Hudba je zrejme stará ako ľudstvo samo.
V paleolite sa ako hudobné nástroje používali kamene, kosti a drevá, ktorými sa udieralo do rytmu. Ďalej to boli kostené píšťaly, zvieracie rohy a priečne flauty.
Najstaršie nálezy píšťal pochádzajú z jaskýň v pohorí Švábskej jury v Nemecku (33 000 pr. Kr.) a zo Slovinska (43 000 pr. Kr.), kde našiel jeden exemplár Dr.
Z neolitu (Mladšej doby kamennej 5700-3500 pr. Kr.) sa zachovali hlinené bubny a hlinené zvončeky.
Ľudia doby bronzovej (1900-700 pr. Kr.) si hudbou sprevádzali:
- Zvierací tanec - za úspech lovu, stotožnenie sa s duchom zvieraťa, získanie jeho sily a ovládnutie, ďalej poďakovanie za úspech na love, udobrenie zvieraťa.
Prastará kultová úloha hudby a tanca zostala uchovaná v takmer nezmenenej podobe až do súčasnosti predovšetkým v šamanizme.
Šamanizmus ako relikt dávneho pranáboženstva, dodnes pretrváva v rôznych podobách po celom svete.
„Bubon zohráva pri šamanských obradoch prvoradú úlohu. Má zložitú symboliku a početné magické funkcie.
„Bubnovanie na začiatku obradu, ktoré má privolať duchov a „uväzniť“ ich v šamanovom bubne, predstavuje úvod k extatickej ceste.
„Kirgizskí baqčovia pri príprave na tranz nepoužívajú bubon ale strunový nástroj nazývaný kobuz. (…) Tanec… napodobňuje šamanovu extatickú cestu do neba.
„V Severnej Amerike… používa šaman bubienok alebo zvonec.
Tam, kde obradný bubon chýba, nahrádza ho gong alebo lastura (hlavne na Srí Lanke) v Južnej Ázii, v Číne atď.
Vždy ale ide o nástroj, ktorý dokáže nejakým spôsobom vojsť do styku so „svetom duchov“.
Spätosť hudby a spevu s mágiou a bohoslužbou bola veľmi výrazná aj vo veľkých civilizačných centrách staroveku akými bol Egypt, Babylon a neskôr Grécko.
Egypťania pripisovali vznik hudby bohu múdrosti Thotovi.
Podľa starých Grékov vynašiel hudbu boh Apollon, ktorého považovali za ochrancu najvyšších duchovných tvorivých princípov.
Boh Dionýz bol podľa nich stelesnením naturalistickej živelnej hudby a boh Pan bol symbolom ľudovej hudby.
Moc hudby si čoraz viac uvedomovali aj ľudia, ktorí nepatrili do náboženských kruhov, ale ich zámerom bolo manipulovať široké masy ľudí na dosiahnutie svojich mocenských zámerov.
Poľský odborník na problematiku kultov Andrzej Zwolinski píše: „Politici, ktorí si uvedomili túto rolu hudby, ju začali využívať na ovládanie ľudí.
V mnohých kultúrach primerane skomponovali rytmy a melódie, ktoré slúžili pre mobilizáciu na vojenské účely, iné na zábavu alebo orgie.
Telo pod vplyvom hudby
Hudba v Biblii
Zhrnúť problematiku hudby v celej Biblii by bolo veľmi rozsiahle, a preto vyberieme iba niektoré dôležité miesta.
Hudba je vo Svätom písme prevažne spätá s vierou a náboženstvom, aj keď v nej nájdeme aj zmienky o profánnej svetskej hudbe.
Už v knihe Genezis sa spomína meno Jubal, o ktorom sa hovorí, že je „praotcom všetkých, čo hrajú na citare a na flaute“ (Gn 4, 21).
Na stránkach Svätého Písma sa stretávame s dôležitým poznatkom, že hudba môže vplývať na vyvolanie extatických stavov vytrženia a proroctva.
