1Jn 4, 16: „A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ Tieto slová, plné hlbokého významu, sú zakorenené v osobnej skúsenosti autora a spoločenstva cirkvi, ktorej bol členom a duchovným pastierom.
Autor píše v mene svojom a v mene spoločenstva cirkvi, ktorej bol členom a duchovným pastierom. Toto je teda osobné svedectvo, ktoré nám umožňuje nazrieť do srdca, do vnútorného sveta druhého človeka. Tieto slová boli napísané na základe osobnej skúsenosti. Vidno to z toho, že sa tu používa 1. gramatická osoba: My sme poznali, my sme uverili.
Prečo Ján píše tieto slová o svojej duchovnej skúsenosti? Aký je jeho zámer? Chce čitateľovi povedať: Čo sa stalo v mojom živote, čo sa stalo v živote nás, veriacich ľudí, to sa môže stať skutočnosťou aj u teba. Toto je posolstvo tohto textu aj pre nás dnes.
Čo je obsahom tohto osobného vyznania, osobného svedectva? Autor hovorí, že poznal lásku, ktorou ho Pán Boh miluje, že uveril v túto lásku. Čo to znamená, že Pán Boh človeka miluje? Obsah tejto vety je veľmi bohatý. I keď na vyjadrenie toho, čo je obsahom Božej lásky, použijeme mnoho slov, náš opis ostane vždy zlomkovitý, fragmentárny, neúplný. Vždy ostane niečo nedopovedané, nevyslovené. Ale i tak sa treba aspoň pokúsiť povedať, čo je obsahom Božej lásky.
Pán Boh nás miluje - to znamená, že On to s nami myslí vždy len dobre. Týmto jeho základným postojom je poznačené všetko, čo pre nás, na nás, s nami koná, ako s nami nakladá.
Stvoril nás na svoj obraz - to znamená, že nám dal veľmi vysoké určenie. Cieľ, ktorý nám stanovil, dáva zmysel nášmu životu. Vyjadrením jeho lásky sú slová: „Buďte svätí, ako ja som svätý“. Rovnako slová Pána Ježiša: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.“
Daroval nám úžasný telesný organizmus a psychické schopnosti. Pripravil pre nás jedinečné životné podmienky na privilegovanej planéte.
Keď sme sa mu v hriechu tragicky odcudzili, nevzdal sa nás. Poslal svojho Syna, aby hľadal a spasil, čo bolo zahynulo. Predivná veľkosť jeho lásky je v tom, že On nás akceptuje, ako otec v podobenstve akceptoval strateného syna. On nás akceptuje, hoci sme pre svoje hriešne odcudzenie vlastne neakceptovateľní. Robí všetko preto, aby sme sa v hĺbke bytosti zmenili, duchovne znova narodili, aby sme sa stali novým stvorením.
Dal nášmu životu cieľ vo večnosti, cieľ, ktorý nám v každej chvíli ukazuje smer, ktorým máme ísť. To je naša vedúca hviezda, náš najvyšší navigačný princíp. Pretože nás miluje, ešte ani naša smrť nie je nezmyselná - dal jej určitú funkciu na naše životnej ceste.
Takto by sa vo vyratúvaní obsahu Božej lásky dalo pokračovať dlho. Ale aj to fragmentárne, čo o Božej láske dokážeme povedať, vzbudzuje v nás úžas, nekonečný obdiv. Predivná je táto Božia láska.
Ján hovorí, že túto lásku poznal, že v ňu uveril. Táto dvojica slov - uveriť a poznať - je typická pre Jánove spisy. Pripomeňme si hoci len Petrove slová v 6. kapitole Evanjelia podľa Jána: „My sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží“ - uverili a poznali. Obe tieto slová sú dôležité. Hovoria o tom, že ponúkanú Božiu lásku treba prijať, a o tom, ako ju treba prijať.
Ján píše v prečítanom texte, že on so svojou cirkvou v Božiu lásku uveril. Uveril - to neznamená iba, že uznal, že niečo také ako Božia láska existuje. Znamená to omnoho viac. Božou láskou sa cítil v celej svojej bytosti pozitívne zasiahnutý. Cítil, že je do Božej lásky ponorený, vtiahnutý, že ho Pán Boh svojou láskou neprestajne obklopuje. Všetko to, čo sme povedali o Božej láske, cítil na sebe, prežíval to. Božou láskou sa cítil za všetkých okolností chránený - ako žalmista, ktorý napísal: „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou.“ Bol si istý, že aj na neho sa vzťahuje uistenie Pána Ježiša: „Z mojich rúk ich nikto nevytrhne.“ Celý tento bohatý vnútorný zážitok je vyjadrený v slovách, že uveril v Božiu lásku.
Dôležité je aj to druhé slovo: „poznať“. On Božiu lásku aj poznal. V biblickom slove „poznať“ je vyjadrené aj to osobné, bytostné prijatie Božej lásky, o ktorom sme práve hovorili. Ale „poznať“ Božiu lásku znamená aj toto: o tejto láske uvažovať, premýšľať o jej nových a nových dôsledkoch pre život, vedieť jej obsah a prínos pre život vyjadriť aj slovami, aby sme mohli o nej hovoriť aj druhým. Hovoriť o nej treba aj iným, lebo všetci Božiu lásku nevyhnutne potrebujú. Kto Božiu lásku prijme a prijíma, nemá si ju nechať len pre seba. Treba o nej hovoriť, ako to robí Ján.
