Dóm sv. Martina v Bratislave: História a zaujímavosti

Dóm sv. Martina je dominantou a symbolom hlavného mesta Bratislava a patrí k jeho najvýznamnejším historickým pamiatkam. Historické dejiny pôvodne gotickej sakrálnej stavby v historickej zóne Bratislavy sú úzko prepojené s dejinami Bratislavského hradu.

História a vývoj Dómu sv. Martina

S jeho stavbou sa začalo začiatkom 14. storočia na mieste staršieho románskeho kostola. Gotický dóm sv. Martina postavili na mieste románskeho kostola sv. Salvátora. Ten na vyvýšenom mieste stredovekej osady stál už v roku 1221. V druhej polovici 13. storočia počas bojov proti Přemyslovi Otakarovi II. bol poškodený a preto sa pristúpilo k jeho ranogotickej prestavbe.

Stavba Dómu sv. Martina prešla počas svojej stáročnej existencie zložitým stavebným vývojom a pôvodným staviteľským zámerom bolo postaviť baziliku (s najvyššou strednou loďou), neskôr sa rozhodli pre halovú (sieňovú) stavbu s rovnakou výškou lodí (roky 1311 - 1314). Po desaťročiach stavebných prác bola vysvätená centrálna loď v roku 1452 a definitívnym zavŕšením stredovekého vývinu bratislavského Dómu bola prístavba, neveľká neskorogotická predsieň pristavaná k južnému portálu okolo roku 1510. Ďalšie prístavby sú z 15. až 18. st., kedy v celom interiéry kostola prevládali barokové prvky, ktoré však boli následne v 19. st. odstránené. Zachovaná zostala len baroková kaplnka sv. Almužníka.

Architektonické prvky a prestavby

Až v 18. storočí sa pristúpilo k novým úpravám v barokovom štýle, ktoré realizovali poprední umelci. V pol. 19. stor. nasledovala ďalšia prestavba, vedúca k regotizácii chrámu. Dnešnú definitívnu podobu dostal Dóm sv.

Korunovačný chrám Uhorského kráľovstva

Najslávnejším obdobím dejín Dómu sv. Martina je obdobie rokov 1563 - 1830, kedy bol korunovačným chrámom Uhorského kráľovstva. Konalo sa tu 19 korunovácií, z toho bolo korunovaných 11 kráľov, vrátane Márie Terézie, a 8 kráľovských manželiek.

Po obsadení veľkej časti krajiny v 16. stor. Turkami získal Prešporok titul korunovačného mesta uhorských kráľov. Korunovačným kostolom sa stal Dóm sv. Martina a prvá korunovácia sa tu uskutočnila v roku 1563. Spolu tu do roku 1830 korunovali 11 panovníkov a 7 kráľovských manželiek. Ráno sa vydal z hradu na cestu panovník so slávnostným sprievodom za hlaholu zvonov, streľby z diel a zvuku trúb. Po korunovácii a omši sprievod pokračoval cez mesto do kostola františkánov, kde kráľ pasoval vybraných šľachticov za rytierov.

Všetci tu korunovaní panovníci boli z rodu Habsburgovcov. Neúplný zoznam 11 korunovaných kráľov a 8 kráľovských manželov umiestnili na dosku na vnútornej strane severnej steny.

Katedrála sv. Svätoštefanská koruna na veži je symbolom, že chrám je korunovačný. Prebehlo ich v ňom až osemnásť, vrátane korunovácie Márie Terézie.

V rokoch 1563-1830 bol tento chrám určený na korunovácie. Maximillian II korunovali ako 1. panovníka. Potom nasledovalo ďalších 18 korunovácií, vrátane korunovácie Márie Terézie, 25. júna 1741. Posledným kráľom, ktorý obdržal kráľovskú korunu Sv. Štefana pod hlavnou sochou svätého Martina, bol Ferdinand V. 28. septembra 1830 .

Korunovačné slávnosti dnes

Tradícia korunovácií ožíva vždy v posledný júnový víkend. Táto najväčšia slávnosť v meste pritiahne každoročne do Bratislavy desaťtisíce zvedavcov, ktorí sa stávajú súčasťou veľkolepej historickej ceremónie, turnajov a osláv. Počas korunovačných slávností sa podávala Frankovka modrá, ktorú údajne obľubovala aj panovníčka Mária Terézia, ktorá bola v Dóme sv. Martina korunovaná.