Hudba sprevádzala Izraelský národ hlavne pri bohoslužbách v Jeruzaleme.
V tretej knihe proroka Daniela je zmienka o hudbe, ktorá bola spúšťacím signálom modloslužobného pohanského kultu v Babylónii za čias kráľa Nabuchodonozora.
Veľmi zaujímavé miesto vo Svätom Písme, ktoré hovorí o duchovnej moci a účinkoch hudby je v Prvej knihe Samuelovej:[15] Keď bol Dávid pomazaný za kráľa, začal v ňom pôsobiť Boží Duch.
Jedným z prejavov tohto pôsobenia bolo, že Dávid začal hrať, skladať a spievať piesne, pochádzali z vnuknutia Ducha Svätého.
V podstate väčšinu žalmov, ktoré považujeme za Bohom inšpirované, skomponoval Dávid.
Zvláštnosťou jeho hudobného daru bolo, že jeho hra a piesne upokojovali - prinášali pokoj a úľavu v trápení a spôsobovali, že zlý duch odstupoval od toho, kto ich počúval.
V spomínanom úryvku zo bol konkrétne kráľ Šaul, ktorý trpel ťažkomyseľnosťou, stihomamom a náhlymi výbuchmi hnevu.
Hudba z vnuknutia Ducha Svätého privoláva Ducha Svätého na toho, kto ju počúva.
Hudba z vnuknutia zlého ducha, nech by bola akákoľvek pekná a kvalitná, privoláva zlého ducha k tomu, ktorý ju počúva.
Možno málokto vie, že súčasná moderná hudba nezačala v profánnej hudobnej scéne, ale vyrástla z dynamickej hudby kresťanských letničných zborov v prvej polovici dvadsiateho storočia.
Podobne aj priebeh Presleyho koncertov dával tušiť jeho lásku k duchovnej hudbe.
Dokonca sa priznal, že aj jeho typické vykrúcanie sa má pôvod u letničných kazateľov.
Povedal: „Chodili sme počúvať hudbu do cirkvi. Boli tam vynikajúci speváci, ale u ľudí nemali žiadnu odozvu.
Potom tam boli títo kazatelia, ktorí sa vykrúcali ako blázni, skákali po piane a behali sem a tam. Ľuďom sa páčili.
Steve Turnier o tejto podobnosti píše: „Dá sa pozorovať podobnosť medzi spontánnosťou veriaceho, ktorý v Duchu Svätom spieva, tancuje, stoná či prorokuje, ako ho k tomu Duch vedie, a medzi svetskou napodobeninou tohto javu u Presleyho, Little Richarda a Jerryho Lee Lewisa.
Little Richard na svojich predstaveniach často napodobňoval to, čo zažil pri bohoslužbách v cirkvi.
Okrem iného hovoril: „Moja hudba uzdravuje.
Slepý muzikant Ray Charles ako prvý otvorene použil hudbu z černošských baptistických zborov a prispôsobil ju sekulárnemu trhu.
Do sveta modernej hudby vstúpili aj niektorí pastori, napr. James Brown.
Ako píše Steve Turnier: „Kázanie amerických černochov je vlastne hudobnou záležitosťou.
Typické kázanie začína vážnymi, mäkkými tónmi, dokonca snáď aj citáciou jedného alebo dvoch biblických veršov, ale po prvej tretine začne naberať na vášni a končí v úplnej hystérii.
Reverend Johnny „Hurikán“ Jones z Atlanty, ktorý dáva mnohým zo svojich kázaní mená popových piesní a neskôr ich vydáva na albumoch, hovorí o svojom štýle ako o „jačaní a hulákaní“.
Cirkevná hudba mala spočiatku vplyv aj na Jona Lenona zo skupiny Beatles.
Ako malý chlapec spieval v anglikánskom chrámovom spevokole.
Neskôr sa ale s vierou v Boha úplne rozišiel.
Paul McCartney v jednom rozhovore priznal: „Nikto z nás neverí v Boha.
