Tento článok prináša podrobný životopis kňaza Jozefa Slezáka, mapuje jeho kňazskú cestu, štúdiá a pôsobenie v rôznych farnostiach na Slovensku. Dotýka sa aj ťažkého obdobia prenasledovania počas komunistického režimu.
Raný život a štúdiá
Jozef Slezák sa narodil * 930 30, p. Rohovce, č. d. Dp.Štefan Rusňák prijal kňazské svätenie z rúk otca arcibiskupa Jána Sokola v katedrále sv. Martina v Bratislave dňa 14.6.1997.
Teológiu študoval v seminári Marianum (v Trnave). Za kňaza bol vysvätený 20. septembra 1704.
Kňazské pôsobenie
Svoje kňazské primície slávil 21. júna 1997 v kostole sv. Vojtecha. Ako kaplán pôsobil v rokoch 1997 až 2001 vo farnostiach Nové mesto nad Váhom, Zlaté Moravce, Skalica a nakoniec štyri mesiace vo farnosti Pezinok.
Prvú dispozíciu dostal do farnosti Kozárovce, kde pôsobil šesť a pol roka ako farár. Neskôr zastával službu dekana pre dekanát Levice.
Pri rozdelení bratislavsko - trnavskej arcidiecézy dostal dispozíciu do farnosti Malacky, kde pokračoval v službe farára i dekana pre malacký dekanát. Od 1.7.2009 pôsobí dp.
Pochádzal z Gajár asi v r.1653. Vieme o ňom len toľko, že v r. sa stal prvým farárom v Hasprunke, dnešnej Studienke. V r. matričnú knihu krstov, pohrebov a sobášov.
Podľa matriky nastúpil do Hasprunky 21.6.1699Bol farárom vo Veľkých Ripňanoch, kde v r. vizitácii Ján Cherlay o ňom zaznačil, že farár je príkladným mužom.
13.4.1663 bol ustanovený za farára vo Veľkom Šúre (Šúrovciach). V protokole uvedenia za farára je nazvaný dobrým mužom.
Odtiaľ išiel 19. apríla 1665 do Moravského Sv. Jána, kde začal písať farské matriky.
5. výmenou s Jurajom Szenigloviczom. Odtiaľ bol 2. 21. farára v Hasprunke, kde zomrel 25.
29. ustanovený za farára v Hasprunke. zaznačil, že má 36 rokov. jeho vek 55 rokov. chvályhodne pracuje. pochvalou, že sa stará aj o veriacich aj o čistotu kostola.
Zomrel 14. apríla 1751 vo veku 75 rokov. Vo farskej kronike bolo o ňom zaznačené: Pánovo stádo spravoval veľmi sväto a veľmi obratne. Pochovaný bol v Hasprunke 16. žije v blahej pamäti ľudu. duchovnej, nažiadajúc žiadnu mladšiu pomoc v svojej starobe. veľkej vážnosti a láske u kniežaťa (grófa) Palffyho.
výnosnejšou farou, on ju ale neprijal. vystavené boli dve kaplnky pri kostole. k úcte sv. Františkovi Xaverskému. stromy. postavené v r. 1705, je nesprávnou interpretáciou. arcidiecézy datujú kaplnky až do rokov 1781 (sv. stavba kaplnky Umučenia Pána, datovaná na rok 1717.
seminári sv. Štefana (v Trnave). 1749 a 30.11. bol poslaný za kaplána do Pezinka. 8. ustanovený za farára v Hasprunke, kde pôsobil do polovice septembra 1753.
istom roku sa 1. u Karola Bacskádyho, podžupana Tekovskej župy. zomrel 4. Pochádzal z Moravy. ale pôsobil v Rakúsku. administrátor podľa miestnej potreby. milodary pri vykonaných službách, až kým bol 8. za farára do Hasprunky, potom 22. júna 1755 do Devína.
že "má 28 rokov a 5 rokov koná duchovnú službu. usilovne." Tam pôsobil do 12. mája 1762. Závode. Gróf Kolonics voči nemu vzniesol 27. do ústrania.
stolici. 10. novembra 1749. 20. januára 1752 do Senice. Za kňaza bol vysvätený 29. októbra 1752. bol ustanovený 8. augusta 1755, tento úrad zastával do 18. 1760. Valtíc, kde zomrel v 34. roku života a v 6.
