáva z milosti hriešnemu človeku, ak prejaví vieru v Ježišovu obeť. Boh očakáva našu úplnú poslušnosť z viery. Túto dôveru, úplné spoľahnutie sa na Neho, počíta Boh za spravodlivosť. Inak by sa človek nemohol dostať do vzťahu s Bohom. Boh nás stvoril na dobré skutky, ktoré vopred pripravil, aby sme v nich žili.
Oživil nás s Kristom
Aj vás, hoci ste boli mŕtvi pre svoje poklesky a hriechy, v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch. Medzi nimi sme kedysi žili aj my všetci, keď sme podľa žiadostí svojho tela robili, čo chcelo telo a myseľ, a tak sme boli od prírody deťmi hnevu ako ostatní. Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom - milosťou ste spasení - a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi.
Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.
Zjednotenie Židov a pohanov v Kristovi
Preto pamätajte, že kedysi ste boli pohanmi podľa tela a neobrezancami vás volali tí, čo sa nazývajú obrezanými rukou na tele, lebo v tom čase ste boli bez Krista, mimo izraelského spoločenstva, bez účasti na zmluvách s prisľúbením, bez nádeje a bez Boha na svete. Ale v Kristovi Ježišovi ste sa teraz vy, čo ste boli kedysi ďaleko, stali skrze Kristovu krv blízkymi. Veď on je náš pokoj! On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo, tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach, aby v sebe z tých dvoch vytvoril jedného nového človeka, a nastolil pokoj; aby v jednom tele skrze kríž v sebe samom zabil nepriateľstvo a zmieril oboch s Bohom.
Prišiel a zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko; lebo skrze neho máme obaja v jednom Duchu prístup k Otcovi. Teda už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu.
Biblia je najviac napadanou knihou na svete. Napriek tomu, že je to jediné svetlo v tomto temnom svete, ľudia svetlo nechcú prijať. A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. (Ján 3:19). Ľudia milujú tmu a čo je pre nás najhoršie, tmu milujú aj falošní bratia, ktorí si hovoria že sú kresťania, ale svetlo z Biblie neprijímajú. Otázka potom ale zostáva: na čom stojí ich viera? Odpoveď je jednoduchá - na slove ktoré nemá moc - na slove ľudskom, nie Božom.
Boh koná úplne zvrchovane a aj keď ľudia dávali dohromady Bibliu po roku 300, Boh nedopustil to, aby bolo niečo pridané do Písma. Pavol prorocky predpovedal vo svojich listoch, že po jeho ukončení misií, cirkev zblúdi, ale že to tak má byť. Prečo? Pretože sa cirkev odklonila od Božieho slova. Nad Bibliu sa začalo povyšovať slovo človeka a jeho názorov. Podobne zblúdil Izrael, keď svoje ľudské slovo povýšili nad Božie a prišiel ich strašný koniec v roku 70. Boh dal do Biblie úplne na konci tieto verše: Výstraha pred pridaním alebo odňatím od slova Božieho.
Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Bôh pridá rán, napísaných v tejto knihe; a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Bôh jeho diel z knihy života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe. Tento verš je veršom zo Zjavenia Jána a preto by sa mal vzťahovať iba na túto knihu.