Hľadanie duchovného naplnenia v hudbe
Po tom, ako sa moderná hudobná scéna odpútala od svojich náboženských koreňov, ocitla sa v duchovnom prázdne.
A tak sa začalo hľadanie, ktoré by toto prázdno naplnilo.
Viedla ich akási nostalgická podvedomá spomienka na extatické skúsenosti, ktorú imitovali hudobníci, pochádzajúci z prostredia letničných zborov.
Bolo to vlastne hľadanie duchovnej skúsenosti, ktorú prežívali prví moderní hudobníci pod vplyvom Ducha Svätého!
No v tomto prípade sa o imitáciu tejto skúsenosti začali pokúšať hudobníci pomocou LSD a ďalších drog.
Zistilo sa, že hudba znásobuje účinok drog, ba dokonca že je za istých okolností schopná vyvolať podobné zážitky akodrogy aj bez ich použitia.
O to išlo najmä v psychedelickej hudbe.
Graham Nash, člen skupiny Hollies povedal: „Psychedelická hudba chce vytvoriť LSD párty bez použitia drog.
Hudba sa tak stala pre mnohých úvodom do psychedelickej skúsenosti, ktorá mala takisto duchovný zámer.
Premostením drogovej skúsenosti a východných spiritualít bolo zistenie, že skúsenosti vyvolané drogami boli na rozdiel od západného sveta považované na východe „za duchovné pravdy a mali dlhú a úctyhodnú históriu.“[36] Timothy Leary nazval LSD „jogou Západu“.
Keďže drogy a psychotropné látky nepriniesli to, čo ľudia očakávali. Ich vnútorný hlad sa ešte viac prehĺbil.
Táto skúsenosť v nich ale zanechala vedomie, že jestvuje aj iný rozmer reality, než ten, ktorý bežne vnímame.
To pripravilo hudobnú scénu na otvorenie sa pre východné a pohanské náboženstvá a ich duchovné praktiky.
Dúfali, že v nich nájdu vyššiu duchovnú skúsenosť.
Hudobníci sa začali zaujímať o hinduizmus a o meditácie, v textoch piesní sa začali objavovať mantry.[38] Prvou rockovou hinduistickou kapelou sa stala skupina Quintesence z Londýna.
„Hinduizmus sa díva na hudbu ako na jeden zo spôsobov, ako si uvedomiť Boha, pretože hudba vyslobodzuje dušu zo zajatia falošných predstáv.
Hudba je považovaná za božskú činnosť, ktorú posvätili bohovia Krišna, Brahma a Šiva.
V sanskrte je hudobník „ten, kto spieva chvály Bohu“.
Jogananda napísal: Človek je výrazom Tvorivého Slova a preto na neho má zvuk najmocnejšie a najbezprostrednejšie účinky.“[39]
Hinduizmus sa úspešne infiltroval aj do hardrockovej hudby.
V sedemdesiatych rokoch sa Stevie Turner spýtal Johna Lenona: „Prečo je toľko ľudí, ktorí hľadajú vykúpenie, hoci, ako veria, sme osamelí ľudia vo svete bez Boha?“
On mu odpovedal: „Hľadajú svojho guru. Takisto ako som ho hľadal ja.
Hľadajú nejakého super otca a ja vám poviem prečo. Nikdy sme nedostali dosť lásky a dotykov a tak ďalej, keď sme boli ešte deti.
Pre mnohých bolo ale učenie hinduizmu a guruov príliš náročné.
Okrem toho zistili, že ani po rokoch cvičení a meditácií sa nestali „bohmi“ alebo „božskými“, ako im to sľubovali.
A tak hľadanie pokračovalo ďalej.
Okultizmus a satanizmus v hudbe
No žiaľ, vyústilo do ešte temnejších sfér.
Skupina Rolling Stones otvorila brány okultizmu a satanizmu ako žiadna predtým.
V podstate aj za tým stála skúsenosť s LSD.