Máloktoré mesto sa môže popýšiť tým, že sa v ňom konali korunovačné slávnosti. Bratislave sa tohto privilégia dostalo na dlhých 267 rokov, kedy sa tu diali korunovácie uhorských kráľov. Bolo tu korunovaných 10 kráľov, 1 kráľovná a 7 kráľových manželiek, ktorí boli zároveň českými kráľmi, nemeckými kráľmi a honosili sa i cisárskou korunou Svätej rímskej ríše nemeckého národa.

Dnes už Slovákom králi nevládnu, a predsa Bratislava žije korunovačnými slávnosťami. Ich novodobá história sa začala písať 6. septembra 2003. Každý rok simulovanú korunováciu jedného z kráľov v dobe populárnych korunovačných slávností.

Od 11. novembra 2002 je Katedrála sv. Martina Národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 2003 sa tu každoročne koná festival Korunovačné slávnosti, ktorý si pripomína niekdajšiu kráľovskú korunováciu.

Architektonické detaily a zaujímavosti

Veža a koruna

Veža: Na jej vrchole je vo výške 85 metrov umiestnený model uhorskej kráľovskej koruny, ktorý váži 150 kg a má výšku 164 cm.

Dóm sv MartinaVeža je vysoká 85 metrov a na jej vrchole je pozlátený 2×2 m veľký vankúš nesúci kópie maďarskej kráľovskej koruny. Imitácia je maximálne jeden meter vysoká a váži 300 kilogramov.

Podľa legendy bola koruna na katedrále taká veľká, že sa na nej dokázal otočiť koč s koňom a hrana vankúša je taká dlhá, že keby bola stolom, naje sa za ním dvanásť chlapov… pravda to síce nie je, ale aj skutočná história koruny je veľmi zaujímavá. Prvá bola osadená v 18. storočí na počesť Márie Terézie po tom, ako do veže udrel blesk a bola prerobená - skrášľuje ju až šesť ton medi. Osud sa opakoval, do veže opäť udrel blesk a potrebovala novú korunu, bolo to v roku 1833. Prvá aj druhá koruna skrývali poklady. V prvej bol ukrytý medený tubus s pamätnou listinou Márie Terézie. Vzácny pergamen prežil aj požiar a bol vložený aj do druhej koruny.

Svätoštefanská korunaViacnásobná prítomnosť svätoštefanskej koruny v Dóme sv. Martina pripomína, že v minulosti bol korunovačným kostolom. Pozlátená replika tejto insígnie má čestné miesto na najvyššom mieste, na vrchole chrámovej veže. Jej sklenená podoba sa nachádza za hlavným oltárom je zobrazená spolu s korunovačným plášťom a žezlom. Korunovačný zoznam na stene svätyne umelecky dotvorili tradičným výjavom anjelov nesúcich v rukách uhorskú korunu ako Boží dar verným kresťanským kráľom Uhorska.

Zvony

Zvony: Z pôvodných šiestich zvonov ostal len najväčší a najstarší zvon Wederin z roku 1674, ktorý odlial Balthasar Herold. Tento 2,5 tony vážiaci zvon patrí medzi najvzácnejšie v Európe. Ostatné zvony boli roztavené počas I. svetovej vojny. Až v roku 2000 dostal Dóm sv.

Pôvodne vo veži Dómu svätého Martina viselo šesť zvonov.

Epitaf Jána Draškoviča

Okolo epitafu Jána Draškoviča ste už určite veľakrát prešli. Zdobí severný múr a zároveň vchod do rodinnej hrobky. Bol to známy chorvátsky bojovník a za svoju odvahu v bojoch proti Turkom získal aj titul baróna.

Interiér a výzdoba

V Dóme sa zachovali štyri novogotické oltáre: Sedembolestnej Panny Márie (na tomto oltári je inštalované ranobarokové súsošie Piety zo staršieho oltára zo 17. storočia), oltár Svätého kríža, oltár svätého Ondreja a Hlavný, tzv. Korunovačný oltár. Svätyňa (presbyterium) je oddelená od trojlodia troma schodmi z červeného mramoru. Po jej oboch stranách sú novogotické kanonické stally. Hlavný oltár z dielne J. Lipperta je v tvare gotického relikviára. Na hlavnom oltári je šesť patrónov mesta (svätý Juraj, svätá Alžbeta, svätý Vojtech, svätý Mikuláš, svätá Katarína Alexandrijská, svätý Florián). Vo vitráži okna nad oltárom je vyobrazený patrón chrámu - sv.

