Čo hovoria biskupi o masturbácii: pohľad na celibát, sexuálnu výchovu a historický kontext

Hradčanské námestie v Prahe je miestom, kde je dokonalosť očakávaným štandardom. V paláci napravo od hradu sídli pražský arcibiskup. Ten sa spolu so svojimi biskupmi podľa možnosti každé ráno zúčastňuje svätej omše v kaplnke paláca.

VYBRAŤ SI medzi založením vlastnej rodiny a duchovným životom bez sexu nie je nová úloha, ktorá by sa spájala výlučne len s katolíckou cirkvou. Už v starovekom Grécku a Ríme bol uctievaný kult bohyne Isis, čo je grécke a latinské meno pre egyptskú bohyňu čarov Éset. Jej uctievanie zahrňovalo askézu, telesnú zdržanlivosť, v Isisidinom chráme nachádzali útočište obete sexuálneho násilia.

Pojem celibát sa ale väčšine z nás spája práve s náboženstvom. Pri katolíckych kňazoch predpokladáme, že dotyčný neudržiava so žiadnou ženou ani mužom sexuálny styk, nemá manželku ani vlastných potomkov. Staré mamy vnímajú celibát ako nevyhnutnú súčasť kňazského ideálu, ich vnuci ako symbol odtrhnutia cirkvi od reality. V 12. storočí sa začína rodiť aj cirkevno-právna veda, na čom mal zásluhu najmä kamaldulský mních Ján Gracián. Koncom októbra 2013 však platí nasledovné: kto chce byť vysvätený za katolíckeho kňaza, preberá na seba tiež záväzok, že počas kňazstva nebude s nikým udržiavať sexuálne vzťahy.

Ak si predstavíme 18-ročného mladíka uvažujúceho o dráhe kňaza, ten by podľa želania cirkvi ešte nemal mať žiadne sexuálne skúsenosti. Z tejto zrozumiteľnej i keď náročnej požiadavky robí ťažký rébus iné odporučenie cirkvi - zdržať sa predmanželského sexu.

Obe hovoria tiež o jednom: držať celibát je voľba, prejav slobodnej vôle s cieľom dosiahnuť kresťanskú dokonalosť. Tieto slová z evanjelia podľa Lukáša spolu s ešte jedným citátom Ježišových slov (Mt 19,8) tvoria teoretický základ, na ktorom je postavená požiadavka katolíckej cirkvi, aby sa kňaz vzdal snov o vlastnej rodine.

Podľa údajov, ktoré pre MONO poskytli dve z piatich oslovených diecéz, to nevyzerá, že na život bez ženy nepripravení kňazi sa húfne vzdávajú kňazskej služby. V Spišskej diecéze opustili službu za posledných päť rokov dvaja kňazi, ani v jednom prípade to však nebolo kvôli porušeniu celibátu. V Bratislavskej arcidiecéze zavesil ornát na klinec jeden duchovný a v tomto prípade bol dôvodom celibát. Tieto čísla však ešte neznamenajú, že slovenskí kňazi sú svojim údelom vyrovnaní a vnútorne šťastní.

Nuda a vzrušenie: Ako cirkev vníma sexualitu

Možnosť, že celibát môže u človeka vyvolať deviantné správanie či zmenu sexuálnej orientácie, je podľa sexuológov mýtus. Ak je reč o celibáte kňazov, skôr sa žiada výrok otočiť: Vzrušenie začína tam, kde nie je povedané nič.

Čo keby sa cirkev prestala pozerať na masturbáciu ako na hriešne konanie? Pomohlo by to v prevencii proti porušovaniu celibátu. Viglaš si to nemyslí.

“Veriaci psychológovia nám dosť dávajú za pravdu, že masturbácia je často prejavom neintegrovania sexuality. Keby sme sa na to pozerali čisto z pohľadu dobra a zla, tak je určite menším zlom, keď sa niekto uchýli k masturbácii miesto toho, aby porušil celibát. Ale ani tak to nemôžeme považovať za ideál, alebo vhodné riešenie,“ hovorí Viglaš. No dodáva tiež, že tému sebaukájania netreba dramatizovať, pretože to len dramatizuje dozrievanie osobnosti.

Podľa neho je najdôležitejšie, aby mal kňaz o sebe realistický obraz a nenamýšľal si, že vysviackou mu klesne hladina testosterónu a ženy prestanú pre neho byť príťažlivé.

