Malý Šariš, obec s prevažne rímskokatolíckym obyvateľstvom, má bohatú históriu siahajúcu až do neskorej doby kamennej a začiatku doby bronzovej. Svedčia o tom nálezy mohýl východoslovenskej mohylovej kultúry.
Obec Malý Šariš patrí k najstarším slovansko-slovenským dedinám a existovala už pred 11. storočím. Viedla cez ňu krajinská cesta od hradu Šariš k obci Svinia smerom na Spiš. Vzhľadom na rozvinutosť Malého Šariša v prvej polovici 13. storočia, jeho názov a vývoj osídlenia najbližšieho okolia možno usúdiť, že jestvoval pred 13. storočím.
V písomnostiach z 13.-14. storočia sa vyskytuje zväčša pod názvom Kyssarus, neskôr Kyssaros. Z názvu jednoznačne vyplýva, že malošarišské sídlisko vybudovali obyvatelia zo staršieho Veľkého Šariša na šarišskom majetku.
Prvá zachovaná písomná zmienka o obci je latinsky písaná listina Bela IV. z roku 1248. Dovtedy z desiatku, ktorí poddaní povinne odvádzali, plynuli tri štvrtiny jágerskému biskupovi a jedna štvrtina miestnemu farárovi. Belo IV. dal biskupovi za jeho časť desiatku pozemkové majetky, čo potvrdil vlastnou listinou. V listine je prvá správa o Malom Šariši, ktorá ho zachytila ako rozvinutú dedinu s roľníckym obyvateľstvom.
V Malom Šariši pravdepodobne v 13. storočí postavili kostol. V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Miko.
Malý Šariš zostal vo vlastníctve kráľov do tridsiatych rokov 15. storočia, okrem krátkeho obdobia v polovici 14. storočia. Kráľ Albert ho v roku 1439 ako majetkovú súčasť panstva hradu Šariš dal šľachticom z Perina, ktorým patril aj začiatkom druhej polovice 15. storočia. Neskôr a aj koncom 16. storočia boli jeho trvalými vlastníkmi Šóšovci, hoci časť prechodne patrila napr. Sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené od 56 port, takže Malý Šariš patril k najväčším dedinám v Šarišskej stolici.
V roku 1427 boli malošarišské sedliacke domácnosti zdanené od 56 port. Porta bola za feudalizmu základná daňová jednotka. Za jednu portu sa vtedy považovala jedna sedliacka usadlosť bez ohľadu na to, koľko domácnosti v nej bývalo.
Od 16. storočia sa jeho vlastníkmi stali Šóšovci zo Solivaru. Roľníci, ktorí po potlačení Dószovovho povstania upadli do nevoľníctva, museli znášať nielen následky bezuzdného vykorisťovania zemepánmi, ale stávali sa aj obeťami drancovania počas tureckých výbojov, žoldnierskych a križiackych výprav. Veľa sedliackych domácnosti sa v tom čase odsťahovalo, časť stratila pozemky a upadla medzi želiarov. V roku 1567 tu hospodárilo už len 21 domácností a 18 domácností bolo želiarskych. Na prelome storočí bol Malý Šariš už len stredne veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom.
Sedemnáste storočie nebolo voči poddaným o nič láskavejšie. Násilie plodí násilie, niet preto divu, že aj obec Malý Šariš „splodila“ zbojníka - roku 1667 bol vypočúvaný a súdený zbojník Andrej Hodza - za krádeže koní a okrádania poľských obchodníkov.
V rokoch 1681, 1692, 1701, 1702, 1747, 1787 a 1788 sa obec uvádza v súvislosti s požiarmi, alebo s úľavou zdanenia po požiari. Tieto živelné pohromy len zavŕšili zbedačovanie obyvateľov obce.
Za panovania Jozefa II., v roku 1788, bola v Župčanoch zriadená samostatná duchovná správa a Malý Šariš tam bol priradený. Miestnym kaplánom sa stal Juraj Hibner.
V búrlivých rokoch reformácie deväť desatín obyvateľstva Slovenska konvertovalo na protestantskú vieru. Malošarišská katolícka farnosť bola po prevzatí kostola luteránmi - asi koncom 16. alebo začiatkom 17. storočia - pripojená k Veľkému Šarišu, kde rímsko-katolícki duchovní pôsobili až do Thokolyho povstania v sedemdesiatych rokoch 17. storočia. Činnosť veľkošarišskej fary bola obnovená až po Thokolyho porážke. Zo spomínaného obdobia nám nie sú známe bližšie okolnosti, ale fakty hovoria, že v roku 1684 bol v Malom Šariši vybudovaný kostol, zasvätený k úcte Všetkých svätých.
Župčany spolu s Malým Šarišom boli ustanovené za farnosť 20. septembra 1806, pričom Župčany sa stali sídlom farnosti a Malý Šariš filiálkou. K filiálke patrili aj osady Cemjata, Vydumanec, Ortaše a Kvašna voda.