Kedy padol Adam s Evou? Keď neuverili Božiemu slovu, ale uverili satanovým sladkým rečiam. Boh povedal: Z ktoréhokoľvek stromu rajského budeš slobodne jesť, ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo toho dňa, ktorého by si jedol z neho, istotne zomrieš. Boh povedal, že Adam a Eva zomrie. Nielen fyzicky, ale aj duchovne, oddelením sa od Stvoriteľa. Čo povedal satan v podobe hada? A had (satan) povedal žene: Istotne nezomriete. Vidíme ten rozdiel? Boh povedal že zomrú a satan povedal že nezomrú. Kto mal pravdu? Nechajme rozprávať bez komentárov samotné Slovo Boha:
Slovo Božie. Lebo slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca. (Hebrejom 4:12). Lebo nefalšujeme slova Božieho jako mnohí, ale jako takí, ktorí z mravnej čistoty, jako takí, ktorí z Boha pred Bohom v Kristu hovoríme. (2. Korinťanom 2:17). Boh povedal: tak bude moje slovo, ktoré vyjde z mojich úst; nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem. (Izaiáš 55:11). Ježiš hovorí: Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú. (Matúš 24:35). A vezmite aj prilbu spasenia i meč Ducha, ktorým je slovo Božie. (Efezanom 6:17). Ale sme sa odriekli skrytých vecí hanebnosti a nerobíme chytrácky ani nefalšujeme slova Božieho, ale zjavovaním pravdy odporúčame seba každému svedomiu ľudskému pred Bohom. (2. Korinťanom 4:2). Lebo každé stvorenie Božie je dobré, a nič nie je na zahodenie, čo sa prijíma z ruky Božej s ďakovaním,lebo sa posväcuje slovom Božím a modlitbou. (1. Timotejovi 4:4-5). Každé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti,
Boh povedal: tak bude moje slovo, ktoré vyjde z mojich úst; nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem. Boh čo vyriekol, to aj splnil na 100%. Boh nepozná náhody, Boh nie je ,,vystresovaný" zo žiadnej situácie ktorá sa vo svete stane. Boh je mimo čas, je vo svojom - pre nás - neprístupnom svetle, kde vie presný koniec času ľudstva, vie kedy sa kto narodí, ako sa narodí, či bude spasený, kedy sa narodí posledný človek, koľko ľudí bude v Jeho kráľovstve. On pošle na zem slovo a to slovo vykoná presne to, čo Boh vyriekne. On slovom dal stvoriť vesmír a slovom ho aj udržuje.
Učil Ježiš nejaké nové učenie, ktoré by bolo mimo Božieho slova? Ježiš hovorí: Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, ale naplniť. Ako je to možné, že Boží Syn prišiel naplniť a vysvetliť Božie slovo, ktoré mali Židia napísané? Ježiš mal takú moc, že by mohol úplne zrušiť starú zmluvu. Dokonca sa našli heretici, ktorí nevidia Krista v starej zmluve a starú zmluvu chcú oddeliť od novej zmluvy. Ale Ježiš hovorí, že prišiel naplniť Božie slovo. Ako je to možné, že neskôr cirkev si pridala alebo ubrala mnoho vecí z Biblie, podľa svojej ľubovôle, podľa ľudského pohľadu čo sa jej hodilo a čo nie?! Dodnes ľudia posudzujú Božie slovo tak, že svoje ľudské slovo dávajú nad Písmo. Toto sa neodvážil ani sám Ježiš Kristus!
Ježiš nehovoril - ja si myslím, alebo podľa mňa je to takto, ako to hovoria mnohí pohania, či falošní kresťania, keď chcú Božie slovo vyložiť podľa seba. Ježiš sa často pýta - detským jazykom: čo čítaš v Božom slove? Ako Ježiš hovoril? Nechajme hovoriť Ježiša, ako On sám šermuje Božím slovom, nie svojimi názormi a pohľadmi na svet.
Ježiš bráni Božím slovom pred satanom: A on odpovedajúc riekol: Je napísané: Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza skrze ústa Božie. (Matúš 4:4). Satan chce prekrútiť Božie slovo a preto aj on hovorí, že je napísané. Ale Ježiš mu tou istou zbraňou odpovedá. Všimnime si satana, aký je prefíkaný. Satan hovorí: Ak si Syn Boží, hoď sa dolu, lebo veď je napísané, že svojim anjelom prikáže o tebe, a vezmú ťa na ruky, aby si neuderil svojej nohy o kameň. A Ježiš mu riekol: Zase je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! (Matúš 4:6-7). Vtedy mu povedal Ježiš: Odídi, satane, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu samému budeš svätoslúžiť!