Na severnej stene svätyne sa nachádza zoznam mien 11 uhorských kráľov a 8 kráľovien, slávnostne korunovaných na tomto mieste. Zoznam je neúplný, celkovo sa v chráme odohralo 19 korunovácií. To je pripomienkou na obdobie tureckej okupácie južných častí Uhorska, kedy sa Bratislavský hrad stal sídlom Habsburgovcov a Dóm sa stal miestom korunovácie uhorských kráľov.

Dóm sv. Martina dnes

Počas svojej existencie bol chrám prepoštským, farským, kapitulným aj korunovačným kostolom. Dňom 31. marca 1995 sa Dóm sv. Martina stal Konkatedrálou Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a od 14. V súčasnosti je Katedrála sv. Martina najvýznamnejším kostolom v Bratislave, jedným z najväčších na Slovensku a spolu s Bratislavským hradom patrí k turistami najviac navštevovaným miestam.

V pešej dostupnosti ku Katedrále sv. Gotický trojloďový kostol z 15. storočia. Bývalý korunovačný chrám, v roku 1835 tu Cirkevný hudobný spolok pri Dóme sv.

Je nepochybne najzachovalejším a najväčším gotickým kostolom v Bratislave. Vďaka svojej veľkosti už po stáročia dominuje panoráme mesta.

Dóm sv Martina a jeho históriaPápež Innocent III schválil žiadosť kráľa Emericha z Maďarska.

Dóm sv. Najvýraznejšie sa na jeho obnove podpísali roky 2000 až 2010. Okrem toho, že na vonkajšom plášti kostola pribudli dve okná (z ktorých jedno nesie slovenský znak), najvýraznejšou zmenou bola nová interiérová dlažba.

V prípade dlažby je možné hovoriť aspoň o čiastočnom úspechu, ale okná! Povedať o nich, že ich inštalácia bola vhodná, je ako presviedčať architekta, že kocka je guľatá. Dlažba však mala tiež svoje intermezzo. V roku 2003 bola položená nová, z českej opuky. Po veľmi krátkom čase sa zistilo, že sa rozpadáva, drolí sa. V roku 2007 sa kládla nová, mramorová.

Najskôr sa podarilo odborníkom vo svätyni chrámu identifikovať hrob a telesné pozostatky jezuitu, kardinála a ostrihomského primasa Petra Pazmánya. Rovnako v roku 2010 po 105 rokoch bola zložená z vrcholu veže asi 150 kilogramová kópia svätoštefánskej koruny z medeného plechu. Táto impozantná, 164 cm vysoká ozdoba, dominuje 85 metrov vysokej veže dómu. Po kompletnom zreštaurovaní a znovu pozlátení sa vrátila späť na podušku, ktorej veľkosť je asi 120 x 120 cm. Ešte pred tým bola vystavená v hlavnej chrámovej lodi.

Po rekonštrukcii sa v nedeľu 21. novembra 1999 opäť rozoznel zvuk zvonu Wederina z veže Dómu. Zvon po viac ako dvojmesačnej rekonštrukcii, ktorú viedol Miroslav Pavlík z Výskumného ústavu zváračského v Bratislave, bol tento 2513 kg vážiaci a 162 cm vysoký zvon, vrátený na voje pôvodné miesto.

Po zrealizovaní vonkajšieho nasvietenia objektu v nočných hodinách v roku 2002 získal dóm ten správny príťažlivý spôsob prezentácie.

Pozývame Vás na prehliadku rozmermi aj významom najväčšej chrámovej stavby Bratisavy - Dómu, či správnejšie, Katedrály svätého Martina. Vypočujete si jej pôsobivú históriu a uvidíte, čím je jedinečná. Kostol, pred oltárom ktorého od roku 1563 do roku 1830 korunovali 11 uhorských kráľov a 7 kráľovských manželiek, je jedinečnou ukážkou umeleckých skvostov počnúc od gotiky až po obdobie historizujúcich slohov.

