Mesto Brezno leží v Breznianskej kotline, neďaleko Nízkych Tatier. Je to obchodné, kultúrne a priemyselné centrum regiónu Horného Hrona. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1265, pričom prvé kráľovské privilégiá mesto získalo v roku 1380. V 17. storočí tu vzniklo mnoho spolkov výrobcov topánok, krajčírov a tkáčov, vďaka čomu sa mesto rozvíjalo veľmi rýchlo. V 19. storočí malo dokonca dôležitú úlohu v národnom kultúrnom hnutí.
Námestie, mestský park - obdĺžnikové námestie generála M. R. Štefánika je svojím tvarom a rozlohou 213 x 146 metrov ojedinelým na Slovensku. Nachádza sa tu historický park a množstvo zaujímavých stavieb. Mestský park sa začal budovať v roku 1884. Ústredným prvkom bol pomník cisárovnej Alžbety Bavorskej - Sisi, ku ktorému sa lúčovite zbiehali chodníky lemované zeleňou. Na jeho mieste od roku 1939 stojí pomník známeho satirika a dramatika Jána Chalupku.
Sakrálne pamiatky v Brezne:
- Kostol povýšenia Svätého kríža - Kaplnka Svätého kríža
- rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- evanjelický kostol
- piaristský kláštor
- synagóga, ktorú v roku 2015 kompletne zrekonštruovali
V Brezne môžeme navštíviť aj ďalšie zaujímavosti a sakrálne pamiatky, medzi ktoré patrí Kostol povýšenia Svätého kríža - Kaplnka Svätého kríža, rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie, evanjelický kostol, piaristický kláštor či synagóga, ktorú v roku 2015 kompletne zrekonštruovali. Najväčšou novinkou je sprístupnená kupola budovy, do ktorej sa návštevníci dostanú po zaujímavých presklených schodoch. V nových priestoroch veže pod kupolou je umiestnená stála expozícia venovaná histórii synagógy a životu židovskej komunity.
K najzaujímavejším priestorom mesta patrí obdĺžnikové námestie generála M. R. Štefánika, svojím tvarom a rozlohou - 213 x 146 metrov - je ojedinelým na Slovensku. Nachádza sa tu historický park a množstvo zaujímavých stavieb. Mestský park sa začal budovať v roku 1884. Ústredným prvkom parku severne od kostola bol pomník cisárovnej Alžbety Bavorskej - Sisi, ku ktorému sa lúčovite zbiehali chodníky lemované zeleňou. Na jeho mieste od roku 1939 stojí pomník známeho satirika a dramatika Jána Chalupku. V roku 2007 tu pribudol pomník Martina Rázusa, v roku 2011 prešiel mestský park spolu s námestím rekonštrukciou. Brezniansky mestský park je jediným historickým mestským parkom na hornom Pohroní. Zachoval si pôdorys, pôvodná je aj kompozícia tvorená stromoradiami a systémom komunikácií. Jeho hodnota bola v roku 2010 potvrdená vyhlásením za národnú kultúrnu pamiatku. Námestie bolo vzhľadom na významné kultúrne a historické hodnoty bolo vyhlásené za pamiatkovú zónu.
V roku 1952 bol pomník v dôsledku spoločensko-politických zmien v Československu z námestia odstránený. Občania mesta zabránili plánovanému roztaveniu diela a takmer 40 rokov ho chránili. Socha partizána od akademického sochára Tibora Bártfaya bola odhalená v roku 1952 a na platniach umiestnených okolo podstavca sú uvedené mená padlých a zavraždených v 1. a 2. Pri oslobodzovaní Brezna boli pred budovou radnice pochovávaní padlí vojaci.
História Kostola Povýšenia Svätého Kríža
Bol v poradí druhým postaveným kostolom v Brezne. Keď v roku 1517 pri veľkom požiari zhorel prvý drevený kostol, ktorý bol postavený na námestí, obyvatelia Brezna si čoskoro postavili nový svätostánok na severovýchodnej strane mesta, pod Dúbravkou - na "Bráničke". Bol postavený v rokoch 1517-1519 ako jednoloďový kostol s polygonálne ukončenou svätyňou. Zo severnej strany k nej bola pristavaná sakristia, sprístupnená lomeným neskorogotickým portálom. Na východnom štrbinovom okne sa zachovala pôvodná kovaná mreža. V roku 1746 dali piaristi pod svätyňou vymurovať kryptu, do ktorej pochovávali členov piaristického rádu. Krypta je zaplnená a už dávno zatvorená. Na železných dverách krypty je nápis: "Bud' že jsme živí, buď že umírame. Paně sme!"
