Obec Ľubica, ležiaca v tesnej blízkosti Kežmarku, sa pýši bohatou históriou a množstvom sakrálnych pamiatok. Ľubica celkom určite patrí k najstarším obciam na Spiši. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1251. Už v roku 1271 sa stala kráľovským mestom, za čo mohli občania poďakovať uhorskému kráľovi Štefanovi V. V Ľubici, ktorá má dnes približne 4 200 obyvateľov, sa nachádza až päť kostolov.
Zaujímavosťou obce Ľubica je jej zasvätenie chrámov tomu istému sviatku - V rímskokatolíckom obrade zvanom Nanebovzatie, v gréckokatolíckej cirkvi Zosnutie a v pravoslávnej cirkvi Usnutie či Uspenie.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Gréckokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici.
História Gréckokatolíckeho kostola
Grécko-katolíci sa v ľubickej farnosti prvý krát objavujú v 1732 vo fílii Majerka. Tak isto v Ľubických Kúpeľoch, ktoré ale nepatrili pod ľubickú farskú správu, ale pod obecnú.
Gréckokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie - pôvodne kaplnka prestavaná z väčšieho domu(1930). Od 1930 sa v kaplnke Nanebovzatia Panny Márie slúžia bohoslužby. Najprv je kaplnka v správe Stotiniec (Ihľany), neskôr biskup Pavol Peter Gojdič požiadal rehoľu redemptoristov o stále spravovanie.
Obdĺžnikový vnútorný priestor je podopretý šiestimi podperami. Čelná stena zdobená nástennou maľbou s postavami Panny Márie, Ježiša Krista a apoštolov. Punc umeleckej kvality majú aj obidve farebné vitráže na oknách po bokoch ústrednej nástennej maľby. Vitráže aj maľba sú dielom ak. mal.
Správcovia a farári farnosti
Gréckokatolícka farnosť v Ľubici má svoje sídlo na adrese: GKFÚ, Gen. Svobodu 121, 059 71 Ľubica. Farnosť je zasvätená Zosnutiu Presvätej Bohorodičky, pričom titul Narodenia Presv. Bohorodičky sa používa od roku 1930 a v Ľubici v Kežmarku od roku 2008. Súčasným správcom farnosti je Mgr. Marián Sterančák, ktorý pôsobí v Ľubici od roku 2019.
Zoznam farárov a správcov farnosti:
- Do roku 1944: filiálka Ihľan
- 1944-1948: Gejza Tressa
- 1948: Valentín Kibalčič
- 1948-1950: Ján Čisarik
- 1968-1969: Ján Čisarik
- 1969-1983: Andrej Zima
- 1983-1989: Ján Babjak, SJ (neskorší prešovský eparcha)
- 1989-1890: Milan Kuzmiak
- 1990-1999: Igor Zimovčák
- 1999-2008: Pavol Nižnik
- 2008-2019: Peter Fedor
- 2019-?: Marián Sterančák
Informácie o terajšom správcovi:
- Meno: Marián Sterančák
- Narodený: 1973 v Prešove
- Titul: Mgr.
- Ordinovaný: 29. júna 1996
- Miesto ordinácie: Prešov
- Pôsobiská:
- 1996 - 1997: správca farnosti Šmigovec
- 1997 - 2001: správca farnosti Lomné
- 2001 - 2007: správca farnosti Ľubovec
- 2007 - 2019: farár Torysky
- 2019 - ?: Ľubica
Významné udalosti vo farnosti
Vladyka Milan Lach, SJ pomocný biskup Prešovskej archieparchie slúžil svätú liturgiu v rodnej Ľubici. Gréckokatolícka farnosť v našej obci mala radosť na radosť, radosť zo vzkriesenia Ježiša Krista a radosť z prítomnosti nášho Vladyka Milana, týmito slovami poďakoval za všetkých správca farnosti Peter Fedor.
- 6.1.2012 bola posvätená voda, ktorou následne kňaz posvätil celý chrám a vodu si do svojich príbytkov zobrali aj veriaci farnosti. Popoludní a aj nasledujúci deň vykonal správca farnosti Peter Fedor v sprievode posviacku domovov farníkov.
- Dňa 25. 7. 2010 navštívil Gréckokatolícku farnosť Ľubica v ktorej pôsobil v rokoch 1983 až 1989 Mons. Ján Babjak SJ.
- Podľa peknej tradície 29.5.2011 zorganizoval Gr. kat. šicerský spolok športovo relaxačný deň, kde nechýbal ani tradične výborný guláš.
Prehľad Kňazov a Správcov Farnosti Ľubica
| Obdobie | Meno |
|---|---|
| Do 1944 | Filiálka Ihľan |
| 1944-1948 | Gejza Tressa |
| 1948 | Valentín Kibalčič |
| 1948-1950 | Ján Čisarik |
| 1968-1969 | Ján Čisarik |
| 1969-1983 | Andrej Zima |
| 1983-1989 | Ján Babjak, SJ |
| 1989-1890 | Milan Kuzmiak |
| 1990-1999 | Igor Zimovčák |
| 1999-2008 | Pavol Nižnik |
| 2008-2019 | Peter Fedor |
| 2019-? | Marián Sterančák |
Ďalšie sakrálne pamiatky v Ľubici
Okrem Gréckokatolíckeho kostola sa v Ľubici nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky:
- Farský rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, z polovice 13. storočia. Najväčší dvojloďový kostol na Spiši. V centre hlavného oltára s barokovou výzdobou, je plastika Madony s dieťaťom - dielo Majstra Pavla z Levoče. Interiér je vymaľovaný rokokovo-iluzívnou maľbou. Nachádzajú sa tu patronátne lavice z prelomu 15. a 16. storočia.
- Kostol Sv. Ducha - pôvodne gotický zo 14 storočia, no niektoré jeho architektonické prvky svedčia o staršom pôvode. Interiéru kostola dominuje hlavný barokový oltár s obrazom Zoslania Sv. Ducha. Je tu neskoro-renesančná kazateľnica (17.stor) a dva bočné oltáre.
- Evanjelický kostol a. v. pôvodne pozdĺžny objekt s pristavenou vežou, neskôr prestavaný do podoby s pôdorysom v tvare gréckeho kríža. Centrum stĺpovej oltárnej architektúry tvorí olejomaľba Poslednej večere. Kazateľnica je neskorobaroková, protestantského typu, polychrómovaná drevorezba. V strede kostola je kamenná krstiteľnica so špirálovo točeným driekom.
- Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty Jeden z najvyšších (12,5m)barokových stĺpov na Spiši. Dal ho postaviť starosta Teodor Ľubomirski z Ľubovnianskeho hradu. Zreštaurované časti originálu (1726) sú uložené v lapidáriu pri rím.kat. kostole. Kópiu umiestnenú na pôvodnom mieste zhotovil akademický sochár Štefan Kovaľ z Vyšných Ružbách.
tags: #greckokatolicky #kostol #lubica