PREHLIADKA KATEDRÁLY SV. MARTINA - AJ SO VSTUPOMTrvanie: 1,5 -2 hodinyJazyk: slovenskýCena 1 - 10 osôb: 60 €Cena 11 - 40 osôb: 80 €Poplatky za vstup do kostola a otváracie hodiny pre turistov sa riadia podľa pravidiel Farnosti sv.

Kostol sv. Martina v Martine

Najstaršou zachovalou budovou v Martine je rímskokatolícky kostol sv. Martina. Pochádza z 13. storočia, no presný rok jeho postavenia nie je jednoznačne určený. Mal vraj vzniknúť na mieste svojho dreveného predchodcu ešte pred rokom 1284, teda pred prvou písomnou zmienkou o meste Martin. Kostol bol zasvätený svätému Martinovi, po ktorom dostala meno celá obec rodiaca sa okolo neho.

Martinský kostol, zasvätený sv. Martinovi, je významnou sakrálnou pamiatkou. Predchodcom kamenných chrámov bol drevený, alebo dreveno - kamenný kostolík, ktorý podľa indícií musel byť postavený už v 10. storočí. Po ňom bola postavená rotunda, ktorá sa typologicky zaraďuje do „prechodného“ - protorománskeho obdobia . Hrúbka múru však poukazuje na genetickú blízkosť ku veľkomoravskému typu a môžeme ju teda jednoznačne datovať do obdobia 10. - 11. storočia. Nasledujúci románsky kostol bol malý, pozdĺžny, jednoposchodový a asi mal v západnej časti emporu.

Kostol bamberského typu, ktorý vidíme dnes, postavila premonštrátska huta pred rokom 1284 v štýle „turčianskej gotiky“. Z pôvodnej stavby sa dodnes zachovala svätyňa, sakristia, vchod, chór a čiastočne hlavná loď.

Architektonické prvky a vývoj kostola

Svätyňa štvorcového pôdorysu je zaklenutá rebrovou krížovou klenbou a je od lode oddelená lomeným víťazným oblúkom s nepatrnými stopami po maľbe. Na východnej stene je dvojica pozdĺžnych úzkych gotických okien vyplnených novodobou farebnou vitrážou. Pod gotickým oknom v interiéri južnej steny svätyne je v murive vsadená dvojica kamenných sedílií, ktoré slúžili pravdepodobne ako spovednice. Vľavo od nich je v murive zahĺbená jednoduchá štvorcová nika.

V severnom múre svätyne je gotický lomený portál do sakristie a z druhej polovice 13. storočia pochádzajú kované dvere z nitovaných železných plátov, na prednej strane vystužené krížením plochých železných pásov - jeden pás je vertikálny, jeden horizontálny a dva diagonálne. V priesečníku kríženia pásov je kruhové železné klopadlo. Zo strany sakristie boli v období baroka k dverám kovovým sekundárne pridané dvere drevené so skrinkovou zámkou. V severnej stene svätyne, vpravo od vchodu do sakristie je sanktuárium pochádzajúce z druhej polovice 13. storočia. Sakristia je zaklenutá krížovou rebrovou klenbou a má novodobý samostatný vchod z východnej strany. Na západnej strane lode je murovaná empora s pôvodnou pozdĺžne valenou klenbou. Hlavná loď mala pôvodne rovný drevený trámový strop vyšší ako dnešné klenby z polovice 15. storočia a bola presvetlená štyrmi pomerne malými ranogotickými oknami s úzkou štrbinou.

Kostol spolu s mestom v minulých storočiach niekoľkokrát vyhorel, preto počas opráv nadobúdal nové podoby. V roku 1901 napríklad stratil štyri vežičky, ostala iba jedna plechová veža.