30. mája 1783 rektor piaristického kláštora oznámil, že banskobystrický biskup nesúhlasí so zbúraním svätyne zhoreného kostola, ale žiada, aby bola premenená na kaplnku. Z kostola teda ostala len kaplnka sv. Kríža.
Prvý, drevený kostol, postavený na námestí zhorel pri veľkom požiari v roku 1517. Obyvatelia Brezna si v rokoch 1517-1519 postavili nový kostol na severovýchodnej strane mesta - kostol Povýšenia Svätého Kríža s Kaplnkou sv. Kríža. Bol postavený ako jednoloďový kostol s polygonálne ukončenou svätyňou. Zo severnej strany k nej bola pristavaná sakristia, sprístupnená lomeným neskorogotickým portálom. Z kostola, ktorý zasiahol požiar koncom 18. storočia, zostala len kaplnka sv.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
V roku 1780 magistrát mesta rozhodol o vybudovaní nového kostola, nakoľko predchádzajúci bol zničený pri požiari. Kostol bol postavený z príspevku mesta, občanov a miest horného Uhorska. Jednoloďová budova s neskorobarokovými prvkami bola postavená v rokoch 1781 - 1785 podľa staviteľa Petra Grosmanna. V rokoch 1792 - 1793 bola pristavená veža. Kostol má jednoloďový pôdorys a interiér v barokovom poňatí s nikami a prehýbanými stenami. Južná fasáda s predstavanou vežou má vo vstupnom portáli pôvodné kované dvere. V interiéri sa zachoval pôvodný neskorobarokový mobiliár.
Vnútro kostola ozdobil akademický maliar Andor Dutits šiestimi maľbami v al secco štýle. Vo svätyni je obraz svätého Štefana, prvého kráľa v Uhorsku a svätého Ladislava. V lodi je obraz Narodenia Pána - obraz pokoja, radosti a obraz Golgoty. Pri vchode naľavo je obraz kráľa Ľudovíta Veľkého, povyšujúceho osadu Brezna do radu miest, dávajúc mu právo voliť si richtára a kňaza.
Evanjelický kostol
V roku 1781 požiadali občania mesta magistrát a neskôr cisára o povolenie verejných evanjelických bohoslužieb. V roku 1783 povolenie získali a zároveň požiadali o povolenie na výstavbu drevenej modlitebne. 319 evanjelických rodín uskutočnilo zbierku na dôkaz solventnosti vydržiavať farára a učiteľa. 14.3.1785 získali povolenie na stavbu kostola. Tento kostol patrí medzi prvé kostoly na Slovensku, ktoré sa začali stavať po vydaní tolerančného patentu Jozefom II., ktorý povolil výstavbu protestantských chrámov mimo hlavných ulíc, bez veže a presbytéria.
V roku 1841 kostol a starú faru poškodil požiar. Za účinkovania Jána Chalupku bol kostol obnovený a zväčšený, postavená empora, kazateľnica a nový oltár. V roku 1883 kostol opäť vyhorel aj spolu s farou a farskými budovami. Pri príležitosti 100. výročia založenia kostola bol v roku 1887 zakúpený nový trojmanuálový organ so 42 registrami od firmy Rieger z Krnova, ktorý je druhým najväčším organom z evanjelických kostolov na Slovensku. V roku 1906 bola k východnej strane kostola pristavaná veža.
Synagóga v Brezne
Brezno bolo významným mestom banskej oblasti a kvôli tomu mali židia zakázané sa v ňom usadiť až do roku 1859, kedy bol tento zákaz zrušený. V roku 1869 malo Brezno 32 židovských obyvateľov a ich počet postupne narastal, takže v roku 1900 žilo v meste 172 židov. V tom čase sa rozhodlo o výstavbe synagógy. Základný kameň tejto jedinej židovskej sakrálnej pamiatky v regióne bol slávnostne položený v roku 1901. Projekt a výstavbu realizoval banskobystrický staviteľ Alojz Payerberger. Miesta komunita patrila k neologickému smeru. Vzhľadom na relatívne malý počet členov, nemala židovská obec v Brezne spočiatku vlastného rabína a tak využívala služby rabínov z okolitých miest, ako Tvrdošín, Rimavská Sobota a Banská Bystrica. Vlastný rabinát mala obec zriadený v 20. rokoch 20. storočia.
