Hoci väčšina sveta oslavuje Vianoce 25. decembra, existujú kultúrne a historické dôvody, prečo niektoré komunity slávia tento sviatok neskôr, dokonca aj vo februári. Tento článok preskúma tradície, historické korene a rôzne kalendáre, ktoré ovplyvňujú dátum slávenia Vianoc.
Historické korene a dátum narodenia Krista
Podľa pápeža Benedikta 16-teho sa vtedajší mních pomýlil a Ježiš sa narodil o niekoľko rokov skôr. A navyše to nebolo 25. decembra. Pápež navyše dodáva, že skutočný dátum ani nikto nepozná. Avšak tým oveľa väčším a kontroverzným ochudobnením je fakt, že polnočná svätá omša počas vianočných sviatkov ako oslava narodenia dňa Krista je tiež len tradícia.
"Je takmer isté, že nie 25. decembra, pretože tento sviatok vznikol až v druhom a treťom storočí," uvádza Marián Gavenda, rímskokatolícky kňaz. Prečo teda oslavujeme narodenie Krista 25. decembra? Možnosti sú až dve.
Prečo 25. december?
- Rímsky sviatok slnovratu: Rimania 25. december slávili ako deň slnovratu, sviatok slnka. "Kresťania nebojovali proti týmto sviatkom, ale dávali im mená a interpretáciu po svojom. Čiže Rimania slávili slnovrat a kresťania slávili príchod slnka spravodlivosti - Ježiša Krista," vysvetľuje Gavenda.
- Zvestovanie Panne Márii: Druhou alternatívou je, že 25. marca zvestoval Gabriel Márii, že sa stane Kristovou matkou a tak o 9 mesiacov je ten symbolický deň narodenia Krista - 25. december.
Podľa Lukášovho evanjelia boli v tom „kraji na poliach pastieri, ktorí v noci strážili svoje stádo". Meteorológovia vykonali v Chebrone presné meranie teploty. Krivka teploty klesá na tri mesiace pod bod mrazu. Vo vianočnom období vládne v Betlheme mráz a pri teplote pod bodom mrazu nie je v Zasľúbenej zemi na pastvinách nijaký dobytok. Toto tvrdenie len posilňuje poznámka Talmudu, že v tom okolí vyháňajú stáda v marci a zatvárajú začiatkom novembra.
Pohanské korene Vianoc
Historické pramene a publikácie si nejedenkrát protirečia keď sa nás snažia oboznámiť s rokmi súvisiacimi so slávením Vianoc medzi pohanmi či vyznávačmi kresťanstva.Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Za rímskeho cisára Justiniána (527-565 po Kr.) ho uznali zákonom za sviatok. Pri voľbe tohto dňa hral podstatnú úlohu starorímsky sviatok.
Všetci pohania v staroveku spájali kult Slnka (tj. Bálov kult) s kultom matky, tj. Astarty a s rituálnym kultom stále zelených stromov - evergrínov. V dobe osláv „svätých nocí“ (zasväteným slnečným božstvám) konali pohania slávnosti u stále zelených stromov. Na ne vešali ozdoby, ovocia, sladkosti a svetlá.
Skrytá história Vianoc: Biblický a pohanský pôvod
Vianočný stromček a pohanstvo
Vianočný strom sa začal šíriť najprv do miest a koncom 19. storočia do dedín, väčšinou ho prijímali viac protestanti ako katolíci. Katolícka cirkev považovala spočiatku zdobenie stromov za pohanský zvyk. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu. Pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky.
Juliánsky a Gregoriánsky kalendár: Rozdiely v dátumoch
Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Juliánskym kalendárom sa riadi pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, Srbsku, Poľsku, Česku, na Slovensku, v Gruzínsku a na Ukrajine, ako aj niektoré staré východné cirkvi. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje Gregoriánsky kalendár, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, t. j. 7. januára podľa Nového štýlu.
Vývoj kalendárov
- Juliánsky kalendár: Zaviedol ho Július Cézar v roku 45 pred našim letopočtom. Bol pomerne presný, ale mal odchýlku oproti astronomickému trvaniu slnečného roka.
- Gregoriánsky kalendár: Zaviedol ho pápež Gregor XIII. v roku 1582, aby skorigoval chybu Juliánskeho kalendára. Redukoval priestupné roky a je dnes celosvetovo platný.
Rusínske Vianoce: Tradície a zvyky
Rusíni si ako grécki katolíci zachovali až do 20. storočia zvyk oslavovať Vianoce podľa starého, Juliánskeho kalendára, teda o 13 dní neskôr. Na Slovensku to rusínske obce dodržiavali do 70. rokov minulého storočia.
Rusínskym Vianociam predchádzal najprv prísny pôst, podobný, ako poznáme pred Veľkou nocou, ale kratší. Na Štedrý deň sa hneď po zotmení (na „Sjatyj večur“) začínali prvé obrady. Podľa starých zvykov gazda pred večerou naposledy obišiel domáce zvieratá a priniesol do izby snop slamy.
Podľa rusínskej tradície sa na štedrovečernom stole má vystriedať deväť jedál. Od cesnaku s chlebom, soľou a medom, cez typické rusínske jedlá, ako sú hríbová „mačanka“, pôstna kapustnica, pirohy, studená slivková polievka „slivčanka“ a pečená ryba, až po bobaľky s makom a napečené koláče.
Rusínske Vianoce - zvyky a tradície:
- Sjatyj večur: Štedrý večer s prvými obradmi po zotmení.
- Snop slamy: Gazda prináša do izby snop slamy.
- Deväť jedál: Na štedrovečernom stole sa vystrieda deväť jedál.
- Koledníci: Po večeri chodia od domu k domu koledníci.
- Ristvo: Deň po Štedrom večeri, Narodenie.
Vianoce a komercializácia
Názory, kedy a kde sa Vianoce začali znesväcovať (sekularizovať) a obchodne využívať či skôr zneužívať, sa líšia aj medzi historikmi. Jedni tvrdia, že to prišlo až s moderným obchodom, reťazcami a prirodzene, s reklamou. Ale v starých kronikách sa možno dočítať, že istý kňaz v Norimbergu sa sťažoval mestskej rade na vianočné trhy ešte v roku 1616!
Postupom času sa však vytrácal pôvodný obsah Vianoc i predvianočnej prípravy, duchovná podstata sviatkov: „Zastaviť sa a stíšiť“, povedané slovami pápeža Františka a „otvoriť srdcia tým, čo nás potrebujú“, „pripraviť sa na životné prekvapenia a zvraty“.
Prehľad dátumov slávenia Vianoc
| Skupina | Dátum | Kalendár |
|---|---|---|
| Katolíci, protestanti, časť pravoslávia | 25. december | Gregoriánsky |
| Časť pravoslávia (napr. Jeruzalem, Rusko, Srbsko) | 7. január | Juliánsky |