Slovenské príslovia o svätých: Múdrosť našich predkov

Vybrali sme pre vás desiatky známych aj neznámych, populárnych aj ľudových prísloví a porekadiel. Pridali sme niekoľko vtipných ľudových výrokov a nadávok a pozreli sme sa aj na ich význam a vývoj v histórii s folkloristkami doc. PhDr. Hanou Hlôškovou, CSc. a PhDr. Martinou Bocánovou, PhD.

Frazeologizmy sú ustálené slovné spojenia, zložené z dvoch a viacerých slov, ktoré sa nepriamo vyjadrujú k určitým situáciám. Môžu mať obrazný význam, byť expresívne. Patria sem práve spomínané príslovia, porekadlá, prirovnania či pranostiky a ďalšie úslovia.

Príslovia (aj krátke ľudové výroky) aj porekadlá vyjadrujú aj odrážajú ľudové múdrosti, životné skúsenosti a pozorovacie schopnosti. Väčšinou nimi vtipne/satiricky vystihujeme/hodnotíme rôzne situácie - v prísloviach aj s morálnym, výchovným poučením. „Presne vymedziť rozdiely medzi nimi je pomerne náročné… Pokiaľ ich človek v reči použije, určite jej dodá istú razanciu a dôraz,“ informovala hneď na úvod folkloristka Martina Bocánová.

Vzťah medzi príslovím a porekadlom

Podľa niektorých je porekadlo akoby stavebným materiálom pre príslovia. Niekedy je totiž ťažké ich od seba odlíšiť.

Tu je výpočet známych aj neznámych, obľúbených prísloví, porekadiel a ďalších vybraných úsloví...

Známe slovenské príslovia

• Jablko ďaleko od stromu nepadá, a keď aj padne, vždy sa stopkou ku pňu obracia. / Aká matka, taká Katka. / Aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin.
• Lepšie deti nemať, ako zle vychovať. / Malé deti, malá starosť, veľké deti, veľká starosť. / Dieťa za ruku, matku za srdce.
• Čo si kto navaril, to si aj zje. / Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte! / Ako si ustelieš, tak budeš spať. / Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. / Kto druhému jamu kope, sám do nej padá. / Komu niet rady, tomu niet pomoci. / Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. / Kto zaváha, nežerie! / Kto prv príde, ten prv melie.
• Všade dobre, doma najlepšie. / Každá gazdiná vie, ako jej v hrnci vrie.
• Všetko zlé je na niečo dobré. / Dobrého veľa škodí.
• Nebude zo psa slanina ani z vlka baranina.
• Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. / Pomôž si človeče, aj boh ti pomôže.
• Trpezlivosť ruže prináša. / Pomaly ďalej zájdeš.
• Čo oči nevidia, to srdce nebolí. / Zíde z očí, zíde z mysle.
• V núdzi spoznáš priateľa. / Dobre tomu, kto má priateľov, beda tomu, kto ich potrebuje.
• Darovanému koňovi na zuby nepozeraj.
• Šaty robia človeka. / Bližšia košeľa ako kabát.
• Človek je len polovicu taký zlý, za akého ho ľudia majú.
• Čas je najlepší lekár. / Všetko má svoj čas. / Čas sú peniaze. / Časy sa menia a my s nimi. / Čas hojí všetky rany.
• Keď nepríde hora k Mohamedovi, príde Mohamed k hore.
• Bez práce nie sú koláče. / Kto nepracuje, nech neje. / Aká práca, taká pláca.
• Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. / Koho ješ chlieb, toho pieseň spievaj.
• Zlá zelina nevyhynie. / Zlý strom zlé ovocie dáva.
• Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. / Po smiechu býva plač.
• Pod lampou je najväčšia tma. / Tichá voda brehy myje.
• Keď sa chce, tak sa dá. / Každý začiatok býva ťažký.
• Strach - dobrý radca, zlý pán.
• Radšej podobrotky, ako pozlotky.
• Človek hlúpy neustúpi. / Múdrejší ustúpi.
• Zlodej kričí chyťte zlodeja. / Človek človeku vlkom. / Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.
• Dobrý človek sa všade vmestí. (Dobrých ludzí sa všadze moc zmescí, ale zlých ešče vác.)
• Nehas, čo ťa nepáli. / Nepchaj prsty do osieho hniezda. / Nestrkaj nos do cudzích vecí. / Od koho, od toho, čo koho do toho?
• Vodu káže, víno pije.
• Vyjsť na mizinu/na psí tridsiatok/žobrácku palicu. / Babka k babce, budú kapce.
• Železo treba kuť, kým je horúce. / Zvyk je železná košeľa.
• Zakázané ovocie najlepšie chutí.
• Podaj čertu prst, nuž ťa za celú ruku uchytí. / Urob čertu dobre, peklom sa ti odmení.
• Keď ti dávajú, ber, keď ťa bijú, utekaj. / Oko za oko, zub za zub.
• Vo víne je pravda. / Skúsenosť je matka múdrosti. / Nikto učený z neba nespadol. / Čo raz z úst vypustíš, ani štyrmi koňmi nazad nevtiahneš. / Dobrá rada nad zlato. / Komu niet rady, tomu niet pomoci. / Pýcha predchádza pád. / Pravda vždy vyjde najavo. / Hovoriť striebro, mlčať zlato. / Kto mlčí, ten svedčí. / Lož má krátke nohy, ďaleko nezájde. / Mýliť sa je ľudské, zotrvávať v omyle diabolské. / Dôveruj, ale preveruj. / Čo na srdci to na jazyku. / Ráno je múdrejšie večera. / Nie je všetko zlato, čo sa blyští. / Zdanie klame. / Šťastie sa trúsi, nešťastie sype. / Čo sa za mladi naučíš, akoby si v starobe našiel. / Rozum pred rokmi neprichádza./Rozum prichodí s rokmi.
• Láska prechádza cez žalúdok. / Láska hory prenáša.
• Čo nechceš, aby robili iní tebe, nerob ani ty im. / Ako sa do hory/lesa volá, tak sa z hory/lesa ozýva. / Akou mierou meriaš, takou i tebe odmerajú.
• Chudoba je prísna matka, ale má cnostné deti. / Chudoba cti netratí.
• Bez vánku sa ani lístok na strome nepohne. / Kto seje vietor, žne dážď/búrku.
• V zdravom tele zdravý duch. / Sýty hladnému neverí. / Kde zdravie chýba, všetko chýba.
• Odvážnemu šťastie praje. / Šťastie v hre, nešťastie v láske. / Sprostí majú šťastie.
• Zíde z očí, zíde z mysle. / Čo oko nevidí, to srdce nebolí.
• Lepšie niečo ako nič. / Všetko alebo nič.
• Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. / Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.
• Medzi slepými je jednooký kráľom.
• Výnimka potvrdzuje pravidlo. / Účel svätí prostriedky.
• Nádej zomiera posledná. / Topiaci sa aj slamky chytá.
• Božie mlyny melú pomaly, ale isto. / Človek mieni, pán boh mení. / Nikdy nekrič hop, kým nepreskočíš.
• Dvakrát meraj a raz strihaj.
• Klin sa klinom vybíja.
• Proti gustu žiaden dišputát.
• Dielo chváli majstra.
• Zlatá stredná cesta. / Všetky cesty vedú do Ríma.

