Štatistika Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku: Počet kňazov a trendy

Vzťah medzi štátom a Cirkvou je dynamický a vyvíja sa v priebehu času. Ústava štátu a štátna forma podliehajú dejinným zmenám, zatiaľ čo Cirkev má hierarchické usporiadanie od samotného Krista. Cirkev a štát majú mať spoločný cieľ: dobro človeka, pričom pôsobenie štátu je v oblasti materiálnej a pôsobenie Cirkvi v oblasti duchovnej.

K jednej z kresťanských cirkví sa hlási 3 733 783 obyvateľov Slovenska, čo predstavuje 68,5 percenta z celkového počtu obyvateľov. Z minuloročného Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) vyplýva, že najpočetnejšou kresťanskou cirkvou je Rímskokatolícka cirkev s počtom 3 038 511 veriacich, tvoriac 55,8 percenta všetkých obyvateľov Slovenskej republiky a 81,4 percenta všetkých kresťanov na Slovensku.

Tretia najpočetnejšia cirkev na Slovensku je gréckokatolícka cirkev s počtom veriacich 218 235, čo tvorí štyri percentá obyvateľov Slovenska a 5,8 percenta všetkých kresťanov na Slovensku. K pravoslávnej cirkvi sa prihlásilo 50 677 veriacich, čo predstavuje 0,9 percenta obyvateľstva Slovenska a 1,36 percenta všetkých kresťanov na Slovensku.

Podiel cudzincov medzi kresťanmi bol nižší (0,3 percenta) ako podiel cudzincov v celkovej populácii (1,1 percenta). Rovnako ako medzi celkovou populáciou, aj medzi kresťanmi prevládajú ženy. „Kým medzi kresťanmi je pomer žien až 53,6 percenta, v celoslovenskej populácii je podiel žien menej výrazný, iba 51,1 percenta,“ priblížila hovorkyňa.

Slovensko v číslach: Sčítanie obyvateľstva ukázalo viac Slovákov.

Vývoj počtu kostolov a kňazov

Po roku 1989 neustále rástol celkový počet kostolov najmä vďaka výstavbe nových kostolov. Tento trend trval až do roku 2016, keď dosiahol najvyššiu hodnotu, a to 6 256 objektov. Od tohto roku celkový počet kostolov začína klesať napriek pokračovaniu výstavby nových kostolov. Najmä päť najväčších cirkví sa už zbavuje viacerých nepotrebných a nevyužívaných kostolov. Spolu vykazujú pokles užívaných kostolov o 174.

Najväčší pokles však vykazuje Rímskokatolícka cirkev, ktorej štatisticky počet využívaných kostolov klesol od roku 2016 o 182. Túto vedúcu dvojicu dopĺňa Gréckokatolícka cirkev, ktorá oproti tomu istému roku uviedla v roku 2019 o 59 nižší počet svojich kostolov.

Štatistika piatich najväčších cirkví vedená Štatistickým úradom SR uvádza nárast počtu kňazov oproti roku 1989 z 1 906 na 3 504 v roku 2019. To je nárast o 184 %. Súčasne uvádza, že počet kostolov týchto piatich cirkví od roku 1989 vzrástol o 155 %, z pôvodných 3 919 na 6 082 v roku 2019. Vzhľadom na tieto podmienky úplne logicky vzrástol aj počet ich bohoslužieb o 170 % z pôvodných 759 804 v roku 1989 na 1 291 145 rok 2019.

Vďaka uvedenému nárastu materiálnej a personálnej základne najväčších cirkví, ako aj ich osobitnej podpore zo strany štátu máme kňazov v polícii, armáde, hasičoch, horskej službe, nemocniciach, väzniciach, sociálnych ústavoch a nemocniciach, ale aj na školách všetkých stupňov, vo verejnoprávnych médiách s vlastnými redakciami a vysielacím časom.