P. Františka, rehoľné sľuby zložil v r. 1734, za kňaza bol vysvätený v r. 1738. Pôsobil ako kazateľ a novicajster na území dnešného Slovenska. literárnemu rozvoju chorvátskeho jazyka.
Narodil sa v Hliníku nad Hronom asi v r.1730. v r. 1759 a 10. marca toho roka bol poslaný za kaplána do Gajár. 11. januára 1761 ustanovený za farára v Hasprunke, kde zomrel 18. 20.
Pochádzal z Gajár. Budapešti). V r. Gajar. Potom bol 2. septembra 1767 ustanovený za farára v Hasprunke. spoznal chudobu farských príjmov, v ktorých žil. No i tak vytrval.
26. mája 1771 prešiel do Sološnice, potom v r. zomrel 10. Pochádzal z Holíča. V r. 1761 začal študovať v Budíne. Za kaplána do bol poslaný 25. novembra 1765 do Szekszárdu (Maďarsko). Odtiaľ prešiel 15. júla 1769 do Bratislavy. 26. za farára v Hasprunke. Podľa zápisu v matrikách nastúpil 29. mája. 1. sa stal v roku 1782 vice-archidiakonom (dekanom). 1796 bol kanonikom bratislavskej kapituly, v r. prepoštom sv. Jána Krstiteľa v Budíne.
Narodil sa asi v r. 1743. r. 1768 v Pázmáneu (Viedeň). 27. Bratislavy do Blumentálu. Nato bol 22. farára v Hasprunke. podľa zápisu v mart.bapt. 30.12.1772. No nevedel si zvyknúť na toto prostredie. necelých dvoch rokoch odišiel a 13. farára v Kuchyni. No i tam sa stretal s ťažkosťami, pretože 22. 1778 sa na neho sťažoval malacký gróf Karol Pálffy. Kuchyni pôsobil až do svojej smrti 14. mája 1799.
Pochádzal z Dolných Orešian. štúdiá v Budíne. Dátum vysviacky nie je známy, no 5. kaplánom v Gajaroch. 13. Hasprunke, kde nastúpil 20. decembra. Plaveckého Mikuláša, kde pôsobil až do svojej smrti 5.
Pochádzal z Liptovského Mikuláša. do seminára v Budapešti. 1774. Od roku roku 1776 bol kaplánom v Gajaroch. Zomrel 1. 1834, pochovaný je pri kostole. Podľa miestnej kroniky 20. farnosti kardinál Battyány. zväčšiť kostol s čo najmenšími nákladmi, čo sa uskutočnilo v r. 1784-5. dovtedy slúžil ako sakristia. Vďaka tomu bol oltár prisunutý až k múru. Oltár bol obnovený, vystavaný nový svätostánok. Sochy sv. Ladislava a sv. Imricha, ako i nad nimi postavené sochy sv. Alžbety a sv. Boli tiež zabezpečené viaceré omšové rúcha a iné liturgické predmety.
datujú do času jeho pôsobenia aj kaplnky sv. kríž s korpusom v životnej veľkosti. posvätil 30. augusta generálny vikár Ladislav Lurenský. V rokoch 1790-92 bol zhotovený nový organ s 8 registrami a pedálmi. Vyhotovil ho Valentín Arnold. V roku 1796 bol postavený kríž pri mlyne Nízkeho. základinou. V nedeľu pred sv. V roku 1810 pri veľkej výchrici spadol z kostolnej veže kovový glóbus s krížom. V roku 1833 bol vystavený kríž na Kalvárii. kaplán (1827) 1829-1834 Františkán z Malaciek.
Narodil sa 3.10.1795 v Novom Meste nad Váhom. Schematizmus z r. 1842/3 dáva k jeho menu prívlastok „de Kelemenfalva“. To by znamenalo, že mal pôvod v Klimovici na Podkarpatskej Rusi. teológie v generálnom seminári ukončil v r.1826. Piešťanoch, r.1830 v Leopoldove a r.1831 v Gajaroch. Od 1. Je autorom príležitostných kázní a latinskej oslavnej reči. Hollého Jurajovi Palkovičovi z r. „opravdivom bernolákovskom žiakovi“. chudobného ľudu a ľudovým lekárom. chorých, radil im a pomáhal. Sám sa nakazil cholerou a 16. o hodine nad ránom zomrel.