Fresky a umelecké diela

Niekedy v prvej polovici 14. storočia, bola svätyňa vyzdobená nástennou maľbou. Na severnej stene svätyne, úplne vľavo, Panna Mária drží za ruku dieťa Ježiša. Zľava pri jej nohách kľačí drobná postava donátora Donča (ktorý daroval v roku 1315 kostolu Riadok) s prázdnou nápisovou páskou. Východným smerom pokračuje maľba s dvojicou apoštolov. Svätý Pavol drží meč a knihu a svätý Peter veľký kľúč. Úplne vpravo sú dve stojace postavy apoštolov, ktoré sa však nedajú identifikovať. Na južnej stene svätyne sa nachádzajú figurálne maľby predstavujúce troch apoštolov bez určujúcich atribútov. Po oboch stranách maľby sú dvojice drobných kľačiacich postáv donátorov v dobových stredovekých odevoch.

Vo svätyni kostola sa nachádzajú fresky zo začiatku 14. storočia, ku ktorým počas stáročí pribúdali ďalšie. Medzi nimi sú aj obrazy od Martina Benku, Fraňa Štefunku a niektoré návrhy vitráží pochádzajú od súčasného martinského akademického maliara Ladislava Záborského. Jeho syn Vladimír Záborský zas navrhol nový oltár.

História a vlastníctvo

V roku 1315 daroval magister Donč martinskej fare pozemky, na ktorých vyrástla farská obec Riadok. Tá sa neskôr stala súčasťou mesta a tvorila storočia jednu ulicu, ktorú lemovali po oboch stranách staré nízke domčeky. V takejto podobe existovala ešte v 19. storočí. Ulica Riadok sa zachovala doposiaľ, no na jej mieste z jednej strany je Námestie SNP a z druhej stojí mestská tržnica, ktorú od kostola oddeľuje hlavná cesta. Do 19. storočia sa do mesta vstupovalo cez dnešnú Kollárovu ulicu, ktorá viedla k Riadku.

Hoci je kostol sv. Martina katolícky, v čase reformácie sa striedavo stával stánkom aj pre evanjelikov. Definitívne bol vrátený katolíkom až v roku 1780. O štyri roky neskôr si evanjelici postavili vlastný kostol, ktorý smel stáť vtedy mimo mesta...

Počas reformácie a protireformácie dochádzalo k striedaniu vlasníkov kostola, ale Révayovci stále ostávali ako patróni. Pavol Révay potom v roku1767 daroval chrámu tri rokokové oltáre - do jahodníckej lode (sv. Pavla), priekopskej lode (sv. Petra) a do hlavnej lode pod kazateľnicu (sv. Jakuba). V roku 1921 vyzdobil bočné steny lode kresbami Jozef Hanula, vitráže vo svätyni vytvoril M. Tropp a v bočných lodiach Ladislav Záborský.

Náhrobky a cintorín

V kostole je niekoľko náhrobkov. Najstarší patrí Františkovi Révaiovi, turčianskemu županovi, ktorý zomrel v roku 1553. Odpočíva tu aj jeho vnuk Peter Révai, strážca kráľovskej koruny. Taktiež tu leží Gašpar Korbeľ, martinský mešťan, ktorého zabili cisárski vojaci v roku 1644. Okolo kostola sa rozprestieral cintorín, na ktorý sa dávali pochovávať aj evanjelici.

Ku kostolu patrí aj zvonica so štyrmi zvonmi z roku 1754.

Organ a súčasnosť

Na začiatku 20. storočia nahradil pôvodný organ nový od bratov Riegrovcov a ďalší bol inštalovaný v roku 1961. Následne farnosť odkúpila organ z Národného múzea v Prahe, ktorý opravili páni Baxa a Andrášik v roku 1983. Terajší nástroj od firmy Rieger bol požehnaný 12. mája 1991.

Na vonkajšej strane svätyne pod omietkou je obraz sv. Martina. A na konci pre zaujímavosť - kostol je postavený s konštrukčným modulom 2,6 (ako katedrála v Chartrés), v rozmeroch sa nachádza číslo zlatého rezu (ako u pyramíd) aj číslo 3,14 a výška svätyne má veľkost dĺžky rovnobežkového stupňa v Martine.

Ranogotický kostol sv. Martina v Martinceku

Kostol predstavuje dominantu centra mesta. Stojí v opevnenom ale prístupnom areáli. Kostol slúži ako farský chrám martinskej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v dobrom stave.

Bohoslužby: v pondelok až piatok o 6.00 a 18.00 hod., v sobotu o 7.00 a 18.00 hod.

XIII. - XIV.

tags: #kostol #sv #martina #zaujimavosti