Slovenský štát a rímskokatolícka cirkev: Postavenie kňazov

Slovenský štát, ktorý vznikol 14. marca 1939, bol vytvorený pod tlakom nacistického Nemecka a v ústave sa definoval ako kresťanský štát. Vládnucou stranou bola Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS), strana prevažne konzervatívna a katolícka. Mons. Jozef Tiso, katolícky kňaz, stál na jej čele a stal sa prezidentom, čo výrazne zmenilo prístup štátnych orgánov ku Katolíckej cirkvi a zvýšilo jej vplyv v politickom živote.

Počas celej existencie Slovenského štátu bola Katolícka cirkev úzko prepojená na politický systém, najmä zastúpením kňazov v politike.

Slovensko počas druhej svetovej vojny (1939 – 1945) – Slovenská republika Jozefa Tisa

Úloha kňazov v politike

Predsedom vlády a neskôr prezidentom bol katolícky kňaz Mons. Jozef Tiso. Traja katolícki kňazi pôsobili v Štátnej rade SR:

  • Spišský biskup Ján Vojtaššák - podpredseda Štátnej rady v rokoch 1940 - 1945 (delegovaný HSĽS).
  • Správca SSV Ján Postényi - člen Štátnej rady v rokoch 1940 - 1943 (delegovaný prezidentom SR).
  • Pápežský prelát Andrej Marsina - člen Štátnej rady v rokoch 1940 - 1945 (delegovaný HSĽS).

Kňazi tvorili asi jednu pätinu poslancov Snemu SR. Na základe volieb z decembra 1938 bolo do snemu zvolených 63 poslancov, z toho 11 rímskokatolíckych, jeden gréckokatolícky a jeden evanjelický kňaz. Aj po zmenách v zložení parlamentu v nasledujúcich rokoch zostal percentuálny podiel kňazov na úrovni približne 20%.

Reforma školstva bola jednou z najústretovejších zákonov voči Cirkvi. Školstvo bolo zreformované na tzv. holandský spôsob. Štátne ľudové školy zanikli, ostali len konfesionálne a obecné školy. Vzniklo niekoľko nových stredných katolíckych škôl. Teologická fakulta bola začlenená do bratislavskej Slovenskej univerzity. Na povznesenie vedy vznikla r. 1940 pri SSV Katolícka akadémia.

Po vzniku Slovenského štátu zavládla v krajine vcelku pokojná atmosféra paternalistického režimu, ktorý síce zrušil demokratické slobody, ale aspoň zo začiatku nerozpútal žiadne prenasledovanie svojich ideových odporcov a predovšetkým obyvateľom Slovenska v prvých rokoch vojny zaistil pokoj a relatívny blahobyt v dobe, keď všade naokolo začala zúriť vojnová víchrica.

Vzťah k židovskej otázke a deportáciám

Prepojenie podpora a spolupráca kléru a vlastne celej katolíckej cirkvi s existujúcim režimom najmä vo vzťahu voči Židom nebola len latentná, ale zo strany cirkvi a jej reprezentantov bola zreteľne, dôrazne, ba až agresívne, opakovane navonok prezentovaná zverejňovanými článkami v Katolíckych novinách, príspevkami do novín, časopisov a vo vysielaní rozhlasu. Slovenskí biskupi svoje stanoviská, postoje a podporu režimu deklarovali aj prostredníctvom pastierskych listov pre svojich veriacich. Takýto pastiersky list vydali napr. 24. októbra 1939, v ktorom vyjadrili podporu režimu štátu.

Vládu a Štátnu radu Tuka oboznámil so svojim rozhodnutím 3. marca a 6.marca 1942 začať uskutočňovať transporty Židov z územia Slovenska. Ako predseda vlády a minister zahraničných vecí ich dohodol s Nemeckom s tým, že bude do Generálneho Gubernátu (územie Poľska) na práce odsunutých 20 000 Židov.

Slovenská vláda (spolu s vládou Chorvátska ako jediné v Európe) s tým súhlasila a rozhodla sa na tento účel použiť zisk z predaja zabaveného a arizovaného židovského majetku. Židia si vlastne svoje transporty zaplatili sami! Na druhej strane Nemci dodržali svoje slovo, že Židia sa na Slovensko viac nevrátia!

Postavenie Katolíckej cirkvi v Slovenskom štáte malo neblahé následky do budúcnosti cirkvi a je dodnes témou, ktorá je používaná proti cirkvi, keď však chceme byť objektívny treba povedať, že väčšina biskupov, veľké množstvo kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a veriacich, sa nestotožňovalo s rasistickými zákonmi, s porušovaním ľudských práv a často s nasadením vlastného života pomáhali tým, ktorí to potrebovali.

Aj to treba brať do úvahy, keď hodnotíme toto ťažké obdobie, aby sme sa vyhli zovšeobecňovaniu, lebo to nevedie k poznaniu objektívnej pravdy. Na mieste je však aj pokora a ľútosť zo strany predstaviteľov cirkvi, keď sa vyjadrujú o tomto období.

Situácia po druhej svetovej vojne

Po 14. a 15. 3. 1939 sa vzájomné vzťahy, medzi Svätou stolicou a novými štátnymi útvarmi na území Československa, skomplikovali. Počas vojny prestali diplomatické styky medzi československou exilovou vládou v Londýne a Svätou stolicou existovať, aj keď Svätá stolica formálne pražského nuncia neodvolala, na druhej strane však udržovala diplomatické vzťahy so Slovenským štátom, ktorý prezident Beneš a jeho exilová vláda neuznávali.

Samostatná SR vznikla pod tlakom Nemecka. Z pápežských sociálnych encyklík vychádzalo stavovské zriadenie, čo sa však v praxi nikdy nerealizovalo. Slovenskému štátu vládol autoritatívny režim, ktorého podoba prechádzala svojím vývojom a zmenami.

Významné udalosti v kontexte vzniku Slovenského štátu:

Dátum Udalosť
29. september 1938 Mníchovská konferencia: Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Veľká Británia riešia požiadavku Nemecka na odstúpenie pohraničného územia Československa.
5. - 6. október 1938 Rokovanie HSĽS v Žiline, prijatie vyhlásenia o autonómii Slovenska v rámci Československej republiky.
14. marec 1939 Slovenský snem vyhlásil vznik samostatného Slovenského štátu.
21. júl 1939 Snem Slovenského štátu schválil Ústavný zákon Slovenskej republiky, ktorým bola deklarovaná kresťanská a národná pospolitosť.

Mapa Slovenského štátu v rokoch 1939-1945

Andrej Hlinka a jeho aktivity v časoch vojnovej skazy

A. Hlinka nestrácal svoju horlivosť v zápase za pozdvihnutie slovenského národa ani po vypuknutí vojnového zmätku. Potešoval zarmútených, zaopatroval zomierajúcich a pomáhal každému, kto potreboval jeho pomoc. Vnímal so znepokojením pôsobenie prebiehajúcej vojny na morálku mužov a žien. Bol presvedčený, že po skončení tejto vojny bude veľmi potrebné poskytnúť Slovákom kvalitné slovenské náboženské diela.

V roku 1917 bol v Ružomberku A. Hlinkom založený Lev, kníhtlačiarsky a nakladateľský spolok. Ján Vojtaššák (1877 - 1965), slovenský rímskokatolícky kňaz a neskorší spišský biskup, vtedajší farár v obci Veličná v okrese Dolný Kubín, vydával a redigoval časopis Svätá rodina.

tags: #slovensky #stat #rimskokatolicka #cirkev #mala #knazov