Annita Pallenbergová spomína: „Keď bol Brian (Jones) prvý raz na acide, videl, ako zo zeme, zo stien a z podlahy vyliezajú príšery.
V tomto smere zrejme pomohla aj povesť, ktorá bola súčasťou černošského folklóru a bluesovej mytológie, podľa ktorej ak budete čakať o polnoci na križovatke, zjaví sa vám diabol a na výmenu za vašu dušu vám dá to, po čom túžite.
Údajne to urobil aj Robert Johnson, člen kapely Rolling Stones, ktorý sa za noc stal z plachého gitaristu geniálnym skladateľom.
V prostredí černošského blues sa okrem toho zachovali aj iné povery pôvodných černošských náboženstiev, ako napríklad viera v amulety, znamenia, čary alebo voodoo.
Myšlienky satanizmu sa umocnili na hudobnej scéne aj vďaka filozofii Aleistera Crowleyho, otca moderného satanizmu, ktorá nadchla aj členov skupiny Beatles.
Na scénu prišla nová éra, éra fascinácie hnutím New Age.
Odštartoval ju hudobný a umelecký festival vo Woodstocku, ktorý sa konal v roku 1969 v štáte New York.
Organizátori ho označili ako „Výstavu Vodnára“.
Na festivale vystúpili kapely ako Who, Grateful Dead, Santana, Jimmy Hendrix alebo Joe Cocker.[49] Zrodil sa nový hudobný štýl, zvaný hudba New Age.
V tom čase prišli hudobníci s teóriou, že hudba môže uzdravovať.
Sex sa stal náboženstvom sekulárneho dvadsiateho storočia.[53] V tomto duchu Malcom Muggeridge povedal: „Sex je jediná mystika, ktorú materializmus ponúka.“[54]
Niektorí sa pokúšali spájať voľnú sexualitu s Bohom a s náboženstvom.
Madonna v skladbe „Like a Prayer“ (Ako modlitba) popisovala sexuálny orgazmus ako duchovnú extázu, ktorá ju vyzdvihla do tajomných oblastí.
Sexuálnu rozkoš popisovala pomocou náboženských pojmov, hlas milého bol prirovnaný k modlitbe alebo k povzdychu anjela.
Ide o kombináciu vplyvov New Age, používania drog, hlavne Extázy, pohanských prvkov a hedonizmu.
„Klub sa stáva miestom, kde sa ľudia, ktorí si idú zatancovať, zoznamujú s ezoterickými náukami.“[56]
Fraser Clark, autor „Psychedelickej encyklopédie“ „chápe technopaganizmus ako pomocníka pri zrode alternatívnej kultúry, ktorá nahradí to, čo on nazýva „stav mysle vytvorený rímskym kresťanským monoteizmom“.[57]
Pre časopis Mondo 2000 povedal: „Veľmi rýchlo sa stávame prevládajúcim náboženstvom!
Terence McKenna v knihe „Archaic Revival“ (Archaická obnova) píše: „Vitajte v návrate do dávnych dôb. (…) Pomocou halucinogénov som hľadal prostriedky dokazujúce tajomnú dimenziu, ku ktorej mali najstaršie náboženstvá ľudstva v dávnoveku podľa svojho tvrdenia prístup.
Nicholas Saunders v knihe „E for Ecstasy“ píše: „Kombinácia drogy, hudby a tanca uvádza človeka do stavu tranzu podobného kmeňovým rituálom a ceremóniám.“[63]
Podľa Russella Newcombe sa rave dá chápať ako „náboženský obrad, s mixpultom ako oltárom a diskdžokejov v úlohe kňazov.
Do tohto obdobia spadajú aj pokusy vyprodukovať hudbu, ktorá by v kombinácii s drogami a laserových svetelných efektov.
„Hudba a mágia boli odjakživa vo všetkých kultúrach blízkymi susedmi.