Ježiš hovorí o Jánovi Krstiteľovi ako o tom, že to bolo napísané: Lebo toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou. Ani keď Ježiš vyháňa kupcov z chrámu, nehovorí že ich vyháňa preto, lebo sa to Jemu nepáči: A Ježiš vošiel do chrámu Božieho a vyhnal všetkých predávajúcich a kupujúcich v chráme a stoly peňazomencom poprevracal i stolice tých, ktorí predávali holubov, a povedal im: Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby, ale vy ste ho urobili pelešou lotrov.
Aj to, že Ježiš bude odsúdený bolo napísané, aj to že ho zradí Judáš: No, Syn človeka síce ide, jako je o ňom napísané, avšak beda tomu človekovi, skrze ktorého sa Syn človeka zrádza; lepšie by mu bolo bývalo, keby sa ten človek nebol narodil. Aj keď Ježiša učeníci opustili, aj to bolo zapísané v Biblii: Vtedy im povedal Ježiš: Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Biť budem pastiera, a rozpŕchnu sa ovce stáda. Aj to že Ján Krstiteľ bol narodený nato, aby pripravil cestu Ježišovi, bolo v Biblii dávno pred tými udalosťami: Ako je napísané v prorokoch: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou. O falošných veriacich vtedajšej doby, ale aj o falošných veriacich dnešnej doby je tiež záznam: A Ježiš odpovedal a riekol im: Dobre o vás prorokoval Izaiáš, o pokrytcoch, ako je napísané: Tento ľud ma ctí rtami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.
Za Ježišom prišiel zákonník a pýta sa: Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obdržal večný život? (Lukáš 10:25). Ako mu Ježiš odpovedá? Podľa svojho názoru, čo si myslí? Každý kto odpovedá podľa samého seba, dáva slávu sebe a svojmu egu. My máme tendenciu takto uvažovať a máme tendenciu sa povyšovať nad iných ľudí, že sme chytrejší. Ale Ježiš sa bráni ZAPÍSANÝM Božím slovom: A on mu povedal: Čo je napísané v zákone? Jako čítaš? (Lukáš 10:26). Vidíme ten rozdiel? Ježiš ho neučí nejakú novú vec, svoje vlastné videnie. Dokonca aj o základnom kameni cirkvi sám Ježiš hovorí, že ho stavitelia zavrhli. Mnohokrát vznikajú trenice o to, či je základný kameň Peter alebo Kristus. Ranná cirkev učila že Kristus, ale neskôr sa cirkvi nedohodli na tomto bode až dokonca prišiel prvý rozkol.
Ježiš sám o sebe hovorí, ako o základnom kameni celej stavby, ktorá sa nazýva cirkev: Ale On (Ježiš) pozrel na nich a povedal: Čo znamená teda, čo je napísané, že kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom? (Lukáš 20:17). Uholný kameň, je základný kameň. Izrael neprijal tento základný kameň - Krista. Neskôr samotná cirkev začala brať Ježiša Krista ako jedného zo základných kameňov a tak bol Kristus odsunutý Petrom. Preto Ježiš hovorí, že Izrael spadol na ten kameň a dolámal sa. O neskoršej cirkvi zase predpovedá, že ten kameň ak spadne na ňu a rozdlávi ju: Každý, kto padne na tento kameň, doláme sa; na koho by však ten (kameň) padol, rozdlávi ho. (Lukáš 20:18). Dávid predpovedá o Kristovi, ako o základnom kameni: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavným, uholným. (Žalmy 118:22).
Izaiáš predpovedá: Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja kladiem na Sione kameň, kameň osvedčený, vzácny uholný kameň, pevne založený: Kto verí, nebude zahanbený! (Izaiáš 28:16). Sám Ježiš napomína slepých a nechápavých učeníkov, že On je kameňom celej stavby, ktorú stavitelia zavrhli. Ak nemáte základný kameň, z pohľadu murára táto stavba spadne: Riekol im Ježiš: Či ste nikdy nečítali v Písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom; Pán to urobil a je to divné v našich očiach! (Matúš 21:42). Napokon sám Peter hovorí nie o sebe že je kameňom cirkvi. To by Peter vedel že sa rúha a nikdy by ho to ani len nenapadalo. Peter hovorí pred Židovskou veľradou toto: Toto je ten kameň (Kristus), ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli (ukrižovali), ale ktorý sa stal uholným kameňom (základným kameňom).