Situovanie stavby do bočnej ulice sa dá vysvetliť tým, že v blízkosti katolíckej stavby v tom čase nesmela byť postavená žiadna iná stavba, ktorá by ju prevyšovala výškou alebo významom. Synagóga je charakteristická elegantnou oktogonálnou vežou s cibuľovitým ukončením, ktorou miestna komunita demonštrovala príslušnosť k neologickému hnutiu. Interiér synagógy je riešený podľa tradičných noriem. Schodisko na ženskú galériu nesenú liatinovými stĺpmi sa nachádza v západnej časti a trojosová dispozícia vstupného priečelia plynule prechádza do trojlodia hlavnej modlitebne. Pôvodný svätostánok sa nachádza vo východnej apside.
Po deportácii židov z mesta v roku 1942, prestala slúžiť svojmu účelu a neskôr tam zriadili sklad obilia. V roku 1972 bola budova zapísaná do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok. V roku 2015 prebehla v synagóge kompletná rekonštrukcia. Z pohľadu návštevníkov je zrejme najväčšou novinkou sprístupnená kupola budovy, kam sa dostanú po zaujímavých presklených schodoch. V týchto nových priestoroch veže pod kupolou je umiestnená stála expozícia venovaná histórii synagógy a životu židovskej komunity.
Zrekonštruovaná synagóga už neplní primárne náboženskú úlohu, no jej prínos v kultúrnej či spoločenskej oblasti je nespochybniteľný. Miestny židovský cintorín sa nachádza v najvyššie položenej časti mestského cintorína. Rozprestiera sa na malebnom terasovitom úbočí nad mestom. Sú tam aj výtvarne hodnotné náhrobníky s komplexnou symbolikou miestneho spoločenstva. Nápisy sú prevažne v nemčine a hebrejčine, ale nájdu sa aj maďarské a slovenské.
Medzi významné dominanty mesta patrí Mestská veža.
Mohutná hranolová stavba s manzardovou strechou bola postavená v r. 1830 v klasicistickom štýle. Zvonica s výškou 31m v minulosti slúžila ako strážna veža, nad tretím nadzemným zvonovým podlažím bol byt strážnika, ktorý úderom na zvon ohlasoval nebezpečenstvo požiaru. Vo veži sú umiestnené 3 zvony, 980 kg vážiaci zvon Kalazanského odliali v Banskej Štiavnici ešte v roku 1780. Dva menšie - sv. Vendelín a sv.
Radnica bola vybudovaná v roku 1770 na mieste staršej budovy zo 16. stor. Budova mala slúžiť na zasadnutie magistrátu, pre senátorov, pre strážnikov a pre mestský archív. V roku 1779 bola radnica poškodená požiarom a prestavaná. Priestory prízemia sú zaklenuté renesančnými lunetovými klenbami, na poschodí sú neskorobarokové klenby zdobené zrkadlami alebo štukovou ornamentikou. Na bočnej východnej fasáde prízemia sa nachádza erb mesta Brezna (pochádzajúci z Hrončianskej brány mestského opevnenia). Balkón na priečelí sa stal miestom vystúpení pri dôležitých politických udalostiach. V roku 1972 do arkádových otvorov prízemia osadili kované mreže so znakmi cechov, ktoré pôsobili na území mesta.
Siluetu mesta dotvára starý mestský cintorín, situovaný v severnej časti mesta na návrší. Svoje miesto posledného odpočinku tu našli osobnosti hospodárskych, kultúrnych, či spoločenských dejín mesta ale aj Slovenka.
Pri požiari v Brezne v roku 1779 zhorel kostol na "Bráničke" a s ním zanikol aj miestny cintorín, nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti kostola. O rok neskôr odkúpilo mesto pozemky na Dúbravke, kde zriadilo nový cintorín.
V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad sakrálnych pamiatok v Brezne:
| Pamiatka | Typ | Popis |
|---|---|---|
| Kostol Povýšenia Svätého Kríža | Kostol, Kaplnka | Pôvodne jednoloďový kostol z roku 1517, po požiari zachovaná len kaplnka. |
| Kostol Nanebovzatia Panny Márie | Kostol | Neskorobarokový kostol postavený v rokoch 1781-1785. |
| Evanjelický kostol | Kostol | Postavený po vydaní tolerančného patentu Jozefom II. |
| Synagóga | Synagóga | Sakrálna pamiatka židovskej komunity, zrekonštruovaná v roku 2015. |