Napriek tomu, že máme na úrovni vysokého školstva rovnaký počet pedagogických a teologických fakúlt (po sedem), klesol počet študentov teologických fakúlt od roku 2007 z čísla 1 948 na 714 v roku 2020. To sa rovnako týka aj poklesu počtu študentov na kňazských seminároch (bohoslovcov), ktorý klesol v roku 2020 na počet 497, čo predstavuje 30 % pokles z počtu 718 v roku 2010.

Vonkajším prejavom tohto trendu bolo napríklad ukončenie činnosti kňazského seminára Františka Xaverského banskobystrickej diecézy v Badíne v roku 2019. Ako dôvod bol cirkvou uvedený nízky počet bohoslovcov a vysoké náklady. Budovu s kapacitou 120 osôb využívali približne len dva tucty študentov. Po zrušení seminára v Badíne prešli do seminára v Nitre.

Podľa týchto údajov stúpa priemerný počet obyvateľov na jedného katolíckeho kňaza a v priemere vo svete pripadá na kňaza 14 853 obyvateľov. Ešte lepšie je to na Slovensku, kde v roku 2019 pripadlo na jedného aktívneho katolíckeho duchovného len 13 % svetového priemeru a 45 % európskeho priemeru - 1 941 osôb.

Trendy v cirkevných obradoch

V prvej polovici 90-tych rokoch minulého storočia sme skutočne zaznamenali „boom“ počtu cirkevných obradov. Od týchto rokov však zaznamenávame na rozdiel od rastúceho počtu kňazov, kostolov (oboje len do roku 2016) a bohoslužieb trvale klesajúce počty všetkých troch základných obradov. A to napriek faktu, že hneď na začiatku 90-tych rokov boli matriky cirkví a cirkevné obrady zrovnoprávnené so štátnymi. Týmto sa obrad uzatvorený cirkvou stal právne záväzným aj pre štát. Voľba formy a miesta obradu - cirkevný alebo štátny - je vecou každého občana.

Podľa údajov Ministerstva kultúry SR najmenší pokles oproti roku 1989 majú cirkevné pohreby. Počet cirkevných pohrebov oproti roku 1989 klesol o 9 %, zo 46 489 na počet 42 469 v roku 2019. Počet cirkevne krstených detí v roku 2019 predstavoval počet 47 287, čo je menej o 17 034 detí v porovnaní s rokom 1989. Je to pokles o 26 %. Počet cirkevných sobášov z roku 1989 (24 790) klesol v roku 2019 na hodnotu 14 216, čo predstavuje pokles na 57 %. Podiel cirkevných sobášov v roku 2019 prvýkrát klesol pod hodnotu 50 % zo všetkých sobášov.

Financovanie cirkvi

Od roku 2020 je financovanie cirkvi realizované na základe zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností (zákon č. 370/2019 Z. z.). Finančný príspevok zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR je určený pre 14 registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Na rok 2024 predstavuje tento príspevok 59,07 milióna eur, z toho je podiel Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku 40,55 milióna eur.

Výška príspevku vychádzala z historických súvislostí a každoročne je upravovaná na základe medziročného nárastu inflácie a miery ročnej valorizácie miezd zamestnancov vo verejnej správe. V rámci prerozdelenia prostredníctvom Konferencie biskupov Slovenska 3,59 milióna eur, určené sú na financovanie miezd 217 kňazov - to je približne 85 percent príspevku, a na financovanie prevádzky ústredia diecézy, teda miezd 23 laických zamestnancov, nákladov na materiál, služby a energie - spolu približne 15 percent príspevku.

Pre ilustráciu, následkom obmedzených štátnych rozpočtových zdrojov sú nízke mzdy kňazov - priemerná hrubá mesačná mzda bola minulý rok v Žilinskej diecéze 780 eur. Ďalšia časť financií, ktorá pomáha v dofinancovaní nákladov, je príspevok 10 percent z príjmov farností a zdroje z hospodárskej činnosti diecézy - z prenájmu majetku alebo z investovaných prostriedkov. Zároveň sa snažíme získavať prostriedky od darcov, založili sme KROK - Pastoračný fond Žilinskej diecézy, ktorého cieľom je vytvoriť veľkú rodinu malých darcov.