Naľavo od kostola je drevená zvonica. Župčiansky kňaz dostával ročný plat 230 zlatých od Zbožných základnín pri Biskupskom úrade v Košiciach. Okrem toho každý malošarišský gazda - katolík mu bol povinný dať raz ročne jeden korec žita a jeden korec ovsa, želiar polovicu z toho. Každý gazda mu ešte raz v roku priniesol jednu sliepku, štyri kurčatá a priviezol jeden voz dreva. V roku 1814 žilo v Malom Šariši 410 katolíkov, z toho 337 vo veku po prvom svätom prijímaní.
Kostol bol renovovaný v roku 1928, ale korene líp, ktoré ho obklopovali, postupne narúšali jeho základy a múry začali pukať. Okolo roku 1944 bol zbúraný a na jeho mieste postavený nový, terajší kostol Krista Kráľa. Stavba bola zrealizovaná za dekana Ladislava Herbsta, posviacka sa konala v máji roku 1948. Projekt vypracoval architekt J. Byrtus z Michaloviec.
V súpise hnuteľných pamiatok Východoslovenského kraja z roku 1969 sú: barokový zvon z roku 1769, liaty v Prešove a dva pozlátené kalichy zo striebra. Pri vchode do kostola od roku 1967 stojí vymurovaná jaskyňa Lurdskej Panny Márie. Posledná maľba interiérov kostola bola urobená v roku 1968. Kostol je ohradený múrom, v ktorom sa nachádza kultúrna pamiatka - náhrobník. Pochádza z konca 18. storočia a je hodnotným dokladom klasicistickej kultúry tohto obdobia. Dvojitý erb s barónskymi korunkami a vyryté mená manželského páru sú v súčasnosti nečitateľné. V trojuholníkovom štíte je plastický znázornené Božie oko. V roku 1993 bol tento pieskovcový náhrobník reštaurovaný akademickým maliarom - reštaurátorom Ľudovítom Štrompachom. Hrobka sa podľa ústneho podania tiahne asi dva metre smerom ku kostolu. Poslednýkrát bola otvorená počas výstavby kostola Krista Kráľa.
Malošarišskí veriaci pochovávali svojich zomrelých okolo kostola zrejme od postavenia v 13. storočí, tak ako to koncom 11. storočia nariadil kráľ Ladislav. Rozloha cintorína presahovala terajšie kostolné múry o niekoľko metrov. Na nádvorí sa zachovalo ešte niekoľko neidentifikovateľných náhrobných kameňov. Terajší cintorín bol založený niekedy v polovici minulého storočia. V intraviláne kostola sa však prestalo pochovávať oveľa skôr.
Rímskokatolícky farský úrad v Župčanoch sídli od roku 2014 v budove novej fary. Stará farská budova slúži elokovanému pracovisku základnej umeleckej školy. Budova pôvodnej fary a ostatných hospodárskych priestorov bola vybudovaná v roku 1806, odvtedy bola viackrát rekonštruovaná, pričom generálna oprava prestarnutej fary sa začala v roku 1983 a skončila v júni 1984. V súčasnosti vo farnosti Župčany a Malý Šariš pôsobí kňaz Mgr. Ján Petro, ktorý taktiež v tunajšej ZŠ vyučuje náboženskú výchovu.
Od druhej polovice 16. storočia sa našim územím šíril protestantizmus a v roku 1660 bola farnosť zabratá protestantmi a zanikla. Pravdepodobne v roku 1696 bol kostol vrátený katolíkom a Župčany a Malý Šariš boli pripojené k farnosti Veľký Šariš, kde pôsobili rímskokatolícki duchovní až do Tökölyho povstania v sedemdesiatych rokoch 17. storočia.
V druhej polovici 17. a v prvej polovici 18. storočia sa o rekatolizáciu Prešova a jeho okolia zaslúžila Spoločnosť Ježišova. Viedli kolégium, v ktorom vychovávali potomkov zemepánov v katolíckej viere a v okolitých dedinách vykonávali misie. Takto sa venovali dušpastierskej službe aj v svinskej doline, teda ide o obecnejší výraz pre dediny v okolí Svinnej, v ktorých susedstve ležia aj Župčany a Malý Šariš.
Svedectvo o tom, že účinkovali aj v Župčanoch je informácia o existencii rekreačného domu, ktorý si tu jezuiti postavili a to pod Bielou hlinou v chotári Kláštorisko, ktorý podľa toho nesie aj názov. Neskôr sa stal tento dom kasárňami a balandou, v súčasnosti po ňom zostalo iba rumovisko. Po odchode jezuitov zostala po nich vzácna kultúrna pamiatka v podobe neskorobarokového kríža z 18. storočia, ktorý darovali miestnemu chrámu.
Prvá priama historická správa o tom, že kostol v Župčanoch existoval, je z roku 1438 a hovorí o tom, že kostol bol murovaný, nemal vežu, a bol zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi. Pôvodný kostol sv. Jána Evanjelistu mal veľmi dobré základy, pevné múry, strop však bol drevený a hrozil spadnutím. Mal gotickú svätyňu, malú drevenú vežičku obitú plechom, v ktorej boli tri zvony (hlavný k úcte svätého Urbana, druhý k úcte sv. r. r. 1821: kostol bol reštaurovaný a 8. júla 1821 znovupožehnaný a posvätený k úcte Nanebovzatej Panne Márii. Odpustová slávnosť sa z 27. decembra (sviatku sv. Jána Evanjelistu) presunula na 15. augusta.