Príslovia so zvieratami

• Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. / Pes, ktorý šteká, nehryzie. / Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. / Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. / Kto chce s vlky žiť, musí s nimi vyť. / Keď kocúr nie je doma, myši majú bál/hody. / Zabil jednou ranou dve muchy.

Menej známe príslovia

• Dokiaľ je človek šťastný, vždy má dosť priateľov. / Priatelia buďme, dlhy si plaťme. / Ak máš meštek ako teľa, máš rodinu i priateľa, ak máš meštek ako lata, nemáš sestry ani brata.
• Dom nie je kostol, človek nie je anjel.
• Stavy menia mravy.
• Práca má horký korienok, ale sladké ovocie. / Kto má prácu, tomu je čas nikdy dlhý.
• Ak deň za rohy nechytíš, za chvost ho neudržíš.
• Dotiaľ sa vystieraj, kým ti perina stačí.
• Kameň, čo sa moc obracia, machom nezarastie. / Kto robil, zarobil, má na stole slíže, kto zaháľa, hlad omáľa, suchú labu líže.
• Na chudobe svet stojí, ale z chudoby aj povstáva. / Čím viac krížov na chrbte, tým ťažšie nohám.
• Kto nemá chlieb, je chudobný. Kto nemá rozum, je ešte chudobnejší. / Kto sa rovná s chlebom, rovná sa i s ľuďmi. Chlieb so soľou a skutok s dobrou vôľou. / Chlieb hodený do vody sa vráti. / Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu. / Reči sa hovoria, chlieb sa je.
• Bláznom a pánom všetko slobodno. / Nerovní, nezhodní. / Lepšia cnostná chudoba ako hriešne bohatstvo.
• Krása ako zora, dlho netrvá, lež statočnosť, pekná cnosť, tá trvá na večnosť. / Škoda krásy, kde rozumu nieto. / Za časem se šicko psuje, i tva krasa nevekuje. (Šariš)
• I ten čas bude, keď nás nebude.
• Do očí ako med, okrem očí ako jed.
• Čo nejde od srdca, to nejde do srdca.
• Kto sa hanbí, má prázdne gamby.
• Dva kone viacej utiahnu ako jeden.
• Jeden strom nečiní háj. / Jedno drevo nie je hora.
• Ľudia s ľuďmi a psi so psi.
• Nie je ťažko medzi dobrými dobrým byť.
• Kto bez peňazí chodí, toho psi obštia.
• Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa - to všetko na zajačom chvoste visí.

