Modlitba, ktorou my katolíci, resp. aj iní kresťania, zvolávame mocným hlasom a s úprimným srdcom nášmu trojjedinému Bohu na slávu, chválu a úctu a prosíme Ho, nech tá všetka krása, pokoj, dobro a milosť raja je aj v našich dňoch a nech nikdy nekončí?
Podľa osobnej skúsenosti sa zdá, že väčšina z nás často vyslovuje slová tejto modlitby, no s jej obsahom, a teda ani silou, sa nestretne. Poďme sa teda spoločne zamyslieť nad jej hlbším významom a dôležitosťou.
Význam slova "sláva"
Slovo "sláva" vyjadruje radosť a vzrušenie, ale aj hrdosť a pýchu na niekoho alebo niečo. Je to uznanie niekomu, kto vyniká. Používame ho, keď chceme niekoho pochváliť, oceniť alebo poďakovať. V súčasnosti ho často počujeme pri excelentných športových, hudobných či divadelných výkonoch.
Komu takto zvolávame v tejto modlitbe sláva? Bohu v osobe Otca, Bohu v osobe Syna - Ježiša a Bohu v osobe Ducha Svätého.
Trojjedinosť Boha
Niekto trojjedinosť Boha približuje na obraze vody v jej troch skupenstvách (voda kvapalina, ľad a para, pričom stále zostáva tá istá H2O). Iný zase na jablku, ktoré obsahuje šupku, dužinu i jadierka, a stále ide o to isté jablko. Niekto Otca predstavuje predovšetkým ako stvoriteľa, Ježiša ako vykupiteľa a Ducha Svätého ako oživovateľa, či posvätiteľa.
Osoba Boha Otca je v podstate celkom uchopiteľná, i postava Syna - Ježiša. Ježiš dokonca povedal: „Ja a Otec sme jedno.“ (Jn 10,30). Tiež Ježiš pri jeho zajatí v Getsemanskej záhrade vyslovil: „Ja som!“ (Jn 18,6). Teda označil sa menom Otca. Pričom následne došlo k zvláštnej situácii, nakoľko vojaci a sluhovia z nejakého dôvodu cúvli a popadali pred ním na zem. Chlapi plne vyzbrojení a pripravení na možný aktívny odpor Ježišových učeníkov určite necúvli a nepopadali na zem len tak, ale boli vystavení nejakej veľkej sile.
Osoba Ducha Svätého je už na pochopenie komplikovanejšia, ale o Duchu Svätom počúvame, že je to osoba zosobnenej lásky medzi Otcom a Synom, ktorá dotvára harmonický a láskyplný vzťah vnútri Svätej Trojice: „...lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani Božie veci nepozná nikto, len Boží Duch.“ (1Kor 2,10-11).
Najlepšie však môžeme všetky tri Božské osoby spoznať v rámci našich rozumových schopností skrz čítanie Biblie. Nie všetko však musíme, či dokážeme dokonale pochopiť, a platí to aj pri tajomstve Svätej Trojice.
Sv. Pavol vo svojom liste napísal: „Poznanie však vedie k namyslenosti, kým láska buduje.“ (1Kor 8,1). Teda zvolaním sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému vyjadrujeme, resp. by sme mali vyjadrovať v podstate našu radosť z Boha, že On je tým, na koho sme hrdí a pyšní. Vyjadrujeme mu takto našu chválu i vďaku.
A kde je chvála, tam prichádza aj sám Boh: „Ty, Svätý, tróniš nad chválami Izraela.“ (Ž 22,4). Je to v podstate tiež zostručnená podstata knihy Žalmov, ktoré nás učia chváliť Boha a modliť sa k nemu:
- „Ty však, Hospodin, si môj štít, si moja sláva; pozdvihuješ mi hlavu.“ (Ž 3,4).
- „Vyvýš sa, Bože, nad nebesia, tvoja sláva nech je nad celou zemou!“ (Ž 57,6).
- „Nech je zvelebené jeho slávne meno naveky a nech jeho sláva naplní celú zem! Amen, amen.“ (Ž 72,19).
