V tomto článku sa zameriame na slovanského boha vetra, Striboga, a jeho význam v panteóne slovanských bohov. Slovanská mytológia je rozsiahla a komplexná, a preto je dôležité venovať pozornosť jednotlivým božstvám, aby sme lepšie pochopili kultúru a náboženstvo našich predkov.
Mapa rozšírenia Slovanov v 8. a 9. storočí.
Slovanské náboženstvo a jeho pilíere
Slovanské náboženstvo bolo pohanské a ovplyvnené východnou (byzantskou) aj západnou (latinskou) cirkvou, germánskym Thorom a prebratím niektorých legiend. Prvotná slovanská viera sa zakladala na týchto pilieroch:
- Rovnováha: Všetko na svete má byť v rovnováhe s prirodzeným poriadkom vesmíru.
- Rod: Rod ako tvorca všetkého živého, prenášajúci svojho ducha na všetok život.
- Sila: Sila má osobitnú úlohu v protiklade Života a Smrti.
Stribog - boh vetra a búrok
Stribog je bohom vetra a vzduchu, niekedy nazývaný aj Víchor. Meno boha sa odvodzuje od prešmyčky z pogoda (počasie) a mal by to byť teda boh počasia. Bol uctievaný v Korenici. Ľudia verili, že keď je búrka, tak spolu z početnými synmi jazdia opití po kraji na koňoch.
O náplni tohto boha sa môžeme len dohadovať. V "Povesti vremennych let" k roku 980 je pripomínaný ako predmet viery vedľa Dažboga. V "Slove o pluku Igorovom" z 12. storočia sa spomína jeho vplyv na vetry. Zároveň sa ale spájal s bohatstvom, spevom, láskou a počasím.
Na základe príbehov starých Slovanov sa dá usúdiť, že nešlo o jednoznačne pozitívnu, ale ani zápornú postavu. Jeho ambivalencia sa zrejme spájala s nestálosťou počasia. Keď prichádzali slnečné dni, ľudia to vnímali tak, že Stribog im dáva svoje požehnanie, ak prišla zima a dažde, Stribog sa hneval.
Etymologia nám len niečo naznačuje: Odvodenie by mohlo byť od slova "stroj, striti", čo by naznačovalo funkciu správcu dobra a možno odnímateľa dobra, ktorý by stál v protiklade k Dažbogovi. Negatívnemu pôsobeniu Striboga zodpovedá aj citát zo "Slova o pluku Igorovom", kde Stribogovi vnuci vysielajú od mora svoje strely. Na záver treba teda povedať, že slovanský pôvod Striboga je zrejmý, jeho význam a tým aj obsah pôsobnosti tohto záhadného božstva nie.
Podľa etnologičky Zahradníkovej, Víchrica bola pôvodne bohyňou veľmi nebezpečného vetra, a zároveň dcérou boha vetra Striboga.
Medulina je Vetrobohyňa. Ľudia si ju predstavujú ako bielu pani, ktorá v ľavej ruke drží košíček naplnený bylinami, v pravej ruke má kytičku. Jej tvár je bledá a vážna.
Meluzína je Vetrobohyňa. Považuje sa za ženu Vetra (Striboga) a často vystupuje aj pod menom Veternica. Ľudia si ju predstavovali ako bielu pani s rozpustenými vlasmi. Keď vietor skučí a kvíli, hovorí sa, že Meluzína plače, sype sa jej preto za obeť múka alebo soľ na okno, keď kvíli v komíne, hádžu sa do ohňa jablká a orechy, aby sa nasýtila. S Meluzínou je tiež spätý spev.
Striga je Vetrobohyňa. Je bohyňou vzduchu a vlahy. Na Slovensku je síce spomienka na ňu veľmi živá, ale len v podobe kúzelníčky, vedmy a čarodejnice.
Ďalší slovanskí bohovia
Okrem Striboga, slovanský panteón zahŕňa aj ďalšie významné božstvá:
- Perún: Boh hromu, blesku a vojny. Bol hlavným bohom Vladimírovho panteónu v Kyjeve. Jeho atribútom bola sekera, zasvätený mu bol dub, býk a štvrtok.
- Dažbog: Boh slnka, darca všetkého dobra a syn Svarogov. Jeho meno zrejme pochádza z iránskeho Chursída, ktorý je bohom slnka.
- Svarog: Boh ohňa, svetla, tepla a nebeský kováč. Jeho meno je odvodené od staroindického svar - svetlo, žiariaci, slnko, nebo.
- Veles: Boh majetku, ochranca stád, úrody a čarodejníkov. Bol garantom prísah.
- Mokoš: Bohyňa zeme, vody a úrody. Podľa etnografických dokladov mala súvis s vretenom a vystupuje spolu s vílami.
- Morena: Bohyňa zimy a smrti. Jej podoba sa zachovala v Slovanskom folklóre, kde sa vždy na jar vynáša bábka znázorňujúca Morenu, predstavujúcu zimu a smrť.
Nasledujúca tabuľka sumarizuje niektoré z hlavných slovanských bohov a ich atribúty:
| Boh | Funkcia | Atribúty |
|---|---|---|
| Perún | Boh hromu, blesku a vojny | Sekera, dub, býk |
| Dažbog | Boh slnka | Slnečný voz |
| Svarog | Boh ohňa a nebeský kováč | Kováčske nástroje |
| Veles | Boh majetku a ochranca stád | Stáda dobytka |
| Mokoš | Bohyňa zeme, vody a úrody | Vreteno, víly |
| Morena | Bohyňa zimy a smrti | Bábka Moreny |
| Stribog | Boh vetra a vzduchu | Víchor |
Zvyky a tradície Slovanov sa zachovali ústnym podaním. Ako všade na svete, aj Slovania si nevedeli vysvetliť isté zákonitosti a preto si stvorili bohov. Všímali si zmeny počasia a striedanie období a potrebu spoločenského vyžitia vkladali do slávností a obradných rituálov. Či už na počesť astronomického úkazu (slnovrat) alebo obety k bohom (hromnice).
Slovania pochádzajú z územia ohraničeného riekami Visla a Dneper. V 5. storočí sa rozdelili na západných, východných a južných Slovanov. Bog znamená boh, bohatý.
Panteón východných Slovanov tvorili: Perún, Džabog, Chors, Smargl, Stribog a Mokoš.
Bohovia západných Slovanov boli pravdepodobne: Dažbog (Svarožič), Lada, Rod, Svarog, Perún, Morena a Veles.
Polabskí (Porenut, Porevit, Prove, Rugievit, Svarožič-Radegast, Trojan a Živa) a pobaltskí (Belboh, Černoboh, Černohlav, Jarovit-Gerovit, Svantovít a Triglav) Slovania uctievali vlastných kmeňových bohov. Ich viera pretrvala najdlhšie, lebo kresťanstvo považovali iba za spôsob nadvlády Franskej ríše.
Slovanská mytológia a náboženstvo sú kľúčové pre pochopenie histórie a kultúry nášho územia. Pohanskí bohovia a viera sa na dlhú dobu stratili potlačením kresťanstvom. Napriek tomu sa vraciame ku kultúrnym odkazom našich predkov a pýtame sa, čím slovanská mytológia vlastne je, na čom je postavená, čo poskytovala svojim prívržencom a či bola naozaj taká primitívna, za akú sa zvykne považovať.
slovanský bohovia #1