Písmo sa vykladá Písmom. Sú veci, kde sa cirkvi nedohodnú, pretože Boh zahmlil pred nami ľuďmi niektoré veci. Otázka eschatológie je otázkou, ktorú sotva niekto rozrieši z dnešných ľudí. Podobne ako Izrael očakával Mesiáša a keď Mesiáš prišiel, nespoznali Ho a dokonca ho dali povesiť na kríž. Sú veci z Písma úplne jasné a sú veci z Písma, ktorá Boh pred nami skryl. Ak by sme vedeli čas príchodu Pána, pripravovali by sme sa na tento deň, ale Boh nám ukryl Jeho príchod a je to tak správne.
Pozrime sa, ako Ježiš vyučoval učeníkov. A hľa, v ten istý deň išli z nich dvaja do mestečka, vzdialeného od Jeruzalema na šesťdesiat honov , ktoré sa volalo Emauzy. A zhovárali sa o všetkom, čo sa stalo. Ako sa tak zhovárali a navzájom dotazovali, priblížil sa k nim aj sám Ježiš a šiel s nimi. Ježiš sa im nedal spoznať a išiel s nimi. Oni boli smutní a Ježiš sa ich pýtal, prečo sú smutní. Oni boli prekvapení a tak Mu hovorili: Ty si zrejme jediný z tých, ktorí sú v Jeruzaleme, a nevieš, čo sa v ňom po tieto dni stalo. Opýtal sa: A čo? Odpovedali Mu: Čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutkoch a slovách pred Bohom a pred všetkým ľudom, ako Ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať. A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.
Ježiš im odpovedal: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci! Či to Kristus nemusel pretrpieť a (tak) vojsť do svojej slávy? Ježiš ich napomína, pretože neveria v Božie slovo, aj keď Izraeliti Bibliu poznali celkom dobre, pretože od malička im bola vštepovaná do srdca. Preto sa diví nad ich neverou. A teraz pozor! Ako im Ježiš vyloží, že sa to tak malo stať? Tak že im povie svoj názor, svoj postoj, svoju osobnú vieru, akou sa často oháňajú mnohí falošní kresťania, ktorí neveria v Bibliu, ale veria vo svoje osobné egoistické chápanie sveta? Nie! Ježiš im nehovorí nič zo seba, Ježiš im otvorí Bibliu a vysvetľuje: Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom.
Na čom stojí viera mnohých kresťanov? Mnohokrát sa totiž stretnete s tým, že samotní kresťania nám budú vyvracať a prekrúcať Slovo Živého Boha. Toto Slovo je živé, pretože Boží Svätý Duch prišiel na to, aby nás usvedčoval z hriechu a to skrze zapísané Božie Slovo. Mnoho ľudí chce to, aby sa im zjavil Ježiš, alebo aby sa zjavil nejaký kresťan ktorý je označený za svätého, alebo nejaká bytosť z duchovného sveta. Mnoho ľudí si hovorí, keby mi Ježiš prehovoril osobne, mal by som oveľa väčšiu vieru. Aká malovernosť. Boh nám dal Písmo a vylial na svet Svojho Ducha, ktorý nám skrze toto Písmo prehovára. Každému kresťanovi Kristus prehovára skrze Svätého Ducha a to skrze Jeho neomylné Slovo Božie.
Kresťan sa má sýtiť týmto Slovom, má byť Jeho potravou a Boh mu toto Slovo bude neustále viac a viac odkrývať. Sám však nikto Písmo nevyloží a je mnoho vecí, ktoré nevyloží žiaden človek, pretože to je vôľa Božia aby to tak bolo. Ale sú veci zjavené, jasné a priame. Nemusíme sa zhodnúť v otázke krstu, večere Pánovej, liturgie, obradov. Prvotná cirkev nepoznala liturgiu a obrady a dnes sa ťažko dopátrame toho, ako sa presne krstilo a ako sa presne konala oslava večere Pána. Čo však určite a jasne vieme je to, že krstom sme zomreli svetu a ožili sme v Kristovi. Večera Pánova nám má neustále pripomínať to, čo Boh pre nás vo Svohom Drahom Synovi vykonal na Golgote, ale taktiež Biblia nás učí, že opäť s Kristom na večeri budeme stolovať, v kráľovstve Božom za jedným stolom. Preto máme túžobne očakávať druhý príchod Pána a radovať sa z toho.