- „Moje srdce je pripravené, Bože, spievať ti a hrať, veď ty si moja sláva.“ (Ž 108,2).
Modlitba Pána (Otčenáš)
Modlitba Otčenáš je jednou z najznámejších a najrozšírenejších modlitieb v kresťanstve. V slovenskom jazyku znie takto:
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.
Veľmi známa a jednoduchá modlitba, ktorá v sebe skrýva množstvo tajomstiev a pokladov pre život človeka. Rozumieme však obsahu a forme tejto modlitby? Modlitba Pána je najdokonalejšou modlitbou, syntézou celého evanjelia a je v najvyššom stupni modlitba Cirkvi.
V liturgickej praxi sa k Modlitbe Pána veľmi skoro začala pridávať doxológia. V Didaché je to: „Lebo tvoja je moc i sláva naveky.“ Apoštolské konštitúcie pridávajú pred slovo „moc“ výraz „kráľovstvo“ a táto formula je za našich čias zachovaná v ekumenickej modlitbe. Byzantská tradícia po slove „sláva“ pripája „Otca i Syna i Svätého Ducha“. Rímsky misál rozvíja poslednú prosbu Otčenáša vo výslovnej perspektíve očakávania blaženej nádeje a príchodu nášho Pána Ježiša Krista.
Jedinečnosť modlitby Otče náš je aj v tom, že sa vyhýba individualizmu, chýba v nej slovíčko JA, ktoré je tak typické pre naše modlitby. Ježiš Kristus nás učí modliť sa, majúc na perách predovšetkým slovíčko TY, pretože kresťanská modlitba je dialógom. A v dialógu s Bohom by nemal byť priestor na individualizmus.
Modlitba Otče náš začína oslavou Otca, pričom je nám daná možnosť vstúpiť do tejto oslavy tým, že Boha oslovujeme slovíčkom Otec. Túto možnosť nám zjavil Boží Syn, ktorý sa stal človekom.
Nebo v mnohých z nás vyvoláva pocit diaľky, veľkej vzdialenosti. Moc pozemského otca je obmedzená, ale moc nebeského Otca nie je ohraničená, lebo je všemohúci. Nie je obmedzená časove, ani priestorovo, lebo Boh je večný, všadeprítomný.
Ježiš Kristus síce prišiel na tento svet, ale aj napriek tomu je svet stále poznačený hriechom: vládne neláska, sebectvo, egoizmus, t.j. veľa ľudí žije s uzavretým srdcom. Božia vôľa je spojená s nekonečnou Božou múdrosťou a láskou.
Vo všeobecnosti modlitba Otče náš zapaľuje v nás tú istú Ježišovu lásku k Otcovej vôli. Táto prosba je prejavom našej viery, že Boh môže a chce premeniť realitu víťazstvom dobra nad zlom aj v našich životoch.
Chlieb náš každodenný označuje pozemský pokrm, potrebný všetkým k udržaniu života, ale zároveň naznačuje aj chlieb života, ktorým je Božie slovo a Kristovo Telo - Eucharistia. Získavame ho ako nevyhnutný a najpodstatnejší pokrm Nebeskej hostiny, ktorej predkrmom je Eucharistia, ktorá jediná je schopná zasýtiť hlad po nekonečne a túžbu po Bohu, ktorá hýbe každým človekom, aj pri úsilí o každodenný chlieb.
Veľmi dôležitý je aj aspekt Chlieb náš: neprosíme v modlitbe o chlieb môj, ale o náš chlieb. Prosíme teda o chlieb nielen pre seba, ale aj pre celú Cirkev. Slová Daj nám dnes naznačujú, že zajtra budeme musieť prosiť znovu. Tak, ako potrebujeme chlieb, tak potrebujeme i odpustenie.
V tejto prosbe prosíme Boha o milosrdenstvo nad našimi hriechmi. Nikto z nás nemiluje Boha tak, ako On miluje nás. Stačí ak sa postavíme pred kríž a hneď vidíme ten nepomer lásky. Človek nestojí pred Bohom ako rovnocenný partner, ale ako dlžník, ktorý nemôže zaplatiť. Sväté písmo hovorí, že nemôže mať lásku k Bohu ten, kto ju nemá k blížnemu (porov.