Kontroverzie v sexuálnej výchove: Prípad knihy Láske sa treba učiť

Čo mohlo arcibiskupom Oroschovi a Boberovi vadiť? Obsahujú naozaj podprahové podsúvanie prvkov LGBT ideológie alebo predčasnú sexualizáciu detí vo veku od 4 do 7 rokov? Máte ich dať svojim deťom? Tak som si ich prečítal a nestačím sa diviť odpovedi vydavateľov, píše Anton Chromík vo svojom komentári k toľko diskutovanej knihe Láske sa treba učiť.

Autori, vydavatelia, biskupi a rodičia sa zhodnú na tom, že predčasná sexualizácia detí je vážny problém. Neviem, či je liekom odpoveď vydavateľov zhrnutá slovami: „tak ich predbehnime“. Nespustí práve takáto rada rodičom predčasnú sexualizáciu detí ešte skôr?

Biskupi pokojne hovoria, že knihy Láske sa treba učiť sú nevhodné pre vekové skupiny, ktorým sú určené a odmietajú, aby boli používané v cirkevných inštitúciách. A robia dobre.

V druhom diele určenom pre druhákov až piatakov základnej školy je to úplne explicitné. To, čo sa na základe zváženia psychológov, psychiatrov, pedagógov celého Slovenska učí v siedmackej biológii, je tu predstavené ako vhodná informácia pre druhákov až piatakov.

Hoci po stanovisku biskupov obhajcovia tvrdia, že kniha „nemá ambíciu byť katechetickou učebnicou“, v samotnom úvode knihy sa hovorí, že je určená rodičom a vychovávateľom. Nehovoriac o tom, že vydavatelia propagovali knihu na katolíckych školách.

Manželstvo a čistota Ani raz (v knihách určených pre deti) nie je spomenuté manželstvo. Je to sexuálna výchova bez manželstva. Hoci autori hovoria o celostnej výchove ako cieli, nenájdeme v nej žiadne povzbudenie k čistote tela a výchovu k predmanželskej čistote.

Myslím, že tá „zastaralá výchova“, ktorou ma vychovávali moji rodičia a v ktorej si ctili deti autoritu otca a matky má niečo do seba. Jedno z Božích prikázaní je: Cti otca svojho a matku svoju.“Spojenie autorita - poslušnosť je síce v kríze, ale takéto rady rodičom podrážajú nohy a zneisťujú ich v tom, čo znamená byť rodičom. Byť autoritou a vyžadovať poslušnosť od detí k tomu patrí.

Podľa autorov „dosiahnutie slobody a zrelosti je cieľom ľudského života“. Sloboda je skôr prostriedkom ako cieľom ľudského života. Človek je stvorený Bohom a pre Boha. Milovať znamená chcieť niekomu dobre. (Verili by ste, že je to celkom civilná definícia lásky z Katechizmu Katolíckej Cirkvi? /ďalej aj „KKC“/, 2392, KKC 1766)

Vydavatelia sa bránia tým, že zámerom knihy nebolo podávanie morálneho stanoviska pri pornografii, masturbácii, antikoncepcii, potrate, homosexualite, ale „sprostredkovanie vnímania krásy o sexualite civilným jazykom“.

Ako sa chlapec alebo dievča prebúdzajú, môže sa stať, že masturbujú, čiže hladia, dráždia svoje pohlavné orgány, aby pocítili rozkoš a spoznávali svoje telo. Postupne sa naučíme ovládať, a tak sa masturbácia vytráca a prenechá priestor pre zrelý vzťah založený na úplnom darovaní inej osobe,“ radia.

Autori uvádzajú v Charte zámerov sexuálnej výchovy, medzi bodmi, „ktoré by mala vziať do úvahy každá výchovná inštitúcia“ aj toto: “Sexuálna výchova nesmie byť dôvodom na zanedbávanie niekoho, pretože každá osoba si zaslúži najvyššiu úctu a dôstojnosť; preto treba hovoriť aj o homosexualite, transsexualite a pod., aby sme všetkým pomohli stať sa slobodnými ženami a mužmi, pánmi vlastných emócií a inštinktov.“

Ľudia pociťujúci príťažlivosť k rovnakému pohlaviu sú v knihe označkovaní ako homosexuáli, gayovia či lesby. Identita totiž znamená: toto si! Úspech LGBTI ideológie spočíva práve v tomto falošnom zamieňaní. Identity sa človek totiž nevie zbaviť, zbavil by sa tak seba, ale správanie vieme ovládať.

Rodina je najlepšou školou lásky, spravodlivosti, súcitu, odpustenia, vzájomnej úcty, trpezlivosti a pokory vo svete poznačenom tmou sebeckosti a konfliktu. Rodina učí človeka, čo znamená byť ľudským.

