Rímskokatolícky Kostol Všetkých Svätých v Batizovciach: Historický Prehľad

Podtatranská obec Batizovce leží na rovine, ktorá sa rozprestiera na južnom úpätí Vysokých Tatier. Na juhu sa nachádza Babia hora, prvý výbežok Nízkych Tatier. Batizovský chotár má výmeru 1451 ha a rozkladá sa v nadmorskej výške 715 - 860 m. Stred obce má nadmorskú výšku 750 m.

Prvá historická zmienka o Batizovciach pochádza z polovice 13. storočia, keď sa tu nachádzalo pôvodné keltské sídlo. V roku 1264 založil obec na zákupnom práve komes Batiz (Botiz), syn Marka z Markušoviec, ktorému daroval uhorský kráľ Belo IV. les Chetene. Roku 1279 Batiz poveril dedičných richtárov Gotšalka z Matejoviec a Frolinga z Veľkej, aby tento les vyklčovali a osídlili. Možno však povedať, že Batiz nebol zakladateľom obce, ale len obnoviteľom staršej obce Cetina z poveľkomoravského obdobia, ležiacej na dôležitej ceste z Veľkej do Lučivnej.

Obec neskôr patrila Mariášiovcom. Tí dali postaviť renesančný kaštieľ v 16. storočí, a prestavali ho v 18. storočí. Barokový kaštieľ postavili Mariášiovci v roku 1756. Domy boli stavané pri ceste, vzadu s dvorom a hospodárskymi budovami. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, lesnými prácami, pálením uhlia, chytaním pstruhov, hrnčiarstvom, výrobou maľovaných truhiel a tkaním ľanového plátna. Roku 1794 tu postavili plátenícke bielidlo. Batizovské plátno bolo veľmi kvalitné a známe v širokom okolí.

Medzi najznámejšie historické pamiatky patrí rímskokatolícky kostol všetkých svätých z prvej polovice 13. storočia. Kostolík postavili niekedy v polovici 13. storočia ako jednoloďovú neskororománsku stavbu. Zrejme okolo roku 1300 bol prestavaný, keď bola zaklenutá svätyňa rebrovou krížovou klenbou a interiér vyzdobený nástennými maľbami. K východnej stene presbytéria pristavali asi v období renesancie vysokú kvadratickú prístavbu. V 18. storočí bol kostolík zbarokizovaný v interiéri i exteriéri.

V roku 1967 boli odkryté neskororománske fresky v interiéri kostola a tiež maľby na vonkajšej strane kostola. Kostol bol barokizovaný v rokoch 1764-1767. Hlavný ambitový rokokový oltár Panny Márie, bočný oltár sv. Jozefa a sv. Dizmasa pochádzajú z roku 1776. V prístavbe za svätyňou sa nachádza náhrobná doska rodiny Mariášiovcov z roku 1696 venovaná Jánovi Mariášimu a jeho manželke Žofii Palugyaovej.

Kostol má status národnej kultúrnej pamiatky od roku 1963. Maľby boli objavené pri prieskume v rokoch 1963 a 1967 a zreštaurované v rokoch 1966 - 69.

V kostole sa nachádzajú nasledovné zvony: nedatovaná signálka vyrobená v Budapešti firmou Walser Ferenz, Ján Nepomucký, vyrobený r. 1777 a zvon Urban s priemerom 118 cm, vyrobený v roku 1925 vo firme Müller v Brne.

Významné osobnosti

S Batizovcami sú spojené aj významné osobnosti:

• Ondrej Dianiška - kňaz, cirkevný historik (9.8.1840 - 2.1.1906 Levoča)
• Berzéthy Ladislav - maliar (11.1.1946 Batizovce - 18.9.1976 Poprad)
• Buchholtz Juraj - kňaz, prírodovedec, spisovateľ (1.5.1643 Sabinov - 11.5.1724 V. Lomnica)

Obecné Symboly

Batizovce nesú meno po veľmožovi Botyzovi, členovi neskoršieho významného rodu z Markušoviec Mariášiovcov. V najstaršom symbole Batizoviec je zobrazený muž, držiaci v pravej ruke obrovský kľúč. Pečať je okrúhla, s kruhopisom SIGIL.BOTIS.DORF.1526 a spomenutý symbol je tu zobrazený v štíte.

Vzhľadom na nejasnosti s identifikovaním postavy je v erbe Batizoviec zobrazený len veľký zlatý kľúč podľa historickej pečate. Tento čistý a pritom mimoriadne hlboký a mnohovýznamový symbol radí erb Batizoviec medzi naše najpozoruhodnejšie obecné erby. Vlajku Batizoviec tvoria tri pozdĺžne pruhy vo farbách červenej (2/7), žltej (3/7) a červenej (2/7). Vlajka je zakončená tromi cípmi.

Obnova Cirkevných Pamiatok v Roku 2015

V roku 2015 boli realizované rôzne projekty obnovy a rekonštrukcie, ktoré sa týkali aj cirkevných pamiatok. Tieto projekty mali za cieľ zachovať a obnoviť kultúrne dedičstvo pre budúce generácie.

tags: #katolicky #kostol #batizovce