Taktiež nás Biblia učí, že spasenie je len na základe viery, z ktorej prídu dobré skutky, ktoré nám však Boh predom pripravil. Žalárnik sa pýta Pavla, že čo má robiť, aby bol spasený. Pavol mu odpovedá: Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený! Nič viac sa od kresťana neočakáva. Uveriť - zveriť svoj život, oddať sa Bohu, spoľahnúť sa na Boha. Veď Ježiš nám hovorí, že máme na Neho uvaliť všetky svoje problémy, máme vziať Jeho ľahké jarmo na krk a On za nás vezme to naše. Boh chce, aby sme mu plne dôverovali, verili, zhovárali sa s ním v modlitbe, začínali všetko modlitbou, končili ďakovaním v modlitbe. Boh nám zanechal svoje Slovo a my máme ku Nemu pristupovať z úctou. Je to Slovo samotného Boha, preto je úplne neslušné to, keď mu skáčeme do reči, keď toto Slovo ignorujeme, keď toto Slovo popierame, keď ho nevykladáme samým sebou, ale ho vykladáme podľa ľudských názorov, ktoré vždy začínajú egom. Ak vykladáme Písmo Duchom, Duch nám vždy Písmo vyloží Písmom.
Ak sa prestaneme sýtiť Božím Slovom, príde nutne pád. Boh ku nám totiž prestane prehovárať, pretože čo je zdrojom viery? Ak sa budeme hladkať vlastným úsilím a svojimi snahami, bude to falošné náboženstvo podobné buddhizmu, kde sa tiež ľudia snažia zo všetkých síl, aby boli spasení. Ak sa plníš Božím Slovom, si podobný svätým mužom starej zmluvy. Na záver nechajme prehovárať toto Slovo: Ako zachová mladík svoj chodník čistý? Keď bude zachovávať Tvoje slovo. (Žalmy 119:9). Ty však zostávaj v tom, čomu si sa naučil a o čom si presvedčený, pretože vieš, od koho si sa (to) naučil, a že od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ťa môžu urobiť múdrym na spasenie vierou v Krista Ježiša. A preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že prijmúc od nás slovo zvesti Božej neprijali ste slová ľudí, ale - jako je pravda - slovo Božie...
Aj vás, hoci ste boli mŕtvi pre svoje poklesky a hriechy, v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch. Medzi nimi sme kedysi žili aj my všetci, keď sme podľa žiadostí svojho tela robili, čo chcelo telo a myseľ, a tak sme boli od prírody deťmi hnevu ako ostatní. Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom - milosťou ste spasení - a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi.
Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali. Preto pamätajte, že kedysi ste boli pohanmi podľa tela a neobrezancami vás volali tí, čo sa nazývajú obrezanými rukou na tele, lebo v tom čase ste boli bez Krista, mimo izraelského spoločenstva, bez účasti na zmluvách s prisľúbením, bez nádeje a bez Boha na svete.
Ale v Kristovi Ježišovi ste sa teraz vy, čo ste boli kedysi ďaleko, stali skrze Kristovu krv blízkymi. Veď on je náš pokoj! On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo, tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach, aby v sebe z tých dvoch vytvoril jedného nového človeka, a nastolil pokoj; aby v jednom tele skrze kríž v sebe samom zabil nepriateľstvo a zmieril oboch s Bohom.
Prišiel a zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko; lebo skrze neho máme obaja v jednom Duchu prístup k Otcovi. Teda už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš.
NEROBTE TIETO 2 CHYBY KEĎ SA MODLITE – Modlite sa správnym spôsobom