Porekadlá

• Nahral mi do karát. / Vložil všetko na jednu kartu. / Odkryl svoje karty.
• Nasadil mi chrobáka do hlavy. / To nemá hlavu ani pätu. / Keď si to raz zobral do hlavy. / Vypusti si to z hlavy. / Úplne stratil hlavu. / Má toho plnú hlavu. /Ide hlavou proti múru. /Lámem si nad tým hlavu.
• Vypustil dušu. / Má malú dušičku.
• Som samé ucho. / Jedným uchom dnu, druhým von.
• Dzobať niekomu z ruky. / Padnúť mu do rúk. / Zaobchádzaš s ním ako v rukavičkách. / Priložiť ruku k dielu. / Mám zviazané ruky. / Mám voľnú ruku. / Je v dobrých rukách.
• Mám deravú pamäť. / Vryte si to do pamäti.
• Z dažďa pod odkvap. &ú Z blata do kaluže.
• Byť piatym kolesom na voze. / Má o koliesko viac/menej.
• Trafil si klinec po hlavičke./Trafil si do čierneho.
• Nebrnkaj mi na nervy. / Lezieš mi na nervy.
• Každý pes má blchy. / Prišiel na psa mráz. / V tom je pes zakopaný.
• Vrana k vrane sadá. / Trafená hus zagága. / Ani kura zadarmo nehrabe.

Karhavé, hanlivé výroky a hrozby (prosto nadávky)

• Bodaj bys čerta zjedol! / Čo som, to som, a ty mne pod nos! / Keby ich čert pobral, len aspoň po dvoch z každého páru. / Daj sa zasoliť. / Keď sa hus uprdne, vtedy sa ohlás a povedz: vitaj, totka! / Nech sa ti basy s gajdami odslúžia! / Pes šteká, chvost sa mu trasie! / Rad ce vidzim, kedz ce nevidzim. (Šariš) / Ty si mne nie ani na malý prst! / Veď ti ja nadženiem rozumu z päty do hlavy!
• Veď ja tebe dám, aj že ja tebe dám. / Veď ja teba precedím. / Veď ťa ja naučím móresu! / Ukážem ti, kde murár dieru nechal! / Uvidíme, ktorý budeme skôr sysle vylievať! / Tak ca hodím, až ci paty nadlecá! (Modra)
• Ešte nebol tam, kde psom zadky holia. / No, veď sa vy všetci dostanete do pomykova ako muchy koňovi pod chvost. / Veď ja tebe na um prídem, potom sa ti ešte zídem.
• Veď ty zmúdrieš, keď sa udrieš. / Zlé pivo varíš, ale si ho aj vypiješ. / Basorka morka, suchá homôlka. / Bodaj ťa hus pečená kopla! / Bodaj si tam šiel, kde tvojho švagra včely. / Bodaj ťa parom vzal. / Ebatta zaňát, kapusta šalát! / Kujem ti zuby! / Naraz mu päty na zadok obrátim! / Parom mu do košele!
• Bodaj ho pokrčilo! / Bodaj ho spiaco vychytilo, žeby iba diera za ním zostala! (Gemer) / Bodaj ho horúci šliak pometal na jeho pysky! / Bodaj mu rozum vyschol! / Aštadrina, krátka perina, dosť sa krčím, ešte trčím! (Modra) / Bodaj ťa straky zjedli.

Vtipné výroky, otázky a odpovede

1. Aký si ty! - Aký včera, taký dnes, ibaže som o jeden deň starší.
2. Ako ďaleko je to? - Najtiaž tatam prídi, potom je blízo. / Ako odtiaľ sem.
3. Bolí! - Boli, boli, ale už odišli.
4. Bolí ma hlava! - Priviaž si ju o koleno.
5. Či dlho bude pršať? - Kým neprestane.
6. Či je to dobré dieťa? - Dobré. Keď spí, ani jesť nepýta.
7. Čo počuješ, čo ti vravím? - Počujem, ale nedbám.
8. Či vieš, čo nového? - Uhádnem, keď mi povieš.
9. Čo budeme jesť? - Čo budeme do úst klásť. / Obzerance. / Najprv dačo, potom nič.
10. Čo budete variť? - Vodu na mäkko. / Malý hrniec vo veľkom. / Kyslé na sladké. / Z raka klepeto.
11. Čo ti tam dali? - Najprv málo, potom nič.
12. Kde ideš? - Z práce do roboty.
13. Koľko je hodín? - O jednu viac ako predtým.
14. Málo chýbalo. - A moc škodilo.
15. Nemám si kde sadnúť. - Napľuj si na zem.
16. Neplač. - Veď ja neplačem, iba mi slzy padajú.
17. Prečo? - Pre to druhé od kraja.
18. Už idú! - Idú, ak nestoja.