Túžba po sexuálnej intimite považovali za dostatočný dôvod jej používania. Manželské páry, ktoré užívajú antikoncepciu, si môžu myslieť, že to robia v dobrom úmysle. Používajú ju preto, lebo svoj sexuálny život považujú za zásadný pre udržanie manželstva a antikoncepcia im umožňuje tzv. bezpečný sex, bez dôsledkov a bez nutnosti ovládať svoju žiadostivosť.

Inými slovami, ak povieme, že sa staráme o rodinu, musíme sa starať aj o chudobných. Pápež Benedikt XVI. Spoločensko-vedecké údaje poukazujú na skutočnosť, že stabilné manželstvá a rodiny pomáhajú prekonávať chudobu, ako aj na to, že chudoba oslabuje stabilitu manželstiev a rodín.

V akej miere sa zaobchádza so sexuálnymi túžbami ako s nárokmi a požiadavkami či ako s túžbami, ktoré nemôžu byť odložené na neskôr, v takej miere sa prejavuje potreba rásť vo vnútornej slobode.

Zaobchádza sa so sexuálnymi túžbami ako s nárokmi a požiadavkami či ako s túžbami, ktoré nemôžu byť odložené na neskôr, v takej miere sa prejavuje potreba rásť vo vnútornej slobode. Antikoncepcia zatemňuje túto vnútornú silu a slobodu.

Logika týchto dohôd nie je logikou sv. Pavla vyjadrenou v piatej kapitole Listu Efezanom, podľa ktorého sa manželia majú navzájom milovať v rozmere kríža. Spoločnosť, ktorá sa mylne domnieva, že manželstvo je vždy vecou dohody, viažucou sa len na samoreferenčný ľudský obsah, bude chápať manželstvo v zásade ako zmluvu, ako dobrovoľnú dohodu medzi autonómnymi nositeľmi individuálnych práv.

To sú iba niektoré z dlhej rady pozitívnych efektov, ktoré popísal moderný výskum masturbácie. Stimuluje endorfíny, redukuje stres, zlepšuje metabolizmus kyslíka, pôsobí preventívne proti vzniku rakoviny prostaty, pomáha pri nespavosti a môže prispievať k lepšiemu pocitu zo života.

Strach z ničivých dôsledkov masturbácie viedol mnohých rodičov až k posadnutosti. Za nebezpečnú aktivitu bolo považované napríklad cmúľanie prstov u malých detí, pretože v nich mohlo prebudiť “nezdravé túžby”. Ako prevencia sa odporúčalo pyžamo so zapínaním na zadnej časti tela.” Spisovateľka Christina Hardyment v knihe Dream Babies: Childcare advice from John Locke to Gina Ford opisuje paranoidnú atmosféru začiatku 20. storočia takto: “šmýkanie sa po zábradlí, časté lezenie po stromoch alebo hojdanie sa na otcovej nohe, to všetko predstavovalo nebezpečenstvo.

V roku 1942 sa aj brožúrka Infant Care dočkala revízie a varovanie “masturbácia môže vášmu dieťaťu zničiť život” bolo nahradené odporúčaním, aby si rodičia masturbačné aktivity svojich detí radšej nevšímali.

Podľa starovekých mýtov Mezopotámie a Egyptu boh Apsu (alebo Atun) stvoril Mliečnu dráhu (prípadne atmosféru, podľa toho na ktorú verziu príbehu sa odkazuje) tak, že sám seba oplodnil “kopuláciou s vlastnou rukou”. (5) V starovekom Grécku bola masturbácia považovaná za dar bohov.

Zlom vo vnímaní sexuálneho sebauspokojovania nastal s príchodom kresťanstva. Zakladatelia ranej kresťanskej cirkvi kresťanskej cirkvi zaujímali negatívne postoje k masturbácii aj napriek tomu, že v Biblii sa táto téma vôbec nespomína a ani žiadny z apoštolov sa k masturbácii nevyjadroval.

Argumentoval pritom tým, že posledné menované aktivity môžu viesť k oplodneniu a tehotenstvu, zatiaľ čo masturbácia k oplodneniu viesť nemôže. Augustínovo učenie o neprirodzenom hriechu sa stalo všeobecne akceptovaným cirkevným postojom, ktorý v stredoveku podporil Tomáš Akvinský. V 16. Pod vplyvom cirkevného učenia sa masturbácia v mnohých krajinách stredovekej Európy stala zločinom.

Veľký úspech zaznamenalo dielo anonymného autora s názvom Onania s podna...

Vývoj pohľadu na masturbáciu v priebehu histórie

tags: #co #hovori #biskup #o #masturbovani