Narodil sa 14. októbra 1818. seminári sv. Štefana v Trnave. Za kňaza bol vysvätený 3. apríla 1845. Kaplánom bol v Zlatých Klasoch, od r. 1847 v Kuchyni. Hasprunke bol vymenovaný 12. Vynikal mimoriadnou silou. vážiace 200 viedenských funtov, každé jednou rukou. smrť a zlomila jeho silu.
Narodil sa 22. septembra 1824 v Nových Zámkoch. kňaza bol vysvetený v reholi františkánov20. septembra 1848. misionárom vo Svätej Zemi. mája 1866. Po smrti farára Pachmanna bol ustanovený administrátorom.
Nar. 24.5.1834 v Plaveckom Štvrtku. vo Viedni. Za kňaza bol vysvätený 25.júla 1858. potom v Gajaroch. 1. septembra 1865 bol menovaný za farára v Rohožníku. Odtiaľ bol 30. svojej smrti 7. decembra 1873. Od 1.
Narodil sa 24.1.1834 v moravských Šteroviciach. kňaza bol vysvätený v reholi františkánov 25. júla 1858. Patril do kláštora v rakuskom Železnom (Eisenstadt). ako kaplán v rakúskom Cindorfe (1880).
Narodil sa v Skalici. Ako dátum jeho narodenia je najprv uvádzaný 22. január 1836. uvedený bez mesiaca: "22. j . 1836". píše 22. V rokoch 1904-1913 sa uvádza 22. No a od roku 1914 sa znovu uvádza 22. Ostrihome 28. uvedený dátum vysviacky 23. Až v ďalšom schematizme rok opravili, ale deň nie. schematizmoh 1862-1913 sa uvádza dátum vysviacky 23. aj dátum vysviacky, lenže na 27. júl.Kaplánom bol najprv v Moravskom Sv. Jáne, od r. Šaštíne. V r. Hasprunke a v máji 1879 v Perneku. Od 18. býval Šaštíne. Zomrel 7. januára 1918.Miestna kronika o ňom píše, že bol veľmi činný, kostol i faru dal hneď opraviť a urobiť na ne novú strechu.
Narodil sa 2. augusta 1848 vo Viedni. štúdoval v seminári sv. Štefana v Ostrihome. Za kňaza bol vysvätený 7. augusta 1871. Kaplánom bol v Devíne. Od 26. administrátorom v Hasprunke, následne 20. ktoré od 18. do 27. dvaja z Ketzelsdorfu a jeden z Viedne. misie úspešné. No inak to bolo pri misijnej obnove, ktorá sa konala od 10. do 14. októbra toho istého roku. farníkov, pretože to bolo v čase zberu zemiakov. Podľa miestnej kroniky tu založil prvý dobrovoľný hasičský zbor.
V roku 1885 dal otvoriť kostolnú hrobku, ktorá vedie k hlavnému oltáru. dvoch tureckých vojenských hodnostárov. šišaky - helmice, ktoré boli zlatom, striebrom a drahokamami vykladané. kostola stratili. keď sa Turci v r. 1788-89 zdržiavali aj v Hasprunke. Od októbra 1888 bol farárom Cíferi a od r. 1897 v Pobedime. Venoval sa prekladaniu náboženskej literatúry. Zomrel 16.
Narodil sa 8. septembra 1863 vo Vrábľoch. Pôvodne sa volal Trubina, meno si pomaďarčil počas štúdií. Teológiu študoval v seminári sv. Štefana. Za kňaza bol vysvätený 13. mája 1887. Kaplánom bol v Gajaroch. Po ňom (Bernkopfovi) nasledoval Ján Trubyni ako administrátor. Pôsobil tu len krátky čas. kde sa fara má uvoľniť 25. v Gajaroch. V roku 1893 sa stal farárom v Devínskej Novej Vsi. Jurigom. V roku 1910 prišiel znovu do Gajár, tentoraz ako farár.
južné Slovensko, maďarskí bolševici tam rozpútali teror, ktorý bol namierený najmä proti takzvaným buržoáznym elementom, angažovaným Slovákom a kňazom. 4. júna 1919 vo večerných hodinách v budove fary aj Jána Trubínyiho. Obvinili ho z kontrarevolučnej agitácie. Údajne mu ponúkali, aby verejnými prejavmi podporil maďarských boľševikov, čo ale on odmietol. Preto ho ubili kyjakmi a vlastne už mŕtveho ho obesili na osamelý agát neďaleko fary na brehu Dunaja. Cintorín v Moči bol v 70-tych rokoch zrušený a Trubínyiho hrob spustol a zarastal burinou a kríkmi. Preto bolo jeho telo v r.