Prirovnania

Akoby mu z oka vypadol. Podobajú sa ako vajce vajcu. Zdravý ako ryba/repa. Slobodný ako vták. Starý ako Matuzalem. Ruky ako lopaty. Sprostý ako baran/teľa/drúk/poleno/tĺk. Opitý ako čík/ pod obraz boží /do nemoty / na mol. Chudobný ako kostolná myš. Ľahký ako pierko. Nahý ako Adam/ ako ho boh stvoril. Tvrdý ako skala. Hladný ako vlk. Sprostý ako tágo. Usilovný ako včelička. Má hrošiu kožu.

Svätá Dorota v slovenskej kultúre a pranostikách

DOROTA žila v časoch cisára Diokleciána v Cézarei na konci 3. a začiatku 4. stor. a svoj život zasvätila kresťanskej viere. Keďže sa odmietla vzdať svojej viery, bola mučená a odsúdená na smrť. Na popravisku sa z nej vysmieval pisár Theofil, aby mu ako nevesta Kristova, poslala z nebeskej záhrady ruže a jablká. Na úžas prítomných, sa vraj vtedy zjavil chlapček s košíkom ruží a jabĺk, podal ho Teofilovi a zmizol. Na to jej kat sťal hlavu. V stredoveku bola veľmi uctievaná, zvlášť v Európe. U nás sa stala Dorota ľudovou sväticou - známe sú ľudovo dramatické hry o sv. Dorote, ktoré sa zvykli hrať v kostoloch, školách, krčmách a pod.

Je patrónkou mladých manželstiev, botanikov, záhradníkov, pivovarníkov a baníkov a uctievajú ju ako jednu zo 14 svätých pomocníkov. Vo výtvarnom umení sa zvykne zobrazovať s korunou na hlave alebo ružami vo vlasoch a s košíkom ruží a jabĺk, ktoré jej prináša nebeské pacholiatko. Ďalšími atribútmi tejto mučeníčky sú meč, kríž, palma a pávie pero. Bola obľúbeným objektom maliarov a spisovateľov.

V KOSTOLE SV. JAKUBA V LEVOČI nájdeme jeden z NAJROZSIAHLEJŠÍCH A NAJSTARŠÍCH CYKLOV NÁSTENNÝCH MALIEB O SV. DOROTE V STREDNEJ EURÓPE. Ide o 20 obrazov, ktoré sú dielom pravdepodobne nemeckého maliara a pochádzajú približne z r. 1420.

So sviatkom sv. Doroty súvisia aj zaujímavé PRANOSTIKY ako napr.:

• Na Dorotu pôjdu si vtáčiky po pesničky.
• Plačlivá Dorota - omrzlá robota.
• Sv. Dorota na sneh bohatá.
• Okolo sv. Doroty bývajú metelice a sloty.
• Sv. Dorota - sneh alebo slota.

Možno sa nám niekedy zdá, že svätosť je rezervovaná len tým väčším, priebojnejším krajinám, ideálny je Rím, veď je to centrum kresťanstva. Našťastie, svätosť nie je obmedzená geografickými súradnicami ani rozlohou. Taliani či Nemci nemajú prednosť. Sme na tom rovnako, na rovnakej štartovacej čiare.

Obrázky svätých nechajme bokom a poďme k svätej realite. Svätá (ne)normálnosť je vskutku tým pravým, k čomu sme povolaní. Bez výnimky. Málokto dostane výsadu červeného diplomu mučeníctva či hrdinských skutkov, no všetci sme pozvaní ku každodennej vernosti. Nejde o mimoriadne veci, ale o vernosť v každodennej všednosti, povinnostiach, láske, ktorá je tvorivá, o poctivosť a zodpovednosť voči všetkým navôkol.

Ako povedal pápež Ján Pavol I.:„Boh nechce, aby sme boli jednoducho iba dobrí; chce, aby sme boli celkom a celkom svätí. Ale chce, aby sme tú svätosť dosiahli nie robením mimoriadnych vecí, ale skôr obyčajnou, riadnou činnosťou. Mimoriadny musí byť iba spôsob, akým to robíme. Môžeme byť svätí aj na ulici, v úrade, v dielni; ide o to, aby sme si svedomito plnili povinnosti z lásky k Bohu a radostne, aby sa každodenná práca stala nie »dennou tragédiou«, ale skôr »denným úsmevom«.“Robiť všetko s úsmevom a radosťou.

tags: #slovenske #prislovie #svaty