Hudba, ktorá nepôsobí primárne na rozum, ale predovšetkým na citovú oblasť človeka, ktorá zasahuje až do podvedomia, sa zdá byť kľúčovou dierkou, cez ktorú môžeme aj sami v sebe uvidieť zlomky inej skutočnosti.
Skladatelia elektronickej hudby sú si tejto vzájomnej súvislosti už dlho vedomí.
Povery a zariekavacie formulky patria k svetu umenia odjakživa.
Známky tejto skutočnosti nachádzame vo všetkých oblastiach umeleckej činnosti a ani rock´n´roll nie je výnimkou.
Angus Young, gitarista, na otázku, odkiaľ berie svoju energiu: „Buď tam zhora alebo tiež zdola. Asi zdola.
Podľa niektorých skratka kapely AC/DC znamená: Anti-Christ/Death of Christ (Antikrist/Smrť Krista).
Lomítko medzi písmenami je v podobe blesku a je to symbol satana, o ktorom sa v Biblii píše: „Videl som satana padať z neba ako blesk“ (Lk 10, 18).
S týmto vysvetlením úplne ladí text piesne Hell´s Bells´ (Pekelné zvony): „Rachotím hromami, stakám dažďom. Moja žiara oslňuje celú oblohu! Nikto nezaháji boj! Mám zvony a chcem ťa vziať do pekla. Satan ťa dostane!
LP Highway to Hell (Diaľnica do pekla): „Neviem o ničom, čo by som robil radšej, ako ísť dolu na párty, kde budú aj moji priatelia. Som na diaľnici do pekla… Žiadne stopky, žiadne obmedzenie rýchlosti. Nikto ma nespomalí. Budem sa točiť ako koleso. Nikto ma nezastaví. Hej, satan, platím svoje dlhy.
Na obálke jednej z najslávnejších platní v dejinách rocku Sergeant Peppers je zobrazený anglický okultista Aleister Crowley, otec moderného satanizmu a inšpirátor väčšiny súčasných ezoterických skupín.
Pieseň Revolution Nr. 9: „Kresťanstvo zanikne, zmizne a stratí sa. Nemusím o tom diskutovať. Mám pravdu a pravda bude dokázaná. My sme teraz žiadanejší než Ježiš Kristus.
„Viem, že Beatles budú mať taký úspech, ako ešte žiadna iná skupina predtým.
O svojej hudobnej inšpirácii hovoril: „Je to ako posadnutosť, ako nejaké médium.“[81]
V piesni Bring On the Lucie z albumu Mind Games (Hry mysle) z roku 1973, spieva: „Je niečo, čo musíš urobiť hneď. Vysloboď ľudí, teraz hneď. Urob to, urob to teraz! Sme zajatcami so zdvihnutými rukami.
„My všetci sme Boh.
„Hare Kišna je všade.
V skladbe Ballad of John and Yodo použil Ježišove slová ako kliatbu.[85]
Počas vystúpenia v Hmaburgu John vešal kondómy na sochy svätých a robil si žarty z rehoľných sestier, ktoré stretol na ulici.
Paul McCartney: „Boh nie je v pilulke, ale LD vysvetlilo tajomstvo života.
George Harrison: „Chcel som na nich myslieť bez prestávky - na jogínov, na Himaláje a na hudbu Raviho Shankara.“[89]
„Všetci sme jedno. Pochopenie lásky je úžasná vec. Sú to pozitívne vibrácie a urobia vám dobre. Tieto vibrácie sa k vám dostanú cez jogu, kozmické spevy a podobné veci. Je to úžasné! Tie vibrácie môžu prichádzať zovšade. (…) Je to úžasná sila.
„LSD nie je skutočná odpoveď.
V albume „Living In the Material World“ (Žijúci v materiálnom svete) spieva Harrison o vyslobodení z karmického kolobehu znovuzrodzovaní: „Dúfam, že sa odtiaľ dostanem von milosťou pána Šrí Krišnu.
Hariison dokonca daroval členom sekty Hare Krišna vlastnú rezidenciu.
Yoko Ono: „Boli ako médiá.