Človek, ktorý prijíma Božiu lásku, má lásku urobiť normou svojho správania, má ju praktizovať, ako žiada ten istý Ján práve v tomto liste (1J 3,16-17; 4,7-8; 4,11; 4,19-20). Božia láska je prekvapivá, paradoxná aj v tom zmysle, že čím viac jej človek odovzdá druhým, tým viac jej aj sám má.
Premýšľať o prijatej Božej láske je potrebné, aby sme plnili požiadavku vyjadrenú v Prvom liste Petrovom: „Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet.“
Ďalšie dôležité slovo, typické pre Jánove spisy, je slovo „zostávať“. „Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ Až trikrát sa v tejto jednej vete vyskytuje toto slovo. Slovo „zostávať“ hovorí o trvalom stave. Prežívať Božiu lásku, prežívať skutočnosť, že sme Pánom Bohom milovaní - to nemá byť iba zážitok výnimočných chvíľ, ale má to byť stály, trvalý stav ľudskej duše. Pán Boh nás miluje nielen vo sviatočných chvíľach, ale aj vo všedných. Jeho lásku môžeme a máme pociťovať aj vtedy, keď sa nám vodí dobre, a rovnako aj vtedy, keď prídu do nášho života ťažké chvíle, bolesť, utrpenie.
Z Božej strany sú splnené a sú vždy prítomné predpoklady na to, aby sme zostávali v Božej láske, aby sme zostávali v Bohu a aby Boh zostával v nás. On urobil všetko, aby jeho láska k nám mohla byť vždy prítomná a účinná. On, všadeprítomný, je vždy v našej blízkosti. Ale dôležité je, aby aj z našej strany boli splnené podmienky tohto stáleho zostávania Božej lásky v našom živote. Treba, aby sme sa systematicky vracali k základnému dokumentu Božej lásky, k Biblii, aby sme sa pri každom dôležitom biblickom výroku o Božej láske ponorili do meditácie a modlitby, aby sme vedome a zámerne objavovali a uvedomovali si prejavy Božej lásky v našom živote, aby sme aj v piesňach vyjadrovali svoj obdiv Božej predivnej lásky a radosť z nej. Okrem toho je dôležité, aby sme všetkému svojmu správaniu, rozhodovaniu, konaniu dali pečať lásky, agapé - tej lásky, ktorou nás Pán Boh miluje.
Život v stále prijímanej Božej láske a sústavne praktizovaná láska voči druhým je najpresvedčivejším praktickým dôkazom toho, že Božia láska je všadeprítomná. A keďže platí veta nášho textu: Boh je láska, tak sústavné prežívanie Božej lásky k nám a naše sústavné praktizovanie lásky agapé v spolužití s blížnymi je pre nás najsilnejší dôkaz existencie Boha a Jeho stáleho pôsobenia. Proti tomuto dôkazu sú bezmocné všetky teoretické útoky a spochybňovania viery v Pána Boha. Boh je láska. Boh je. Boh žije. Boh pôsobí. Boh nás čaká pri cieli našej cesty.
Celý obsah dnešného večera je vyjadrený slovami: „Predivná Božia láska“. Skladby, ktoré náš zborový spevokol predniesol a ešte prednesie, vyjadrujú jednotlivé stránky, aspekty Božej lásky. Piesne spevokolu nám poskytujú estetický zážitok, ale nielen to. Zmyslom tohto krásneho zážitku je, aby čím hlbšie do našich bytostí vniklo posolstvo o Božej predivnej láske, aby každý počúvajúci pochopil a prežil: Toto všetko sa týka aj mňa, dnes večer týmito piesňami mne ponúka Pán Boh svoju lásku. O toto sa, milí bratia a sestry, členovia spevokolu, spolu so sestrou dirigentkou usilujete, a v tom vidíte zmysel svojej namáhavej, ale verím, s radosťou konanej práce. Kiež vašu prípravu a vaše vystúpenia Pán Boh korunuje požehnaním.
Keď vidíme lásku, ktorú nám Matka dáva, je ľahké uveriť, že máme Matku. | Božia Cirkev
Prehľad aspektov Božej lásky
Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové aspekty Božej lásky, ako sú prezentované v texte:
| Aspekt Božej lásky | Význam |
|---|---|
| Dobro | Boh s nami vždy myslí len dobre. |
| Stvorenie na obraz Boží | Dal nám vysoké určenie a zmysel života. |
| Darovanie života | Poskytol nám úžasný telesný organizmus a životné podmienky. |
| Vykúpenie | Poslal svojho Syna, aby nás spasil po našom odcudzení. |
| Akceptácia | Akceptuje nás napriek našej neakceptovateľnosti. |
| Večný cieľ | Dal nášmu životu cieľ vo večnosti, ktorý nám ukazuje smer. |
| Zmysel smrti | Aj smrť má funkciu na našej životnej ceste. |
