JUDr. Gustáv Husák, CSc., sa narodil 10. januára 1913 v Dúbravke a zomrel 18. novembra 1991 v Bratislave. Bol významným slovenským právnikom a československým politikom, ktorý zohral kľúčovú úlohu v dejinách 20. storočia.
Mladosť a Vstup do Politiky
Už ako 16-ročný vstúpil v roku 1929 do Komunistického zväzu mládeže. V roku 1933, počas štúdia na Právnickej fakulte UK, vstúpil do Komunistickej strany. Avšak v roku 1940 ho ilegálne vedenie KSS pre „intelektuálnu úchylku“ vyškrtlo. Neskôr, v roku 1951, ho opätovne vylúčili pre „buržoázno-nacionalistickú úchylku“. Poslednýkrát ho vylúčili v roku 1990, keď sa komunistická strana transformovala na nekomunistickú SDĽ.
V roku 1934 pracoval v redakcii DAV a založil časopis Šíp. Angažoval sa v študentských spolkoch Právnik, v Spolku socialistických akademikov, neskôr v Spolku podunajských akademikov a v celoslovenskom Zväze slovenského študentstva, kde vykonával funkciu podpredsedu.
Počas Druhej Svetovej Vojny
V rokoch 1940 - 1943 bol prenasledovaný a väznený za komunistické aktivity. Po rozbití KSS v roku 1943, spolu so Šmidkem a Novomeským, vytvoril V. ilegálne vedenie KSS a bol iniciátorom Vianočnej dohody.
V roku 1944 sa stal osobnosťou Slovenského národného povstania. Bol povereníkom a podpredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady, založil Nové Slovo a obnovil povstaleckú Pravdu.
Pôsobenie po Druhej Svetovej Vojne
V roku 1945 viedol slovenskú delegáciu pri obnove Československa v Moskve a pri vyhlásení Košického vládneho programu. O rok neskôr, v roku 1946, sa stal predsedom Zboru povereníkov. V rokoch 1947-1948 organizoval na Slovensku ústavné zmeny socialistickej revolúcie - Víťazný Február.
Po februári 1948, kedy už na riadenie verejných záležitostí postačovali úradníci a polícia, nebolo ani na Slovensku treba schopných a inteligentných politikov. Tieto vlastnosti sa stali nielenže nežiadúce, ale pre Gottwaldovu stranu priamo nebezpečné.
V rokoch 1950-1954 bol obvinený ako slovenský buržoázny nacionalista a odsúdený na doživotie. V roku 1960 bol omilostený a v roku 1965 plne rehabilitovaný. Na konferencii KSS v roku 1964 kritizoval vedenie KSČ.
Pražská Jar a Normalizácia
V roku 1968 sa stal podpredsedom Vlády ČSSR a presadzoval federalizáciu ČSSR a zriadenie Slovenskej socialistickej republiky v jej súčasných hraniciach. Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968, ktoré zastavili tzv. Pražskú jar, získal podporu pre dokončenie federalizácie počas Moskovských rokovaní a prevzal zodpovednosť za normalizáciu.
V roku 1969 sa stal generálnym tajomníkom ÚV KSČ a proces normalizácie sa snažil využiť pre hospodársky rozvoj a rast životnej úrovne obyvateľov ČSSR. Jedným z prejavov úspešnej politiky sú silné ročníky tzv. Husákových detí.
V roku 1977 presadzoval zmenu cirkevných hraníc a pápež Pavol IV vyhlásil slovenskú cirkevnú provinciu v hraniciach SSR.
V roku 1988 sa usiloval o odstránenie deformácií hospodárskeho a verejného života, oddelenie štátu a rozširovanie ľudovej demokracie v Československu pri lepšenej politickej práci KSČ, s výmenou generácií a s uchovaním RVHP. Bez úspechu žiadal M.S. Gorbačova o stiahnutie vojsk z čs.
Gustáv Husák: Z komunistického vězně komunistickým prezidentem
Rodinný Život Gustáva Husáka
Počas štúdií si ho obľúbil Imrich Karvaš, guvernér Slovenskej národnej banky, ktorý ho prostredníctvom ministra vnútra Alexandra Macha vždy „dostal na slobodu“. Po prvom zatknutí však zostával veľmi zdržanlivý. Až keď išlo o zvrhnutie Tisovho režimu, zapojil sa do 5. vedenia KSS a vyhodnotil SNP ako politickú udalosť hodnú jeho významu.
Jeho manželka Magda Husáková-Lokvencová, prvá slovenská režisérka, písala vtedy v roku 1945 priateľke: „Gusto se šíleně dře… Je mi ho líto, protože jsem přesvedčená, že je nejschopnejší ze všech a že má pravdu. Říkam jim všem, že jejich pravda v historii zvítězí, ale žerou se každý ve svém oboru a je to na nich vidět.“ (Macháček, 2017, s.
Husák a Slovenský Buržoázny Nacionalizmus
Za priamej asistencie Sovietskeho zväzu začala Štátna bezpečnosť, úrad, pri ktorého zrode stál práve Husák, zhromažďovať materiály proti „povstaleckému vedeniu KSS“. O dva roky neskôr bol už Husák obvinený z „buržoázneho nacionalizmu“ a v roku 1954 odsúdený na doživotie.
Osobnosť Gustáva Husáka
Husák sa vyznačoval ako veľmi inteligentný organizátor a výborný rečník. Rovnako sa však prejavoval ako individualista, pragmatik a autokrat.
U Husáka, ktorý horko-ťažko platil internát a oblečenie získaval z ošacovacej akcie, sa rozvíjala frustrácia a pocit sociálnej krivdy. Doučovanie bohatších spolužiakov len umocnilo tieto pocity. „Aj vyučovanie rozmaznaných detí z lepších rodín vedie k poznaniu veľkých sociálnych rozdielov. A to všetko spolu s otváraním očí nájde rozumovú bázu a vysvetlenie v marxizme. Z odporu, protestu, plebejstva, z rozhorčenia nad svetskou nespravodlivosťou.“ (Macháček, 2017, s.
Prehľad Dôležitých Míľnikov v Živote Gustáva Husáka
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1913 | Narodenie v Dúbravke |
| 1929 | Vstup do Komunistického zväzu mládeže |
| 1933 | Vstup do Komunistickej strany |
| 1944 | Osobnosť Slovenského národného povstania |
| 1954 | Odsúdený na doživotie |
| 1969 | Generálny tajomník ÚV KSČ |
| 1991 | Úmrtie v Bratislave |