Narodil sa 10. apríla 1838 v Hrnčiarovciach. 28. júla 1867 vysvätený za kňaza. Kde pôsobil prvé roky, nie je známe. poslaný do Veľkej Mane. Od r. od r. 1874 v Nových Zámkoch. Nato sa stal 1. Darnózseli, kde bol v r. 1877 ustanovený za farára. do Rohožníka, potom v roku 1889 do Hasprunky. (V Schematizme z r.
V roku 1904 boli sv. misie. posvätený. V roku 19?? pri tehelni. Kríže boly posvätené malackým dekanom J. Kováčom. spolupracoval s Dr. Pavlom Blahom. voľbách. Do dôchodku odišiel 15. decembra 1911, je možné, že cez vianočné sviatky zotrval ešte v Hasprunke. Potom býval vo Veľkých Levároch. Pravdepodobne na prelome rokov 1917-1918 tam bol krátko administrátorom. Zomrel v roku 1918, pravdepodobne 13. apríla.
Narodil sa 24. novembra 1861 v Kysuckom Novom Meste. kňaza bol vysvätený 2. júla 1884 v reholi františkánov. Klétus. Bol vikárom františkánskeho kláštora v Pruskom a súčasne zastupoval farára v Skale (1892-1893). Neskôr pôsobil vo františkánskom kláštore v Skalici. arcidiecézy. Pôsobil ako katechéta v Skalici, v r. v Novom Meste nad Váhom (v r. 1906 farárom v Dlhej) a v r. 1907 administrátorom v Skýcove. r. 1912 ustanovený za farára (medzi júnom a novembrom). Tam sa zaslúžil o rozvoj farnosti.
Narodil sa 23. júla 1861 v Skalici. vysvätený v reholi františkánov 15. apríla 1884. Dvorníkoch, od roku 1898 v Stropkove. Od roku 1915 zastupoval v Petrovej Vsi. Hasprunke bol od r. 1926. zdravotných dôvodov prestal vykonávať od októbra 1932. na fare, kým farnosť spravoval Jozef Lukančič z Lakšárskej Novej Vsi. farnosť spravovaná z Lakš.
Narodil sa 27. marca 1879 v Šaštíne. vysvätený 11. Belehrad). Do ostrihomskej arcidiecézy bol prijatý v r. 1927. V r. bol poslaný za administrátora do Petrovej Vsi, v r. a v r. 1930 do Hrušova. V r.
Narodil sa 25. februára 1894 vo Vrádišti. vysvätený 17. mája 1918. Kaplánom bol v Urmíne, r. 1920 v Tek. a v r. 1921 v Gbeloch, kde sa stal zakrátko administrátorom. V r. 23. októbra 1922 sa stal profesorom náboženstva, neskôr aj riaditeľom na Štátnom koedukačnom učiteľskom ústave v Bratislave. Po začatí vyšetrovania proti Vojtechovi Tukovi v r. kaplána do Radošoviec. kde pôsobil do roku 1940, keď odišiel do dočasného dôchodku. Potom 1. júla 1943 nastúpil do trvalého dôchodku, pričom z finančných dôvodov požiadal o zamestnanie v bratislavskom mestskom archíve.
Narodil sa 7. novembra 1907 v Skalici. vysvätený 25. februára 1934. Kaplánom bol v Preseľanoch, v r. Bzovíku, potom v Čachticiach, v r. 1936 v Holíči, v r. potom v Trnovci nad Váhom, v r. 1938 opäť v Modre a v r. 1940 Urmíne. Zakrátko sa stal administrátorom v Hasprunke. farárom v Dubovej a v r. 1942 v Rači. Bol veľkým slavianistom.