Vari nás Boh pokúša? Niektorí biblisti zdôrazňujú, že preklad by mal skôr vyzerať takto: „Nedovoľ nám podľahnúť…“ Presne v duchu slov svätého Jakuba: „Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza.
V tejto prosbe prosíme Boha, aby nás chránil pred pádom do hriechu a vyzbrojil nás bdelosťou a vytrvalosťou až do konca. Tak ako všetci vieme, čo je zlo, tak všetci vieme, čo je pokušenie. Každý z nás už v svojom živote zažil silu pokúšania. Táto prosba je zároveň vyjadrením našej nádeje, že aj v týchto pokúšaniach môžeme počítať s Božou pomocou.
Keď hovoríme s Bohom, nerobíme to za účelom odhaliť mu to, čo máme v srdci: On to totiž pozná oveľa lepšie ako my. Pre nás je síce Boh tajomný, my naopak nie sme hádankou v jeho očiach (porov. Ž 139, 1-4).
„Je treba mať odvahu modliť sa modlitbu Otče náš, pretože ňou voláme na Niekoho, pričom skutočne veríme, že Boh je Otec, ktorý nás sprevádza, odpúšťa nám, dáva nám chlieb, všíma si všetko, o čo prosíme a oblieka nás krajšie ako poľné kvety. (pápež František)
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Naveky.
Prosba o prežívanie raja
Po oslave Boha nastupuje prosba. Prosba o prežívanie i budúcnosť raja. Prosba o ten vzťah, ktorý sme ľudia mali s Bohom na počiatku, kým sme sa nedopustili konania proti hraniciam, ktoré nám Boh dal pre naše dobro.
Jedenie ovocia zo stromu poznania dobra a zla ako obraz. „Hospodin, Boh, prikázal človekovi: ‚Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.‘“ (Gn 2,16-17).
Možno niečo na spôsob rodičov, ktorí svoje malé dieťa dôrazne upozornia, aby neliezlo na skriňu, lebo môže spadnúť a ublížiť si. A dieťa niekedy predsa lezie, a niekedy aj spadne a ublíži si. Dieťaťu rodič bolesť nespôsobil. Následok - bolesť bola spôsobená príčinou - pádom zo skrine, ktorej sa dalo predísť poslúchnutím rodičov a nelezením na skriňu.
Jedna vec je však istá. V raji bolo super. „Boh videl, že všetko, čo utvoril, bolo veľmi dobré.“ (Gn 1,31). Adam po stvorení Evy v podstate zvolal, že wau, to je kosť: „Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela!“. A ľudia bez problémov počuli hlas Boha: „...ktorý sa prechádzal po záhrade za popoludňajšieho vánku,...“ (Gn 3,8).
Predstavme si tu krásu raja. Pomôžme si svojimi spomienkami na krásu našich výletov do prírody, či zábermi z filmov, ktoré zachytávajú skvosty prírody. Predstavme si tu harmóniu na počiatku. Harmóniu vzťahu človeka s Bohom, harmóniu raja, kedy všetky veci fungovali tak, ako mali. A potom to všetko padlo.
Záver
Modlitba "Sláva Otcu" je mocný nástroj, ktorý nám umožňuje vyjadriť našu vieru, chválu a vďačnosť Bohu. Nech nám táto modlitba pripomína, že Boh je vždy s nami a že v ňom môžeme nájsť silu, pokoj a nádej.
Aby sme lepšie pochopili význam slov modlitby, vytvoril som tabuľku, ktorá nám pomôže rozobrať jednotlivé časti:
Význam modlitby Sláva Bohu
| Časť modlitby | Význam |
|---|---|
| Sláva Otcu | Chvála a oslava Boha Otca |
| i Synu | Chvála a oslava Boha Syna (Ježiša Krista) |
| i Duchu Svätému | Chvála a oslava Boha Ducha Svätého |
| ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. | Vyjadrenie večnosti Božej slávy a našej viery v ňu |