V roku 1967: bol zväčšený pozemok v okolí kostola, urobila sa nová regulácia obtekajúceho potoka, nový betónový most a intravilán sa ohradil kamenným múrom a železnou ohradou. V múre sa urobila jaskyňa Lurdskej Panny.
Jeseň 1968: prestavba kostola - začali sa stavať základy pod prístavbu a vežu, zaviedla sa elektrifikácia, prebehla generálna oprava organu, urobili drevený krov na vežu a pokryli ju plechom. Zvonku aj z vnútra (okrem Svätyne) dali novú omietku a zvonku na to brizolit, zvnútra sa vybielil kostol vápnom. Kostolná loď sa vydláždila a vymenili sa okná v celom kostole. Na severnej strane boli dostavané dva okná.
August 1970 - ukončené práce prestavby, pri príležitosti odpustovej slávnosti bol kostol posvätený. Kostol sa z celkovej dĺžky 18 m prístavbou a chórom zväčšil o 160 m2.
Júl - august 1972 - začalo sa s maľbou kostola, išlo o štyri obrazy a premaľovanie hlavného a dvoch bočných oltárov, ktoré maľoval Jozef Wagner z Prešova. Dva obrazy boli umiestnené na strope v barokovej klenbe a to obraz Korunovácie Panny Márie a obraz Kameňovania sv. Štefana. Na severnej strane boli vymaľované obrazy Sv. Anny s malou P. Máriou a Sv. Petra a Pavla. Pri príležitosti odpustovej slávnosti 20. augusta 1972 kostol posvätil Dr.
Od roku 2003 prebiehala vo viacerých fázach rekonštrukcia kostola. Bolo položené podlahové kúrenie, nová dlažba, vymenené vchodové dvere, vymaľovaný a zmodernizovaný kostol, pribudol nový obetný oltár. Posviacka chrámu sa uskutočnila 8. septembra.
Na nádvorí, po pravej strane kostola, sa nachádza hrob Jonáša Záborského, významného básnika a kňaza, ktorý žil a pôsobil v Župčanoch.
V obci Župčany sa nachádzajú aj dve malé kaplnky - Kaplnka svätého Floriána, patróna hasičov, ktorá je umiestnená na hornej ulici v smere na hon Čadaj a kaplnka pôvodne zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému na hlavnej ceste, na hradskej smer Svinná, ktorá bola po rekonštrukcii zasvätená Panne Márii.
V súčasnosti je v obci farárom Mgr. Ján Petro.
Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. Malý Šariš je obec s občanmi prevažne rímsko-katolíckeho vierovyznania. V roku 1992, keď bolo sčítanie ľudu, sa z 1275 obyvateľov k rímsko-katolíckemu vierovyznaniu hlásilo 1012 obyvateľov.
Časy omší sú informačné!
Dnes má ružencové bratstvo deväť ruží - osem ženských a jednu mužskú. Okrem predmodlievania posvätného ruženca pred svätými omšami či októbrových pobožností, do ktorých sa zapájajú i birmovanci, manželia, rodiny či miništranti, majú viaceré aktivity.
Keď odíde farník či člen bratstva, vyprevádzajú dušu zomrelého tri dni pred pohrebom i počas neho a prosia Matku Božiu, aby dušu sprevádzala na ceste do večnosti.
Na málo roboty sa nesťažuje ani duchovný otec a teší sa zo záujmu mladých o sviatosti. V súčasnosti sa na prijatie sviatosti birmovania pripravuje vyše 50 chlapcov a dievčat. Konajú sa predmanželské i predkrstné stretnutia. Farár Štefan Vaňo si pochvaľuje pomoc mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania.
Lektori sa zase striedajú pri čítaní Božieho slova. Slávnosti príležitostne skrášľujú členovia folklórnej skupiny Drienka či miestni hasiči. Nápomocná je tiež farská rada.
Kostolníčkou je Mária Klajberová od mája 2008 a o chrám sa vzorne stará. Zabezpečuje upratovací poriadok, pripravuje knihy na čítania, stará sa o čistotu a správny výber liturgických odevov a predmetov.
O kvetinovú výzdobu sa stará celá farnosť. „Donesú kvety zo záhrad, ale i z osláv, zo svadieb, z pohrebov. Pýtala sa, odkiaľ je, pretože je nádherná. Kvety boli z farskej záhrady,“ usmieva sa pani kostolníčka.
Kostol svätého Mikuláša v Prešove. Zdroj: Wikipedia
Vývoj počtu obyvateľov a domov v Malom Šariši
Nasledujúca tabuľka zobrazuje vývoj počtu obyvateľov a domov v obci Malý Šariš v priebehu času.
| Rok | Počet domov | Počet obyvateľov |
|---|---|---|
| 1787 | 28 | 177 |
| 1828 | 35 | 281 |
Z tabuľky je zrejmé, že v období medzi rokmi 1787 a 1828 došlo k nárastu počtu domov aj obyvateľov v obci.