V nedeľu 18. januára 2009 pri sv. omši v Dolnom kostole v Pezinku sa s pezinskými farníkmi rozlúči pezinský farár vdp. Zdenko Sitka sa narodil 18. 4. 1968 v Piešťanoch. Kňazské svätenie prijal 15. 6. 1991. Ako kaplán pôsobil vo farnostiach Sereď /1991/ a Bratislava - Nové mesto /1992/. Od 1. 8. 1996 bol administrátorom farnosti Smolenice, od 27. 8. 1999 školským dekanom dekanátu Trnava B a od 10. 12. Dňa 15. 7. 2000 bol menovaný za farára do Pezinka, kam nastúpil 17. 7. 2000. Školským dekanom dekanátu Pezinok sa stal 1. 11. 2000. Od svojho menovania až do 15. 10. V januári 2009 prevezme farnosť Pezinok vdp. Ján Ragula, doterajší administrátor farnosti Gbely. Počas účinkovania pána farára Z. Nový pezinský farár Ján Ragula sa narodil 27. 12. 1970 v Myjave a za kňaza bol vysvätený 21. 5. 1994. Kaplánom bol v Leviciach /1994/, Skalici /1995/ a Bratislave - Farnosti Najsvätejšej Trojice /1996/. Dňa 1. 9. 1996 bol menovaný za administrátora farnosti Dvorníky a 1. 7. resp.
Prenasledovanie počas komunistického režimu
komunistickom prevrate bol 27. decembra 1949 uväznený na 10 rokov. amnestii pracoval v civilných zamestnaniach. sestier v Turčianskych Tepliciach. 10. mája 1985. Pochovaný je v rodnej Skalici.Do väzenia sa dostal preto, že prevzal dva balíčky od istého nekatolíka Jozefa Brabca. Bez toho, žeby poznal ich obsah, ukryl ich do včelína.
Viliam Mitošinka na neho spomína v knihe Pamäti kňaza, kde sa sústredí na opis udalostí počas prenasledovania kresťanov komunistickou diktatúrou: „5.3.1953 nás naložili v Ilave do autobusov a viezli na juh uháňali sme k moravskej hranici, „kam nás vlečú? Ten istý autor na neho spomína: „S akou vervou sme diskutovali o obnove liturgie, čudo Horváth už vtedy horlil za slúženie sv. omše v slovenčine. II. vat. koncil sa priklonil k Ľudovítovi, vlastne k naším sv. vierozvestcom C a M". Už pred koncilom vo väzení diskutoval o obnove liturgie a už vtedy horlil za slúženie sv. omše v slovenčine. Viaceré jeho diela zostali v rukopise.
V Plaveckom Štvrtku, kde dlhé roky býval v podnájme v dome oproti Železničnej stanici, za pomoci farníkov, priateľov a príbuzných, dôsledne obnovil faru, ktorá predtým roky slúžila ako materská škola.
Vysvätený bol 29. svojím o 9 rokov starším bratom Michalom. roku 1940 v Holíči a v Skalici. V rokoch 1943-1958 pôsobil v Malých Hosťach, od r. zomrel 8. mája 1981. Narodil sa 4. septembra 1901 vo Veľkom Záluží. bol vysvätený 3. júla 1932. Krušovciach. administrátorom v Hasprunke. 11. decembra 1948 bol uväznený. 12. decembra 1948 ho zaradili do tábora nútených prác, odkiaľ ho prepustili dňa 21. novembra 1949. Neskôr ho Štátny súd v Bratislave odsúdil na štyri roky väzenia, konfiškáciu polovice majetku a na peňažnú pokutu v sume 10 000,- Kčs. 1953 Litave (do 1956?) na stránke Litavy je 1956-58. Na dôchodku bol v charitnom domove v Pezinku.
Do františkánskej rehole vstúpil 17. augusta 1923 a prijal rehoľné meno Konrád. Teologické štúdiá absolvoval v rehoľnom bohosloveckom učilišti v Žiline. Za kňaza bol vysvätený 9. júla 1933. Pôsobil v Skalici ...
Prehľad pôsobenia Jozefa Slezáka
Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové míľniky v živote a pôsobení Jozefa Slezáka:
| Obdobie | Pôsobisko/Funkcia |
|---|---|
| 1997 - 2001 | Kaplán vo farnostiach Nové mesto nad Váhom, Zlaté Moravce, Skalica a Pezinok |
| Neskôr | Farár v Kozárovciach, dekan dekanátu Levice, farár a dekan v Malackách |