Diecéza podlieha kontrole Ministerstva kultúry SR a Finančnej správy SR. Na Ministerstvo kultúry SR predkladá diecéza v polročných intervaloch výkazy o hospodárení s prostriedkami zo štátneho rozpočtu a na Finančnú správu SR daňové priznanie a účtovnú závierku po skončení každého roka.

Hodnota, ktorá je tvorená činnosťou Cirkvi, je veľká a ťažko vyčísliteľná. Zo spoločenského hľadiska je jej prínosom zmysluplný, mravný život rodín i jednotlivých veriacich či začlenenie starších a osamelých ľudí, ktorí nachádzajú svoje zázemie vo farnostiach. Osobitne dôležitá je tiež služba ľuďom v núdzi alebo na okraji spoločnosti, ktorí sa do štátnej sociálnej siete začleňujú len ťažko. Všetko spomínané dobro by sa Cirkev aj po odluke naďalej usilovala konať, pretože to patrí k jej existencii a poslaniu, hoci by to bolo sťažené.

Ak by sme sa pozreli na pamiatkovú oblasť, vhodným príkladom by bola obnova exteriéru Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline v rokoch 2020 - 2022. Zrealizovala sa z grantu Ministerstva kultúry SR prostredníctvom Programu Obnovme si svoj dom vo výške 801 000,6 eura a z darov farností, veriacich diecézy, fyzických i právnických osôb, mesta Žilina a Žilinskej župy vo výške 850 000 eur.

Sčítanie obyvateľov a jeho význam

Na základe prebiehajúcej kampane cirkví a niektorých zoskupení sa ukazuje, že sčítanie ľudu 2021 sa stalo pre vedenia cirkví prostriedkom falošného nátlaku na veriacich. Tento nátlak spočíva vo výzve na verejné vyznanie viery, „v ktorom budeme môcť smelo vyznať svoju vieru aj príslušnosť ku svojej Cirkvi. Prihlásme sa k Ježišovi Kristovi a k jeho Matke Panne Márii“.

Podľa prieskumu z roku 2017 je náboženstvo živote veľmi dôležité pre 23 % obyvateľov Slovenska. Podľa tohto istého prieskumu sa aspoň raz mesačne zúčastňuje na bohoslužbách 31 % slovenskej populácie. V roku 2017 dôverovalo cirkvám ako takým 35 % obyvateľov Slovenska, čo bolo historické minimum.

Od počtu ľudí, ktorí v sčítaní zaškrtnú políčko s danou cirkvou, sa veľmi priamo odvíja aj výška finančného príspevku, ktorý cirkvi budú dostávať od štátu v nasledujúcich rokoch. Týmto štatisticky deformujú skutočný stav, pokiaľ ide o to, koľko ľudí naozaj súhlasí s názormi cirkevných vedení a koľkí sa cítia byť nimi reprezentovaní. Ak by skutočne išlo len o štatistické číslo, stačí spočítať počet účastníkov na nedeľných bohoslužbách. Tieto štatistiky si vie rímskokatolícka cirkev ešte upresniť aj počtom rozdaných hostií pri svätom prijímaní.

Na základe dohody politických reprezentácií, ktoré v cirkvách hľadajú spojenca pri svojich politických hrách, sa za 32 rokov v parlamente od roku 1989 nepodarilo naplniť reálnu odluku cirkvi od štátu. Práve fakt, že kňazi a kazatelia sú priamo platení štátom cez príspevok na cirkvi, spôsobuje, že cirkevné ústredia, biskupi a kňazi v pastorácii nemajú slobodu pôsobiť v chúlostivých situáciách, keď sa cítia v područí politickej moci.

Žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti, a preto môžeme bez obáv vyznávať svoju vieru. Táto viera sa však nevyznáva v štatistickom údaji, ktorý bude základom na výpočet štátneho cirkevného príspevku v zákone o rozpočte. Lebo práve počet ľudí, ktorí sa k cirkvám prihlásia, bude východiskom pre vyjednávaciu pozíciu cirkevných lídrov.

tags: #slovensky #stat #rimskokatolicka #cirkev #pocet #knazov